Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

12.11.2006  - III. nedeľa pred koncom cirkevného roku

Piesne: 395, 482, 553, 648; Antifóna: 50;
Epištola: 1 Tim 6,6-12;
Evanjelium: Mt 9,9-13
Kázňové texty: J 13,21-30; Pr 30,8-9 (čítaj tiež epištolu a evanjelium)

Milí: bratia a sestry!          

Ježišovi učeníci a peniaze – tak znie téma dnešnej kázne. Bude rozčlenená na niekoľko (5) častí.

(1) Pán alebo pán "s.r.o."

Keby sme si pri čítaní Biblie podčiarkovali pojmy: peniaze, bohatstvo, majetok, zistíme, že vonkoncom nejde o okrajovú tému, ale o tému opakovane a pomerne často sa na stránkach Písma vyskytujúcu. Už táto frekventovanosť potvrdzuje, že pri peniazoch/majetku ide dôležitú záležitosť v živote jednotlivca aj širšieho ľudského spoločenstva. Prosba „nedávaj mi (Bože) ani chudobu ani bohatstvo“ (Pr 30,8) dosvedčuje, že Pán Boh má čo povedať – má právo hovoriť do nášho vzťahu k majetku/peniazom, pokiaľ je pre nás naozaj Pánom, t. j. Pánom, ktorému patríme celým svojím životom. Ostatne, Boh - Ježiš je nám buď Pánom alebo pánom „s ručením obmedzeným:“ – s obmedzenými kompetenciami.  

(2) Matúš – rozchod s milovanými peniazmi.

Aby sme nehovorili iba všeobecne či abstraktne, dotkneme sa témy peňazí na základe postáv dvoch Ježišových učeníkov. Najprv Matúša. V „občianskom preukaze“ mal ako zamestnanie uvedené: colník. Clo v Palestíne za Ježišových čias predstavovalo poplatky za pohyb tovaru od výrobcu k predajcovi. Nahrádzalo vlastne celú daňovú sústavu. Vyberanie cla bolo zverené nájomníkom. - Zámožným, lebo museli vopred zaplatiť stanovený celkový odhad cla za provinciu. Potom prenajímali colné stanovištia ďalším nájomníkom. A tento spôsob viacnásobného prenajímania viedol k mnohonásobnému zvyšovaniu cla. Každý z nájomníkov vložil svoje peniaze do podniku vopred a bolo na ňom,  aby ich výberom cla dostal späť. Čo vybral navyše, to bol jeho zisk. A tak niet divu, že platby len všeobecne stanovené colnými sadzobníkmi, colníci mnohonásobne prekračovali. Vymáhali od ľudí oveľa viac, než na čo mali právo. Údajne aj o 100 až 200%. Keďže colníci stáli pod ochranou Rimanov, voči tejto neprávosti prakticky nebolo odvolania. Za túto bezohľadnosť ľudia colníkov nenávideli. Ak na colnici pracoval Žid, prepožičal sa tým pohanom – Rimanom, okupantom Palestíny, čím porušil predpisy o náboženskej čistote. Byť colníkom bol pojem rovnocenný s notorickým hriešnikom, akými boli zlodeji, šmelinári, hazardní hráči a prostitútky. Keďže sa colníci nespravodlivo obohacovali a slúžili nepriateľským Rimanom, bežný vyznávač židovského náboženstva ich nechcel ani vidieť.

Toho, ktorého ľudia nechceli ani vidieť, vidí Ježiš. S tými, s ktorými ľudia skončili, Ježiš začína reč. Oslovuje colníka Matúša a vraví mu: „Nasleduj ma!“ Jedinou vetou ho vytrháva z doterajšieho spôsobu života. Ježišovo slovo je také mocné, že Matúš bez vyhovárania vstáva a nasleduje Ježiša. Klamár a nepoctivec sa stáva Ježišovým učeníkom. Ten, s ktorým nik nerátal, sa ocitá v kruhu dvanástich apoštolov a neskôr spíše evanjelium. Ježišovo slovo premieňa Matúšov život. Ten sa stane životom usporiadaným podľa Božieho slova. Matúš sa rozchádza s milovanými peniazmi a stáva sa dôležitým spolupracovníkom v Ježišovom tíme. Síce stráca výnosnú nepoctivú živnosť, možno s vyhliadkou, že teraz bude nezamestnaný, no presviedča sa, že mať lásku Ježiša Krista je pevnejšia istota, byť zakotveným v peniazoch. Ježiš inokedy radil bohatému mládencovi, aby predal všetko čo má a rozdal to chudobným (Mt 19,21). Nešlo o svojrázne riešenie sociálnej otázky, ani nás tým Ježiš neučí pohŕdať majetkom, no volá nás k poslušnosti najdôležitejšieho zo všetkých prikázaní: Milovať Boha z celého srdca, celej duše, celej mysle a celej sily a blížneho ako seba samého. To sa deje i pri Matúšovi. Ježiš sa mu stal Pánom, nie iba pánom „s ručením obmedzeným“. Pri Matúšovi Ježišovo pozvanie nezostalo bez odozvy. Matúš je svetlým príkladom, že nasledovať Ježiša  je viac ako dúfať v peniaze. Meno Matúš je podnes vcelku populárne, kým meno ďalšieho z Ježišových učeníkov sa prakticky prestalo používať. Ba stalo sa obchádzaným, odmietaným. A to napriek tomu, že jeho pôvodný význam je veľmi pekný. Vyznávač. - To značí meno Judáš.

