Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

30.7.2006 – 7. nedeľa po Sv. Trojici

Piesne: 365, 478, 199, 265; Antifóna: 60;
Epišt.: Ef  4,25-32;  
Evanjelium: Mt 18,21-35
Kázňový text: 1. Korintským 10,6: „Toto sa stalo výstražným príkladom  pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli.“

Milí: bratia a sestry!

Je nepríjemné, keď nám vletí do spálne komár. Keď počujeme jeho bzučanie, ktoré je predzvesťou bodnutia tohto nemilého  hmyzu. No ešte horší ako komár v spálni je človek, ktorý nám čosi spôsobil. Ukrivdení - dotknutí na neho stále myslíme a tieto myšlienky nás permanentne znepokojujú. Zlostíme sa a vo svojom vnútri s ním vedieme nekonečné spory. V mysli by sme mu najradšej dali po krku - ako tomu komárovi - prajeme mu spravodlivú odplatu. A ak sa toto tajné želanie  naplní, ako ukrivdení zažívame určité zadosťučinenie.

Má to však aj iný rozmer. Nechtiac sa pri tom učíme spoznávať zlú stránku svojho charakteru a azda sme až prekvapení, koľko zlých plánov na odplatu vieme zosnovať; väčšinou takého myšlienky odsunieme - veď vinný je len ten druhý... .

Ale... ale potom, príde Ježiš s pádnou, jadrnou, stručnou – výstižnou požiadavkou: Odpúšťajte, a aj vám bude odpustené. Obdobné výzvy zaznievajú z Písma Svätého mnoho ráz.

Ak sa krivda týka nás, pomyslíme si: Nie som predsa nijaký stroj, ktorý možno len tak vypnúť, odstaviť alebo preprogramovať – nastaviť na inakší program, na iné správanie. Druhý človek nenapraviteľne vo mne niečo zničil – možno úmyselne, a vari zo svojej  hlúposti – to nie je rozhodujúce. Podstatné je, že to, čo pokazil - zničil, zostáva navždy zničené a spôsobuje mi to bolesť. A preto mu to nemôžem nikdy, nikdy zabudnúť.

Ježiš nehovorí: Zabudnite!, ale: Odpustite! Odpustiť niekedy môže znamenať aj zabudnúť, ale nie vždy. Dnes sa nemeckí a izraelskí politici dokážu stretnúť - rozprávať ako priatelia. No Židia  sotva kedy budú môcť zabudnúť na hrôzy, ktoré im spôsobil v čase 2. svetovej vojny nemecký národ a jeho prisluhovači; vieme že fašizmus ich mal aj na Slovensku. Odpustiť nemusí nutne - v každom  prípade -znamenať zabudnúť. Ježiš nekáže: Zabudnite!, ale: Odpustite! Odpustiť znamená, že minulosť druhého mi už nebude viac brániť, aby som ho prijal.  Odpustiť neznačí súhlas s jeho zlým počínaním, odpustenie neznamená, že poviem: „Áno“ na jeho previnenia. Avšak odpustiť značí povedať „Áno“ k tomuto človeku, k človeku ktorý nie je bez chýb, ako ani nik z nás nie je bez chýb, bez hriechu.

Zrejme ešte ťažšou  ako práca v bani či kameňolome, je úsilie „nepriklincovávať“  - nepribíjať viac človeka na to, čo raz urobil, ale dovoliť mu, aby kráčal novou cestou - slobodne – oslobodený od svojej zlej minulosti. Je to vskutku tvrdá práca.

Avšak iba takto, cez tento akt prepustenia na slobodu blížneho – sa môžeme aj my sami stať slobodnými.  Iba tým, že už netrváme na jeho odsúdení, že si už neprajeme nešťastie pre  blížneho, sa staneme slobodnými  vo svojom myslení – a aj my môžeme vo svojom srdci nastúpiť novú cestu.

Biblia spomína svár, reptanie, zatrpknutosť Izraelcov putujúcich púšťou do zasľúbenej krajiny ako výstražný príklad  pre nás, “aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli“. Dokladá tvrdé slovo, že „vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia“ (1K 10,5a). Oni, ktorých Boh vyviedol z egyptského otroctva – ktoré je pre nás symbolom otroctva hriechu, odcudzenia sa Bohu i ľuďom, neboli ochotní v dôvere Božiemu Slovu kráčať novou cestou.

Ježiš, ktorý nepochopiteľne, no dobrovoľne vzal na seba trest za naše hriechy, nás volá k vzájomnému odpúšťaniu si. On, náš Pán chce, aby sme nachádzali vnútorný pokoj a naše srdce nezostalo prilepené na zlom, na zlých myšlienkach. Pretože žiadostivosť po zlom - nezmieriteľnosť, škodí predovšetkým nám samým, našej láske k Pánu Bohu, k životu. Amen.

Prameň:
Ralf Matthes–Andacht /24.7./ in: Feste-Burg-Kalender 2006 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2005)
  

späť