Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

31.12. 2006 – nedeľa po Vianociach

Piesne: 590, 63, 36, 648; Antifóna: 19;  
Evanjelium: Lukáš 2, 33-40;
Epištola: Galatským  4, 1-6;
Kázňový text: Kolosenským 3, 12-17;

Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte za to vďační. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato, vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“

Bratia a sestry, aký zvláštny text pre dnešnú nedeľu po Vianociach. V našom texte máme samé napomenutia. Dokonca aj perikopa, teda odsek v Biblii, kde sa nachádza náš text sa volá Napomenutia. Sme napomínaní      k milosrdenstvu, dobrotivosti, pokore, krotkosti, trpezlivosti, odpúšťaniu, láske jedni k druhým, pokoju. Sme napomínaní k tomu, aby sme počúvali Slovo Božie, chválili Pána Boha piesňami, hymnami, žalmami. Bratia a sestry, aký neprimeraný text práve na dnešnú nedeľu. Veď kedy inokedy sa usilujeme o všetky tieto vlastnosti viac ako práve na Vianoce. Veď práve Vianoce sú pre nás sviatkami pokoja a lásky, porozumenia, častokrát zmierenia a v neposlednom rade práve na Vianoce ideme tri dni spoločne do kostola a chválime Pána Boha. Áno, Vianoce, tie sú častokrát také, ako po nás žiada náš text. No buďme k sebe úprimní a priznajme si, že keď aj nie sú presne také, aspoň sa o to snažíme.

Bratia a sestry, ale sviatky Vianoc sú už pomaly za nami a pred nami je už len Silvester a Nový rok. Potom sa už ani nenazdáme, budú tu traja králi. Zrazu sa ocitneme za svojim pracovným stolom, pultom v obchode, montážnou linkou so zváračkou v ruke. Inak povedané, ocitneme sa v bežnom živote plnom povinností a úloh, plnom starostí a problémov. Opäť budeme riešiť konflikty s kolegami či nadriadenými, naše deti či vnúčence opäť prinesú horšiu známku ako očakávame, so životným partnerom sa pochytíme pre maličkosť, z obchodov sa stratí tá upokojujúca hudba. Ani sa nenazdáme a krásna atmosféra plná porozumenia, pokoja, lásky a spoločného chválenia nášho Boha bude len krásnou spomienkou na minuloročné Vianoce. Bratia a sestry, text, ktorý sa nám zdal na začiatku taký absurdný pre našu dnešnú situáciu sa zrazu stáva veľmi reálnym. Ale poďme pekne po poriadku.

Náš dnešný text začína a aj končí dobrou správou. Všimnime si, ako tento text začína. Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní. V jednej vete máme tri vlastnosti – charakteristiky, ako nás Pán Ježiš vníma. Bratia a sestry, sme vyvolení Boží, teda sme vyvolení samým Bohom. Sme vyvolení k tomu, aby sme nasledovali a slúžili živému Bohu. V Evanjeliu podľa Jána v 15 kapitole Pán Ježiš hovorí: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás, aby ste šli a prinášali ovocie.“ Nie je úžasné, že jediný Boh, Stvoriteľ neba i zeme si vyvolil práve teba a mňa? Aká veľká milosť nám tým bola preukázaná. Sme vyvolení Boží! A ako vyvolení Boží sme nazvaní aj svätí.

Čo to znamená? Čo znamená byť svätí? Svätí, znamená byť oddelení pre Boha. Živý Boh si nás vyvolil a oddelil pre samého seba. Každý z nás, čo tu aj dnes sedíme sme vyvolení Bohom a oddelení, určení len a len pre Boha. My už nepatríme nikomu inému. My patríme Bohu. Už viacej nepatríme tomuto svetu, my nepatríme ani Satanovi ako dočasnému vládcovi nad týmto svetom. Nie! My, každý z nás patríme živému Bohu! Posledné slovo v našej úvodnej vete je: milovaní. Okrem toho, že sme vyvolení a že sme oddelení pre jediného Boha dostávame aj bonus. Tento Boh si nás zamiloval! A nie hocijako zamiloval.

Boh si nás zamiloval už dávno predtým, ako sme vôbec boli na tomto svete. Dávno predtým ako by sme vôbec mali šancu niečo pre Neho urobiť, niečím si Jeho lásku zaslúžiť. Vyvolil, oddelil a zamiloval si nás pred tisíckami rokov. Napriek tomu, že sme ešte ani neexistovali, Jeho láska nezostala len platonickou. Nezostala len vo forme: Milujem ťa, ale daj mi prosím ťa pokoj. Toto nie je láska, akou nás miluje Boh. Boh svoju lásku dokázal práve tým, čo sme si pripomínali aj počas týchto vianočných sviatkov. Boh, Ježiš Kristus, ako vládca nad všetkým čo existuje, sa rozhodol, že príde na túto zem. Opustí svoj trón, opustí svoje pohodlie a stane sa bezbranným dieťaťom. Takto konkrétne a reálne Boh prejavil svoju lásku k nám.

Takýmto silným dôkazom svojej lásky Boh aj nás vyzýva ku láske medzi sebou navzájom. A preto náš text pokračuje: Oblečte si teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo, a buďte za to vďační. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato, vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!