(3) Judáš – skrývaná láska k peniazom.

Naše Judáš znie v gréckej pôvodine NZ Judas. – Ide o rovnaké meno, ako mal jeden zo synov Jákobových, praotec Júda.  Od neho je odvodené slovo Žid (nemecky: Jude – por. nápis na hviezde, ktoré museli nosiť Židia 2. svet. vojny). V Ježišovej dobe bolo meno Judáš (Judas/Júda) úplne bežným. Volal sa tak aj jeden z Ježišových  4 bratov (Mt 13,55). Iste nie je bez významu, že Ježišov zradca sa volá rovnako ako jeden z praotcov Izraela, a to práve ten, od ktorého odvodzujú Židia (Júdovci) svoj pôvod. V tomto zradcovi sa stelesňuje Júda – ľud, ktorý mal byť Božím, no Bohu sa spreneveril a zavrhol Mesiáša. Keď sa dnes povie Judáš, nik si nespomenie na fakt, že to znamená vyznávač. Judáš znie našim  ušiam ako zradca, ten kto sa zapredal zlu, odpadlík. Ježiš sa však k Judášovi nesprával inak, ako k Matúšovi. Nepriamo i priamo nazýva Judáša priateľom.

Evanjelista Ján nám zachoval správu, ako Ježiš vložil Judášovi so úst kúsoček (skyvu) chleba. V Oriente bolo zvykom, že keď chcel vyššie postavený preukázať zvláštnu lásku svojmu hosťovi, vložil mu pri stolovaní do úst skyvu chleba (por. dnes niekedy na svadbe jedia ženích a nevesta z 1 taniera, navzájom sa kŕmia). Ak tak Ježiš robí Judášovi (J 13,26), nepriamo mu tým vraví: Judáš, si môj priateľ, mám ťa rád. Hovorí mu to v čase, keď Judáš už má vo vrecku peniaze za to, že Ježiša zradí. Podobne, keď Judáš privádza do Getsemanskej záhrady ozbrojenú čatu a dovršuje svoju zradu jedným z najposvätnejších znakov lásky – bozkom, vyberá Ježiš zo slovníka svojho srdca jediné slovo: „Priateľ“.  – „Priateľ môj, čo si prišiel?“ (Mt 26,50)

Judáš je niekto v nás samých. Kus Judáša je v každom z nás. Aj Ježišovi učeníci to tak vnímali. Keď ich Pán povedal: „Jeden z vás ma zradí“, začali sa Ho spytovať: „Či som to ja, Pane?“ (Mt 26,21n) Cítili: Zradca, o ktorom Ježiš hovorí, môžem byť aj ja. Veď i vo mne je dosť nečistoty srdca nie na jednu, ale na stovky zrád. Neviedlo by k ničomu, keby sme hľadali v Judášovi len historickú postavu, keby sme v ňom hľadali iba iných, a nie aj seba. V Judášovi sa  stelesňuje každý, kto mal byť Božím, no spreneveril sa Ježišovi.

Cena 30 strieborných, za ktorú Judáš Ježiša zradil, bola cenou výkupného za zabitého otroka (2M 21,32). Tým sa naznačuje, že Judáš sa chcel k Ježišovi stavať ako Jeho pán. V tom je koreň judášovského hriechu: Neodovzdať sa Ježišovi naplno, ponechať si čosi pre seba. Vyhradiť si právo rozhodovať o svojom vzťahu k Ježišovi. Z Pána Ježiša si spraviť iba pána „s ručením obmedzeným:“ – s obmedzenými kompetenciami. Ježiš, môžeš byť Pánom, ale len „odtál – potál“.

(4) Matúš a Judáš: Peniaze a peniaze.

