Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

3.12.2006  - 1. nedeľa adventná

Žalm:122;
Piesne:15;634;289,1.v.;10; Antifóna: 8;
Piesne k VP:603;643;604;6;23

Úvodná modlitba: Pane, ďakujeme za nový advent. Za to, že prichádzaš k nám, aby nám znela zvesť o Tvojej láske. O tom, že Tvoje srdce je pre nás doširoka otvorené. Prosíme hovor k nám – cez kázeň, cez dary Krstu svätého i Večere Pánovej. Amen.

Kázňový text: 2. List Korintským 5,17:

„Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ Viď. aj: 1.Mojžiš. 24. a 27. kap.

Milá sestra Janka, milá Rebeka, vážení krstní rodičia; milí: bratia a sestry!

Dnešný deň je novým začiatkom. – Novým začiatkom v trojakom zmysle:

(1) Vstupujeme do adventu, ktorým sa začína nový cirkevný rok.
(2) Naša sestra Janka má byť prijatá do Ev. cirkvi a. v. (ECAV), spoločenstvo ktorej sa má stať jej novou duchovnou rodinou.
(3) Vaša dcérka a vnučka, milí Dundekovci, má byť pokrstená – včlenená do cirkvi Pána Ježiša Krista.

Nový začiatok v trojakom ohľade. Aby sme si lepšie uvedomili jeho význam, začneme od konca - od Rebeky.

(1) Toto biblické meno ste vybrali pre vaše dieťatko. O Rebeke sa v Biblii dozvieme najmä z 24. a v 27. kapitoly 1. Knihy Mojžišovej. Keďže sú to dlhé state, prosím Vás, aby ste si tieto dve kapitoly prečítali doma. Rebeka je postavou ľudskou, nezidealizovanou. Biblia hovorí o jej kladoch, no nezastiera  ani jej chyby. Rebeka uprednostňovala mladšieho zo svojich synov (dvojičiek), Jákoba. Chcela pre neho to najlepšie, avšak  nedokázala sa pri tom spoľahnúť na Pána Boha. Zdalo sa jej, že keďže úmysel - cieľ, ktorý má s Jákobom je dobrý, bude správne keď pri jeho dosiahnutí Pánu Bohu trochu pomôže... . Nedokázala celkom dôverovať Hospodinovi, nebola ochotná úplne sa na Neho spoľahnúť. A tak napokon stratila aj Jákoba, kvôli šťastiu ktorého si počínala nesprávne.  

Áno, ľudský život je ako cesta. Všetko, čo prežívame, kamsi vedie, niekde končí. Často máme strach, aby sme nezablúdili. Biblia nás učí zveriť svoje životné cesty Hospodinovi (por. ES č. 503). Učme sa to. Učte sa to i vy, milí Dundekovci; dôverovať Božím plánom, pýtať sa na ne učte aj malú Rebeku. Onedlho bude pokrstená. Byť pokrstený znamená patriť Pánu Bohu, byť vnútorne pripútaný k Ježišovi Kristovi, byť Mu po celý život oddaný. - „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“ Nemusí  báť. Pán Boh neponechá v hanbe tých, ktorí Mu dôverujú. Nenechá v zahanbení tých, ktorí veria Božej láske a moci a nechcú sami – bez Boha – rozhodovať, čo je správne a čo nie. Josef Koláček napísal: „Na konci cesty nie je cesta, ale cieľ. Na konci zimy nie je zima, ale jar. Na konci noci nie je noc, ale svitanie. Na konci adventu nie je advent, ale Pánovo narodenie. Na konci smrti nie je smrť, ale život.“ - Cesta adventom i životom má cieľ.   

„Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ Potrebujeme tento nový pohľad. Potrebujeme vidieť v druhých nielen to hriešne – to „rebekovské“, ale najmä  v nich vidieť ľudí, za ktorých z lásky zomrel Ježiš Kristus. – Ľudí, pre ktorých On prišiel na svet a obetoval seba samého. To neznamená, že si budeme zakrývať oči pre ich nedostatkami, ale skôr, že onoho človeka vo svojich očiach neodpíšeme, nebudeme ho vidieť ako toho, kto nemá nádej, ale budeme mu priať spásu. Krst je tým okamihom, keď sa staré veci menia a my máme rásť v novom vzťahu k Pánovi Ježišovi Kristovi. Vidieť v Ňom nielen človeka, ale Spasiteľa, Bohom poslaného Záchrancu z našich hriechov. To sa učme. Tomuto pohľadu učte aj malú Rebeku. – Aby ako pokrstená v Božie meno vedela, že keby ju v živote obklopovala akákoľvek temnota, vždy smie padnúť do Božieho náručia a Pán Boh zamýšľa pre ňu len to najlepšie. Jeho srdce je pre ňu – pre všetkých nás široko otvorené, ako boli v láske k nám široko otvorené – rozpäté ruky Ježiša Krista na golgotskom kríži.

