Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006
Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne
v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034
01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk
24.12. 2006 – Štedrý večer
24.12. 2006 – Štedrý večer
Piesne: 10; 28,1.v.; 41; 60; 54; Antifóny: 5; 13;
Texty zo SZ: Mich 5,1; Iz 9,5-6; 61,1-3;
Žalm 2; Evanjelium: L 2,1-14
Kázňový text: 2. Korintským 1,18-22
Milí bratia, milé sestry, domáci viery i
vážení hostia! Väčšina z nás už
zažila odmietnutie. – To, keď na našu túžbu,
dobrú snahu, ochotu či lásku, človek alebo skupina
ľudí povedala: NIE. S oným NIE sa stretávame aj
tam, kde narážame na hranice svojich možností alebo kde
trpíme v dôsledku konfliktov, zlyhania
nášho či iných. Len si spomeňme, ako nás
hnevá ľudská nespoľahlivosť, to, keď iní nedodržia
slovo, ktorému sme dôverovali, na ktoré sme sa
spoľahli. Napríklad keď nájdeme o 16.50 hod.
zamknuté dvere obchodu, a pritom otváracie hodiny
sú vyznačené do
17-stej.
Prekvapení, zrejme aj znechutení a nahnevaní by sme boli, keby sme merali cestu sem, do kostola, no na jeho dverách by bol len nápis: štedrovečerné služby Božie sa nekonajú. Veď čo je oznámené, ohlásené, sľúbené, to sa má aj dodržať. Inak dochádza k sklamaniu, prepuká hnev, tečú slzy.
Napríklad v rodinách, keď sa manželka už nemôže spoľahnúť na manžela, alebo naopak, keď pre manžela viac nie je jeho polovička dôveryhodnou. Dochádza medzi nimi k sústavným sporom, vznikajú rany na duši. Dôvera, ktorá dosiaľ niesla ich vzťah, je preč.
Vianoce môžeme pripodobniť k ovociu. Povedzme k broskyni. Okolo jej jadra sa vytvorila sladká dužina. A na nej šupka, ktorá chráni broskyňu, aby nevyschla. Vianoce sú ako ovocie, ktoré nás láka svojím vzhľadom, vôňou, chuťou. – Koľkože ho len na sviatky pokúpime! Dva – tri dni si užívame vôňu a chuť ovocia, až nám na konci zostanú iba kôstky či jadierka.
Podobné to bolo aj pred vyše 2000 rokmi. Dieťa v jasliach, nijaká Tichá noc, žiadny stromček, medovníčky, lamety... Akurát slama, na nej dieťa a vôkol azda bľačanie oviec. – Skrátka: jadro. Potom, v priebehu času, sa začala okolo jadra tvoriť dužina: ľúbivá hudba, rozličné pekné zvyky, darčeky – dokonca v krásnom balení a akciových cenách. Už nie iba jadro...
A mnohí sú dokonca radi bez jadra. Sme radi, keď napr. mandarínky zoženieme bez jadra – bez jadierok. Tak nám chutia lepšie.
Avšak, čo zostane, keď sa skončí príjemné slávnostné stolovanie, keď sú už rozbalené darčeky, keď je preč tak trochu podomácky, no prácne vytvorená atmosféra Vianoc? – Zostane kôstka, jadro. To však nejeme. Je pre nás pritvrdé. Mohli by sme si na ňom vylomiť zuby. Odhodíme ho preto preč – ako pominulé roky.
No jadro môžeme aj zasadiť. – Vložiť ho do nádoby s teplou zeminou, aby z neho časom vyrástol strom, ktorý nám prinesie ovocie. A predsa, na Vianoce nejde o ovocie, o dužinu: o podmanivú muziku, mnohé tradičné zvyky, o darčeky. Ide o jadro. O jadro – ukryté v kôstke tak tvrdej, ako betlehemské jasle, tak tvrdej, ako golgotský kríž. Ježiš na ňom za nás zomrel a mŕtveho ho pochovali, aby z Neho – ako z jadra – vyrástol nový život. Áno, o to ide na Vianoce – o jadro. A hoci je drsné, hoci sa zdá byť mŕtvym, v ňom je život. Život aj pre nás.
Jadrom Vianoc je, že svetu, v ktorom žijeme – nám, hovorí Boh: ÁNO. ÁNO bez NIE, bez toho, aby Pán Boh vravel: ÁNO, ale mienil: NIE. Ide o 100%-né ÁNO dokonalej Božej lásky k nám.
Keď sa deti hrajú na schovávačku, zvyknú volať: Tu som. No keď ich hľadajúci nevidí, skryjú sa kdesi inde. Pán Boh s nami nehrá schovávačku. On nám vraví jasné, jednoznačné ÁNO. ÁNO, ktoré má meno: Ježiš. Božie ÁNO k nám v Ježišovi, to je jadro Vianoc. Ktosi povedal, že "najväčšie víťazstvo diabla je cirkev bez Krista". Parafrázujúc: „medzi najväčšie ilúzie, ktoré sa diablovi darí vytvárať, patria Vianoce bez Ježiša. Práve v Ňom, v pre nás narodenom Ježišovi, nám však Pán Boh hovorí svoje ÁNO. V Ňom, ktorý pre naše hriechy ukrižovaný umrel a pochovaný bol a v tretí deň vstal z mŕtvych, je jadro týchto krásnych sviatkov.