Matúša i Judáša spájajú peniaze. Kým Matúš si cenil Ježiša viac ako výnosný „flek“, pre Judáša bol Ježiš menej. Keď Ježiš oznámil svoje utrpenie a smrť, keď malo Jeho poslanie stroskotať, Judáš nechápe, na čo by ho mohol Ježiš potrebovať. Tu sa ukazuje, že Judáš chcel vlastne Ježiša využiť pre seba, pre svoje ambície, prikryté pláštikom oslobodenia Izraela z moci Rimanov. Keď videl, že sa nestane ministrom financií vo vláde vedenej Ježišom, dovolil Judáš svojej skrytej láske k peniazom, svojim túžbam, aby ho doviedli až tam, kde ho ovládol satan. Nám môže Judáš preukázať služby tým, keď nás dovedie zamýšľať sa nad našimi motívmi služby Ježišovi. Nad našou oddanosťou Kristovi. Je nám Ježiš Pánom alebo pánom „s ručením obmedzeným“ – odtiaľ – potiaľ?

Judáš je otrasný obraz toho, ako blízko môže byť nebo a peklo, tiež akú veľkú moc má diabol, keď samému Ježišovi z kruhu 12-tich vytrhne  učeníka. Je hrozné, ak z človeka nezostane nič, iba jeho hriech. Judáš sa rozhodol  pre peniaze, keď sa mal rozhodnúť pre nasledovanie Ježiša. Rozhodol sa pre časné zabezpečenie, keď sa bolo treba rozhodnúť pre život večný. Zvolil si zúfalstvo, keď sa mal rozhodnúť pre pokánie. Vybral si svoje riešenie a beznádej, keď mal možnosť voliť Božie odpustenie a nádej. Skrývaná láska k peniazom, to skryté zlo, ktorého moc ľahko podceňujeme, otvára prístup diablovi, aby nás ovládol.  Peniaze sami o sebe nie sú ani dobré ani zlé, no láska k nim je zlá – milovanie peňazí je zlé (1Tim 6,10) a poľahky prerastie v čosi démonické.  

(5) Náš vzťah k peniazom v Ježišovej službe.

Máme prirodzený strach z chudoby, lebo je spätá so spoločenským ponížením. Síce sa vraví: „Chudoba cti netratí.“ – Avšak „ani nepridá“. Biblické: „nedávaj mi (Bože) ani chudobu ani bohatstvo“ (Pr 30,8) vybočuje z bežného hodnotenia. To preto, že prosbu:  „Nedávaj mi (Bože) ani chudobu ani bohatstvo“ vyslovuje človek, ktorému záleží predovšetkým na poslušnosti Pánu Bohu. Oveľa častejšie počuť – a možno aj z našich úst – vychádza iná reč: nárek nad chudobou alebo prejavy samoľúbej spokojnosti nad úspechom. Tie však pramenia z odcudzenosti sa Bohu, Ježišovi Kristovi.  

Aj tí, ktorí sa hlásia k Ježišovi a chcú Mu slúžiť, sa ocitajú vo víre ekonomických starostí. Spočítavame svoje príjmy a dôchodky, sledujeme rast cien, poplatkov,  nájomného, počúvame o nových milionároch a desíme sa, koľko zla sa kvôli peniazom deje. Niektorí spomínajú na zašlé, vraj zlaté, časy bez podobných starostí. No aj vo víre hospodárskych problémov smieme žiť vo viere – v dôvere v dobrého nebeského Otca. – Vo viere v Krista, ktorý aj z nás chce mať svojich učeníkov. K tejto viere patrí vďačné prijímanie toho, že Boh sa o nás stará a dáva nám to, čo potrebujeme, náš každodenný chlieb. Nie vír starostí, ale viera – dôverovanie Ježišovi; nie vír, v ktorom sa utopíme, ale hlbina bezpečnosti – to nech zostane charakteristickým znakom nás, súčasných Ježišových  učeníkov. Amen.

Pramene:
Miloslav Hájek: Evangelium podle Matouše, /Část I., výklad kapitol 1-9/ (vyd. Kalich, Praha 1995);
J. B. Souček: Utrpení Páně podle evangelií (vyd. Kalich, Praha 1983);
Kol. autorov: Průvodce životem – Marek  (vyd. IBS & Luxpress, Praha 1994);   
(Hrsg.) Friedrich Samuel Rothenberg: Männer und Frauen des Neuen Testaments (Evang. Versandbuchhandlung O. Ekelmann Nachfolger,Berlin 1971);
Jan Krupa: Prednáška „Na cestě víry“ – z 10.7. 1994 – strojopis.
   

späť