Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
12, 20, 3, 281; Antifóna: 7; Pane, Ty ktorý si stvoril nebo i zem, Ty ktorý si do nás vdýchol život, daj sa nám spoznať! Amen. „Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží , ktorý je v lone Otcovom, ten Ho známym urobil.“ Bratia a sestry! Stalo sa Vám už niekedy, že ste prišli domov, niektorý člen vašej rodiny pozeral televíziu a keď ste si ku nemu prisadli, to čo pozeral vám nedávalo zmysel? Jednoducho ste nevedeli, čo to je a čo sa tam práve odohráva. Mne sa to stáva veľmi často, keď niekto pozerá tenis. Hoci aj viem, že sa Slovensko dostalo do finále, lebo hrajú nejaké majstrovstvá alebo o nejaký cenný pohár, keď vidím dvoch hráčov, zdajú sa mi úplne rovnakí. Celí v bielom, značkové oblečenie, obaja majú krátke gate, špičkové tenisové rakety. V tenise sa nehovorí, tak sú podľa reči alebo jazyka nerozoznateľní. Z môjho pohľadu úplného amatéra, neznalého pomerov, sú obaja rovnakí. A predsa len jeden je náš a ten druhý je súper. Len jednému mám alebo chcem držať palce a druhému tú výhru až tak nedoprajem. Ale ako ich rozoznať? Ako vedieť, ktorý je ten správny, kedy sa tešiť, ak dá dobrú loptu či podanie? Sám ich nerozoznám a preto sa vždy, hanba-nehanba musím opýtať niekoho, kto ten zápas sleduje a v celej tenisovej problematike sa vyzná. Opýtať sa niekoho, kto tých hráčov dobre pozná aj podľa fyzického výzoru a možno by toho nášho spoznal aj keby ho stretol v Ružomberku na predvianočných nákupoch... Pri tenise nie je až také dôležité, aby sme poznali svojho hráča, tam je človek iba divákom. Tým, že tomu nerozumie, tým nemôže nijako zmeniť výsledok. Ale je otázka, kde je úplne nevyhnutné, aby sme vedeli, kto je náš a kto nie. Alebo lepšie povedané, ktorý jeden konkrétny je ten pravý, a ktorí všetci ostatní sú tí ľaví. Teraz by sa zdalo, že kázeň bude o partnerských vzťahoch, ale nie je to tak. O tom sme sa trošku rozprávali na doraste. Dnes chceme hovoriť o Bohu. O pravom Bohu a o tom, ako ho môžeme poznať a rozoznať. Chceme hovoriť o Bohu, ktorý dokáže zmeniť ľudský život, o Bohu, ktorý dokáže naplniť život novým zmyslom a dať mu skutočnú hodnotu, aby si človek nepoložil ťaživú otázku: Načo som na tomto svete vlastne bol a aký to malo celé zmysel? Chceme hľadať Boha, na ktorého sa dá spoľahnúť v každej chvíli, či už vo chvíľach radosti alebo hraničnej beznádeje či smútku. Chceme poznať Boha, ktorý je skutočný, ktorý je sám sebou a nemení sa podľa toho, ako sa my cítime alebo akého boha by sme si práve v tej - ktorej chvíli želali. Chceme nájsť Boha, ktorý môže zachrániť alebo zahubiť ľudský život. Častokrát sa však stáva, že človek má len akúsi vlastnú predstavu boha. V podvedomí si vymyslí, čo by tak potreboval, očakával, aké sú jeho predstavy či túžby a vytvorí si svojho vlastného boha, svoje vlastné náboženstvo. A také náboženstvo sa mu páči. Úplne mu vyhovuje. Spĺňa všetky jeho očakávania. V prípade, že narazí na nejaký problém, ľahko a rýchlo si svojho boha prispôsobí novým okolnostiam. Takéhoto boha by sme mohli nazvať prispôsobivým bohom. Prispôsobí sa nám tak dokonale, že často ani nevieme, že vôbec existuje. Skoro tak, ako obľúbené tričko. Mám ho na sebe, viem, že ho mám, ale okrem času prezliekania si ho vôbec neuvedomujem. Väčšinou ho ani nevidno. Je tak dobre poschovávané pod ostatným šatstvom, že mu nemusíme venovať žiadnu pozornosť – dokonca, aj keby bolo trošku rozpárané, by si to nikto nevšimol. Tak to môže byť aj s bohom, ktorého sme si vytvorili sami. Vianočné obdobie je plné naháňania sa po obchodoch, aby doma bolo všetko potrebné. Zvykli sme si, že môžeme chodiť z jedného obchodu do druhého a vybrať si čo sa nám páči. Aj pri hľadaní Boha môžeme postupovať podobne. Dnes sa nám ponúkajú rôzne možnosti, rôzni Bohovia z rôznych náboženstiev. Môže sa nám páčiť akási neosobná bytosť, či energia nad nami, môže sa nám páčiť skutočnosť, že aj my sami sme