Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

22.10.2006 - 19. nedeľa po Svätej Trojici (z evanjelických služieb Božích v Ružomberku)

Piesne: 193, 645, 203, 628; Antifóna: 84;  
SZ text: Žalm 26;
Evanjelium: Matúš 9, 1-8;
Kázňový text: 1. kniha Samuelova 16, 7b.

Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

„Lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž  hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“

Bratia a sestry,

v úvode služieb Božích sme hovorili, že témou dnešnej kázne bude pohľad na človeka. My ľudia sa často pozeráme len na to vonkajšie. Na to, čo môžeme vidieť na prvý pohľad. Nakoniec všetci poznáme starú ľudskú múdrosť, že najdôležitejší je prvý dojem. Keď sa my pozeráme na človeka, vidíme jeho výzor, fyzickú krásu. Vieme povedať, či je tučný alebo chudý, či má blond vlasy alebo tmavé, či má  vyholenú hlavu alebo má vlasy až po pás.

Ďalšou vecou, ktorú vnímame pri pohľade na človeka je skutočnosť, či je nám sympatický alebo nie. Môže nám byť sympatický tým, že sa na nás usmieva alebo aj tým, že je rovnako zádumčivý ako my. Hneď na prvý pohľad si všimneme ako je človek oblečený. Oblečenie o ňom veľa prezrádza. Veselí, radostní ľudia dávajú prednosť pestrofarebnému oblečeniu, vážni alebo smutní ľudia preferujú tmavé či až čierne oblečenie. Ak s niekým strávime viacej času, vieme povedať aj to, o čom rozprával. Témy rozhovorov sú väčšinou ovplyvnené práve tým, nad čím človek v danom období rozmýšľa. A keď človeka poznáme dlhšie a vieme povedať aké s ním máme skúsenosti a zážitky, zdá sa, že o ňom vieme už všetko. Napriek tomu často ani netušíme, čo v skutočnosti prežíva, čo sa odohráva v jeho najtajnejších myšlienkach alebo inak povedané v srdci.

Dnes nám Pán Boh skrze Samuela hovorí, že Jeho pohľad nie je povrchný ako náš, ale On, náš Stvoriteľ vidí ďalej. Vidí naše najvnútornejšie ja, vidí naše srdce. V židovstve bolo srdce centrom života. Srdcom rozmýšľali, srdcom verili, v srdci milovali i nenávideli. My už vieme, že všetko čo prežívame v našom vedomí sa deje v mozgu a nie v srdci. Ale napriek tomu, keď chceme vyznať úprimnú lásku, tak povieme: Milujem ťa z celého srdca.

Rozmýšľal som, ako sa asi Pán Boh pozerá na človeka. Určite poznáte komixové postavičky. Sú to väčšinou veľmi jednoduché kresby. Od postavičky idú dva druhy bublín. V bubline nachádzajúcej sa pred ústami postavičky si môžeme prečítať, čo postavička hovorí. V bubline, ktorá je umiestnená nad hlavou postavičky si môžeme prečítať čo si postavička práve v tej chvíli myslí. Zábava a vtip je často založený práve na tom, že tieto dve bubliny si odporujú. Teda hoci si postavička niečo myslí, niečo úplne iné hovorí. Keď sa na to takto zhora pozrieme, tak sa na tom dobre zasmejeme a je to z nášho pohľadu komické. Nedávno koloval po internete e-mail, v ktorom sa nachádzal krátky mužsko-ženský slovník. Tento slovník mal za úlohu preložiť jednotlivé vety z úst muža i ženy. Teda keď muž povie to a to, v skutočnosti tým myslí niečo úplne iné. Alebo ak žena povie jednu vec, v skutočnosti tým myslí na niečo veľmi rozdielne. Určite to poznáte.

Bratia a sestry, aj nás má Pán Boh takto prečítaných ako my čítame bubliny pri komixových postavičkách. Pri nich je to veselé, zábavné, komické. Ak však takýto istý systém myslenia používame aj v našich medziľudských vzťahoch – teda že niečo iné hovoríme a niečo iné si myslíme alebo cítime, tak to už nie je komické a veselé ale skôr tragikomické. Našťastie ľudia okolo nás nevedia čo si myslíme a tak to z našej strany môže byť len trápne. Je katastrofou, ak podobný systém myslenia používame aj v našom vzťahu k Pánu Bohu. A Ten veľmi dobre vidí, čo je skutočné, úprimné a čo robíme len tak na oko. Vidí každú našu faloš, pokrytectvo i všetko, čo nemyslíme tak úplne vážne. Vo vzťahu k Pánu Bohu to však už nie je veselé a zábavné, komické či tragikomické. Vo vzťahu k Nemu to už nie je ani trápne, ale je to zraňujúce. A napriek tomu to robíme.