Na svete je všetko neisté, ale Božie ÁNO, ktoré nám hriešnym ľuďom zaznelo v Ježišovi, je úplne jednoznačné a spoľahlivé. Lebo to ÁNO nie je iba slovo, ale s ním spätý skutok – fakt, že v Ježišovi si Boh vyhľadal cestu k nám. Za Božím ÁNO je vierohodná bytosť s charakterom. Boh nám je bližší sťa tlkot nášho vlastného srdca.
V Ježišovi znie ÁNO Božej lásky aj dnes nám. V Jeho narodení sa naplnili starozmluvné zasľúbenia vyslovené skrze prorokov. Boh drží svoje slovo. Je verný svojim sľubom. Zachováva zmluvu s nami – svojím ľudom. – Napriek tomu, že my ju svojou nevernosťou porušujeme, že „meníme pravidlá počas hry“. Boh nie je dvojtvárny. Ak povie ÁNO, stojí si za tým. Narodený Ježiš je hmatateľným Božím ÁNO ku všetkým sľubom, ktoré nám Pán Boh dal. Vo viere v Ježiša Krista si smieme privlastniť všetko potešenie a nádej Božích sľubov. V Ježišovi Boh vraví: ÁNO, pre teba platí všetko, čo som sľúbil svojmu ľudu. Ježiš dáva dávnym Božím zasľúbeniam schopnosť, oslovovať aj nás – v súčasnosti, v našich neistotách, trápeniach a bezradnosti. Niet jediného potešujúceho slova v Biblii, ktoré by sa nás netýkalo, ak sa vierou držíme Kristovej milosti a chceme žiť podľa Božieho slova. Veď Ježiš nielen hovoril o viere, ale aj konal, priniesol dar, ktorý má hodnotu pre celú budúcnosť a ktorý máme aj my odovzdávať ďalej. Totiž dobrú zvesť, že Ježiš sa obetoval za naše previnenia, aby sme mohli žiť ako Božie deti.
Čo odpovieme, milí bratia, milé sestry, na neodvolateľné, jasné Božie ÁNO, ktoré Boh vyslovil v Ježišovi? – V Slove, ktoré sa stalo telom? Pán Boh hľadá s nami osobné spoločenstvo. Zažívame ho, keď vierou prijímame lásku, ktorú nám Boh daroval v Ježišovi. Keď Krista – Jeho dobrodenia, prijímame dôverou a poslušnosťou Jeho slovu ako jadro Vianoc, tak pripájame k Božiemu ÁNO svoje AMEN. Túto vďačnú odpoveď od nás Pán Boh čaká.
Na ÁNO Božej lásky k nám máme odpovedať: AMEN – nech sa tak stane, s vďakou ju prijímam.
A čo je opakom tohto AMEN? Opakom je vyznávanie Krista iba vo sviatok, to, keď sa k Ježišovi hanbíme otvorene priznať aj vo všedných dňoch: v rodine, v práci. Opakom vďačného AMEN na Božiu lásku je zostávanie ľahostajným voči Božiemu slovu. Človek, ktorý nikdy nebol vo vode nevie, či ho môže voda niesť, že sa v nej dá plávať. Podobne ani ten, kto nečíta Bibliu, kto nepočúva Božie slovo nevie, že Boh ho oslovuje, že mu vraví: ÁNO, aj teba mám rád, že v svojom slove nás Boh učí spoznávať Jeho vernosť k nám.
Dnes je Adama a Evy. Nie náhodou. Už prví ľudia namiesto vďačného AMEN na Božie oslovenie, uverili diablovmu: Či naozaj riekol Boh? Opakom AMEN na ÁNO Božej lásky je žiť bez poctivej odpovede na otázku: Čo na moje počínanie hovorí Boh? Nepočítať s Ježišom Kristom. Zabudnúť, že On je jadrom Vianoc i celého nášho žitia. On mení starého/ú Adama/Evu v nás na nového, Božieho človeka, podľa Božieho srdca.
V Ježišovi
Kristovi nám Boh hovorí: ÁNO, milujem ťa.
Ako echo má od nás na túto lásku zaznieť
vďačné: AMEN, Pane, chceme s Tebou žiť, Tebe
dôverovať, milovať blížnych tak, ako si nás to Ty
učil. Ak si Ty za nás a s nami, i my chceme
žiť – byť tu pre iných. Nech toto vďačné AMEN
zaznie nie len po dnešnej kázni, ale aj z celého
nášho života. Amen.
S použitím myšlienok:
Holgera Bauseho, Friedhelma Theilinga a Luďka Rejchrta i ďalších prameňov.