súčasťou boha... Boh ktorý nás svojou príťažlivosťou osloví, práve pre toho sa môžeme rozhodnúť. Alebo môžeme byť ešte múdrejší. Tak ako chodíme nakupovať do Billy, Kauflandu, TESCA, Hypernovy a všade si vyberieme tie veci, ktoré sa nám zdajú najvýhodnejšie alebo najlepšie, tak si do svojej pomyslenej nákupnej tašky môžeme dať rôzne prvky z rôznych náboženstiev. Jednoducho si vyberieme zo širokej ponuky. Teda druhým bohom môže byť nami vybraný boh, ktorého uznáva mnoho ľudí /je súčasťou niektorého náboženstva/ alebo si poskladáme boha z rôznych ponúkaných možností. Teda boh ako nákupná taška, do ktorej si povkladáme svoj vlastný „nákup“. Ak chceme hľadať skutočného Boha, takého, ktorý nie je iba našou predstavou, takého, ktorého si neposkladáme z jednotlivých súčiastok, musíme ísť oveľa hlbšie v hľadaní. Keď sme v hľadaní úprimní, nutne musíme naraziť na skutočnosť, že medzi nami ako ľuďmi a Bohom je veľmi veľký rozdiel. V podstate hľadáme Boha a nevieme presne, čo hľadáme. A možno sa nám niekedy aj zdá, že už sme ho aj našli, ale o toľko nás presahuje, že ho nedokážeme prijať. Je to ako keby sme sa stratili v hustej hmle a hľadali by sme cestu von či nejakého iného človeka. Tá hmla či ten neopísateľný rozdiel medzi človekom a Bohom sú pre nás neprekonateľné. Nevieme prísť ku jasnému výsledku, nevieme nájsť svoju vlastnú cestu. Je to niečo podobné, ako keby tí mladší z nás, mali objasniť zákony chromozómov. Alebo tí starší z nás by mali objasniť nevysvetlené otázky kvantovej fyziky. A to sa ľuďom podarilo. Teda ten rozdiel nie je až taký veľký, ako je medzi človekom a Bohom. Jediná šanca je, že tak, ako pri tenise mi niekto znalý povie, ktorý hráč je náš, tak ako zákony chromozómov a otázky kvantovej fyziky príde objasniť študovaný vedec, ... práve tak nám musí prísť ukázať pravého Boha niekto, kto Ho dobre pozná. Niekto, kto Ho pozná v každej situácii a dokáže sa vyznať aj v tej hmle, v ktorej sme my stratení. Dovoľte jeden príbeh: „Syn jedného muža bol odsúdený na dlhý čas do väzenia. Otec syna bol odkázaný na jeho pomoc a preto sa vybral do Washingtonu, aby prosil prezidenta o milosť pre syna. Nedostal sa k prezidentovi, lebo ten bol veľmi zaneprázdnený. Sadol si preto na schody vedúce do parlamentu a plakal. Videl to synček prezidenta, prišiel k nemu a opýtal sa ho, prečo plače. Chlapček to precítil a povedal: „Ja vás zavediem k prezidentovi“. Otec uveril a chlapček ho skutočne zaviedol zadnými dverami k svojmu otcovi.“ Tak je to aj s Bohom. Sami by sme sa k Nemu nikdy nedostali, ale niekto, kto ho dobre pozná, nám môže otvoriť oči a povedať nám, aký Boh v skutočnosti je. To sa stalo v Pánu Ježišovi Kristovi. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží , ktorý je v lone Otcovom, ten Ho známym urobil. Dnes je koniec adventu. Je koniec času, keď sme sa pripravovali na príchod Božieho Syna. Božieho Syna, ktorý nám ako jediný môže zjaviť, predstaviť, zoznámiť nás so svojím Otcom. Večer si budeme pripomínať, že Boží Syn sa narodil na tento svet ako malé dieťa. To ale nestačí, aby sme skutočne poznali Boha. Ježiš Kristus sa musí narodiť aj v každom z nás a potom môžeme začať poznávať Boha ako tí, ktorí už neblúdia v hmle. Nemusíme si vytvárať boha ako tričko, nemusíme si nakladať jednotlivé časti ponúkaných bohov do našej nákupnej tašky. Môžeme poznať Boha tým najosobnejším spôsobom, môže sa narodiť v našom srdci a môže zmeniť náš život. Ak vám niekto bude rozprávať o Bohu a nebude rozprávať o Ježišovi Kristovi, tak o Bohu nevie vôbec nič. Nemôže. Bez Ježiša Krista, ktorý ako jediný má právo zoznámiť človeka s Bohom, je akékoľvek poznanie Boha len ľudským tápaním a ľudskou predstavou. Ten Ježiš Kristus sa raz narodil ako malé dieťa, vyrástol a hovoril o svojom Otcovi. Ten Ježiš Kristus sa aj v tieto dni chce narodiť aj do tvojho života a tak ťa zoznámiť so svojím Otcom. Dovolíš Mu to? Amen. Miroslav
Kerekréty, zborový kaplán |