Tak napríklad dnes. Už sme zaspievali 3 piesne. Naozaj si stojíme za tým, čo sme v nich spievali? Alebo ich len prečítame zo spevníka, zaspievame podľa nôt, ale naše myšlienky či srdce sú od nich na míle ďaleko. Alebo modlitby. Modlitba Pánova, Otče náš, je pre nás len akousi básničkou alebo myslíme na jednotlivé slová či vety? Keď sa večer modlíme, sú to len krásne slová? Alebo sú to vrúcne, úprimné slová vychádzajúce z hĺbky nášho srdca. Pán Boh vidí no nášho srdca aj vtedy keď vyznávame, že Ježiš Kristus je Pánom nášho života. Vidí, či je to skutočne tak alebo je to len akási formula či fráza. Hospodin vidí do nášho srdca aj vtedy, keď odpovedáme na spovedné otázky. Keď sa nás pýtajú: Ľutujete úprimne a kajúcne, že ste sa proti Pánu Bohu previnili a jeho nemilosť si zaslúžili, ľutujete? Nikto na svete nevie čo si v tej chvíli myslíme a ako vážne to myslíte. Nevedia to ani naši bratia a sestry, ktorí spolu s nami o chvíľu budú kľačať pri oltári, nevie to ani vysvätený kňaz, ktorý nám dáva rozhrešenie. Ale Boh sa pozerá do nášho srdca aj v tejto chvíli. A pozerá sa aj vtedy, keď odpovedáme na druhú otázku: Sľubujete, že si polepšíte svoj život, odpustíte previnenia tým, ktorí vám ublížili... Ako vážne myslíme svoj sľub o opustení hriechu, ktorý práve vyznávame a prosíme o jeho odpustenie. Aj toto „sľubujem“ Hospodin porovnáva s tým, čo sa nachádza v našom srdci v tej chvíli.

Pán Boh vidí do nášho srdca aj vtedy, keď je v našom živote niečo dôležitejšie ako je On sám. Keď niečomu venujeme viacej času, energie, pozornosti, vážnosti ako Jemu samému. Ak sa v rozhodovaní viacej prikloníme nám sympatickému názoru namiesto ku pravde, ktorú nám zjavil vo svojom Slove.

Bratia a sestry, každá minca má dve strany. Na jednej strane Pán Boh vidí všetko, čo robíme len tak na oko, aby sa nepovedalo, ale na druhej strane Pán Boh vidí aj našu úprimnú snahu žiť svätý a čistý život.

A teda vidí do nášho srdca aj vtedy, keď sa z celej sily, z celej duše, z celej mysle a z celého srdca snažíme a bojujeme s pokušením, našimi túžbami či hriechom. A to často nevidí nikto iný. Dokonca ani náš životný partner to vôbec nemusí tušiť. Hospodin vidí do nášho srdca aj vtedy, keď bojujeme, ale tento boj nevládzeme vyhrať, hoci sme doň dali všetko. Vidí našu snahu a túžbu zostať Mu vernými, ale vidí aj našu ľudskú porušenosť. Vidí keď prehrávame boj s hriechom preto lebo sme len ľudia, ale vidí do nášho srdca aj vtedy, keď tento boj pre jednoduchosť radšej vzdáme. Hospodin sa pozerá do nášho srdca aj vtedy keď takéto boje prehráme, ale pozerá sa tam aj vtedy, keď z Jeho milosti boj nad hriechom a pokušením vyhráme. A On je často jediným, kto vie, čo sa v nás odohráva. Nikto iný o tom ani netuší. Je to len medzi tebou a Bohom. Nikto za tebou nepríde a nepotľapká ťa po pleci so slovami uznania. Radosť z víťazstva nad hriechom je len v tvojom srdci a veľká radosť je v nebesiach, kde sa radujú všetci anjeli. Ale tu na zemi ti nikto nevystaví vysvedčenie či diplom s uznaním, že si v ťažkej skúške pokušenia obstál. Doma máme výučné listy, maturitné vysvedčenia, vysokoškolské diplomy, ale nikto z nás nemá diplom so znením: Gratulujeme, toho a toho dňa ste v skúške pokušenia obstáli a dokázali ste vernosť Hospodinovi!

Bratia a sestry, keď hovoríme o boji s pokušením, musíme si uvedomiť, že Pán Boh vidí do nášho srdca aj vtedy, keď sa rozhodujeme a už dopredu počítame s Božou milosťou. Všetci vieme povedať niektoré citáty z Biblie ako: Krv Ježiša Krista očisťuje nás od každého hriechu, alebo Hospodinova milosť trvá naveky. Všetci to vieme a tak sa niekedy rozhodneme urobiť hriech s tým, že Pán Boh nám ho potom aj tak odpustí. Ak dopredu počítame s Božou milosťou, tak túto milosť znevažujeme a môžeme hovoriť o lacnej milosti. Je to však výsmech obeti Pána Ježiša Krista, Jeho smrti na kríži. V takomto prípade nás Pavol upozorňuje: Nemýľte sa, nikto sa nebude Bohu vysmievať! Boh vidí do nášho srdca aj vtedy ak hrešíme s istotou, že On nám to nakoniec aj tak odpustí.

Bratia a sestry, ak si uvedomíme Boží všetko prenikajúci pohľad na človeka, ak vieme, že Svätý Boh nás rovnako dobre pozná a má nás prečítaných ako my máme prečítané komixové figúrky... tak máme pocit, akoby sme pred Bohom stáli nahí. Nemáme sa čím zakryť! Nemáme sa kam schovať! To sa jednoducho nedá. Vždy keď si uvedomím vlastný hriech a moju skazenosť napriek mojej úprimnej snahe zostať Bohu verný... A keď si uvedomím, že ešte lepšie ako ja vidí moju nedokonalosť a skazenosť môj nebeský Otec, cítim sa strašne maličký, bezvýznamný a nehodný. Práve v takejto chvíli uvedomenia si, či pristihnutí Bohom pri  vlastnej neschopnosti žiť čistý a posvätený život... Zrazu správa o Božej milosti znie úplne inak. Veď bez nej by nemalo zmysel sa už ani raz nadýchnuť! Amen.

Miroslav Kerekréty, zborový kaplán
   

späť