(2) Zostaneme pri biblickej Rebeke, ale zároveň prejdeme k tomu druhému, čo je dnes novým začiatkom. Ty, Janka, budeš o chvíľu prijatá do ECAV – do nového spoločenstva viery. Prijmi ho ako dar od Pána Boha. ECAV nie je cirkev dokonalá, tvoríme ju my, hriešni ľudia. Je to však cirkev naša. Máme v nej duchovný domov. V nej si nás Pán Boh našiel. Tu k nám – i k tebe hovorí a chce hovoriť. Tu sme posilňovaní vo vernosti voči Hospodinovi a v láske k blížnym.

V spomínanom príbehu o Rebeke sa píše, že Abrahám zaviazal svojho sluhu, aby pre jeho syna Izáka našiel takú manželku, ktorá by neotvorila do ich rodiny bránu pohanstvu – nevernosti voči Hospodinovi. – Manželku, ktorá by Izáka neodvracala od vernosti Pánu Bohu. Keď onen sluha vyslovil obavu, čo takú nevestu nájde, Abrahám mu hovorí (1M 24,7): „Hospodin, Boh nebies..., On sám pošle pred tebou svojho anjela  (t. j. svojho posla), aby si vybral ženu pre môjho syna.“ Teda v nebi – u Boha nebies, sa začína toto hľadanie nového spoločenstva. V nebi – u Boha nebies, sú podstatnými aj také obyčajné záležitosti, akými sú veci nášho denného života. Našu zem a to, čo sa na nej deje – tvoj život, Janka, berie Pán Boh vážne. On sa zaoberá zemou a nami, ľuďmi, s takým svätým zaujatím, že poslal svojho Syna, Ježiša, aby sa stal človekom, aby nás učil žiť, veriť Bohu, milovať blížnych. Hospodin, Boh nebies sa osobne zaujíma o radosti i trápenia nás, ľudí, s takým milosrdenstvom, trpezlivosťou a dobrotou, že poslal na svet svojho Syna, aby nám cez Neho dal poznať a porozumieť, že On, veľký Boh nebies, miluje našu malú zem – nás, obyčajných ľudí. Naše radosti aj starosti sa kvôli tejto láske stávajú vecami bytostného Božieho záujmu.   Nás hriešnych a nehodných si Pán Boh chce používať vo svojej službe, ako svoje nástroje v tomto svete. – A to má byť to nové, čo sa má stať rozpoznateľným v našom i v tvojom žití, milá Janka.

Máš svoj duchovný domov, svoju duchovnú rodinu -  cirkev, ľudí, od ktorých sa môžeš učiť, ktorým môžeš aj sama mnohé dať, pre ktorých sa môžeš stať požehnaním. Kiež si ty i my ďalší uvedomujeme, veľkú hodnotu toho, že patríme do cirkvi Pána Ježiša Krista, že máme kam chodiť na služby Božie, že v živote viery nie sme sami, ale máme bratov a sestry. Neprestaňme byť vďační za to, že rozhodovať sa o tom, čo je správne a čo nie sa nemusíme sami, ale vo svetle Božieho slova, ktoré sa zvestuje práve v cirkvi.

„Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ Už nemusíme žiť egocentricky, ale kristocentricky, nie sami pre seba, ale pre Krista, pre blížnych.

(3) A to tretie, čo je dnes novým začiatkom: nový cirkevný rok. Smieme ho začať obnovením, očistením nášho vnútra pri spovedi a Večeri Pánovej. – Novým odovzdaním sa Pánu Bohu. On aj cez našu dobrovoľnosť, aj cez naše odovzdanie sa Mu, koná svoje dielo vo svete. Kedysi vyšiel Abrahámov sluha, aby našiel nevestu pre jeho syna Izáka  (viď. 1M 24. kap.). A ona sa stala matkou Bohom požehnaného ľudu. Podobne neskôr vyšli do sveta apoštolovia, aby pre Ženícha – Ježiša Krista, vyhľadali nevestu, ktorou je cirkev (por. Mt 28,19-20; Ef 5,25-27.29.31-32; Zjav 19,7-8; 2Kor 11,2). Vyšli so zvesťou – s pozvaním, ktoré nám dnes znie nám, ľuďom previnilým sa  proti Bohu: Poďte, lebo všetko je pripravené, hostina čaká!

Ísť? Alebo neísť? Rebeka šla. I ty, Janka, si sa rozhodla ísť. Nech Tvoje prijatie do cirkvi nesúcej meno podľa Kristovho evanjelia, nech Tvoj sľub vernosti Pánovi Ježišovi Kristovi, sa stane novým povzbudením aj pre každého z nás: Pane pôjdem; chceme Ti byť vernými, lebo Ty nás miluješ, lebo Ty aj v našom žití pôsobíš nové – dobré veci. Amen.

Pramene:  
Marek Vanča /výklad 28.9./ in: Na každý den 1999 (vyd. Kalich, Praha 1998); zost. Mirjam Doležalová, Marta Kocnová, Jan Trusina: Cesta Božího lidu - SZ (vyd. Syn. rada  ČCE prostredníctvom vyd. Kalich, Praha v ENA, 1991);
Walter Lüthi: Abraham (vyd. Blahoslav v ENA Praha, 1990);
Nico ter Linden: Povídá se...(vyd. EMAN, Heršpice 1999).
   

späť