Dvakrát máme v našom texte napísané, že sa máme obliecť a priodieť. Odev je pre človeka niečo veľmi prirodzené. Sme oblečení vždy, keď ideme niekam von z domu. Máme tričká, nohavice, sukne, kabáty, vetrovky. Keď sme v práci, tak máme na seba pracovné oblečenie. Pre niekoho je to oblek s kravatou a pre niekoho monterky. Sme oblečení aj keď sme doma a dokonca ešte aj keď spíme. Odev, šaty sú akoby našou súčasťou. Aj za čias apoštola Pavla to bolo tak. Práve preto použil tieto slová, keď hovorí o tom, že sa máme priodieť láskou a jej prejavmi. Láska totiž má byť tiež akousi našou súčasťou. Máme prejavovať svoju lásku keď sme v meste na nákupoch, v robote, ale aj doma. Tak ako je pre nás prirodzené, že sme oblečení, tak nám má byť prirodzené, že láska je základným motívom nášho správania a rozhodovania.

Ale láska, tak ako v prípade Pána Ježiša, nemá byť len nejaký platonický vzťah. Ona má mať reálnu podobu: milosrdenstvo, dobrotivosť, pokora, krotkosť, trpezlivosť. Takáto láska je potom spojivom k dokonalosti. Teda, kto chce byť dokonalý, má prakticky a reálne milovať svojich blížnych. Potom prichádza ako odmena Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum.  Niektorí ľudia si budujú svoju pozíciu šírením napätia, intríg, strachu či zraňujúcich sarkastických poznámok. Svoju pozíciu si síce vybudovali, ale v konečnom dôsledku sa čudujú, že v srdci nemajú pokoj.

Nie k takémuto životu sme boli povolaní a oddelení. My sme povolaní k životu v láske a pokoji. Život  v láske a pokoji je vrchol ľudského šťastia. Práve preto máme aj v našom texte spomenutú dokonalosť. Dokonalý život je teda závislý od toho ako milujeme a sme milovaní a či máme pokoj  v srdci. Pán Boh nám to ponúka. Môžeme to prijať a spoločne sa zdokonaľovať v láske Slovom Kristovým a napomínať sa žalmami a vďačne spievať piesne a hymny Bohu.

Bratia a sestry, dovoľte mi však poznamenať, že nie vždy sme schopní prejavovať lásku voči svojim blížnym. Nie vždy sme schopní nemyslieť na seba a vlastné dobro a tým ublížime svojim bratom a sestrám. Nie len my, ale aj naši bratia a sestry aj v tomto kostole urobia chybu. A tá ich chyba môže veľmi bolieť. Náš text nám dáva riešenie aj pre takéto prípady zlyhania. „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu, ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“ Tak ako v láske nám dal príklad Pán Ježiš, tak aj v riešení našich zlyhaní nás predchádza príkladom.

Pán Ježiš nám odpúšťa naše hriechy nech sú akokoľvek zraňujúce. Odpúšťa nám ich, lebo už prv za ne zaplatil svojim životom. Každú nedeľu sa modlíme modlitbu Pánovu Otče náš. Jedna z prosieb znie takto: Odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Ako dovetok tejto modlitby v Evanjeliu podľa Matúša je napísané: „ Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský, ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, ak sa previníte.“ Pán Ježiš dáva veľkú vážnosť odpusteniu hriechov i previnení medzi svojimi vyvolenými, oddelenými a milovanými. Bez odpustenia nemôže existovať manželstvo, rodina ani spoločenstvo veriacich. Ale čo robiť, keď sme natoľko zranení, že nedokážeme odpustiť?

V úvode kázne sme povedali, že náš text začína a aj končí dobrou správou. „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša, a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Možno sa pýtate: Čo je na tomto dobrá správa?  Dobrá správa je to, že máme zdroj našej lásky voči svojim blížnym i silu k odpusteniu. Tento zdroj nepochádza z nás samých. Zdroj sily k milovaniu svojich blížnych i svojich nepriateľov, zdroj sily k odpusteniu tým, ktorí nás zranili je v Bohu, ktorý je dokonalá láska.

Dobrou správou je, že sa nemusíme sami zúfalo snažiť, ale že náš nebeský Otec nám dá všetko, o čo budeme prosiť v mene Pána Ježiša. Tak ako nám to zasľúbil Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Jána v 16 kapitole: „Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná.“ Odpustime tým, ktorí sa voči nám previnili v mene Pána Ježiša, rozdávajme lásku, dobrotivosť a milosrdenstvo v mene Pána Ježiša. Veď v mene Pána Ježiša sa diali zázraky. V mene Pána Ježiša dokážeme aj zázrak akým je láska k tým, ktorí nám ublížili.

Vianoce sú za nami a každodenný život pred nami. Narodenie Ježiša Krista však nemá platnosť len počas Vianoc. Skutočnosť, že sa narodil Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, nestráca platnosť dňom 26. decembra. Táto skutočnosť je trvalá. Boh skôr, ako sme sa narodili, si nás vyvolil, posvätil a zamiloval, preto odejme sa láskou a pokojom, preto odpúšťajme si navzájom, ako aj On nám odpustil a všetko čo robíme robme v Jeho mene. V mene Ježiša Krista, ktorý je neustálym zdrojom lásky a odpustenia. Amen.

Miroslav Kerekréty - zborový kaplán   
   

späť