Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

14.5.2006 – 4. nedeľa po Veľkej noci (Deň matiek - kresťanskej rodiny)

Piesne: 366, 558, 150, 628;
Antifóna: 64;   
Efezským 6,1-4

Milí: bratia a sestry, milé deti, milá mládež!

Dnes si pripomíname významný deň, ktorý je aj témou týchto služieb Božích: Deň matiek a Deň kresťanskej rodiny. Myšlienka, aby sa Deň matiek oslavoval, vznikla v 20. storočí. Istá žena menom Anna Jarvisová z Filadelfie začala kampaň za národný Deň matiek. Tento nápad dostala, keď jej umrela matka a ona - v deň prvého výročia jej úmrtia - požiadala metodistického pastora o vykonanie spomienkových služieb. Udialo sa tak 10. mája 1908. Dňom matiek chcela Anna Jarvisová upriamiť pozornosť a obdiv na všetkých rodičov a posilniť tak rodinné vzťahy. Cítila, že svojej matke nevenovala počas jej života dosť pozornosti a úcty. Pochopila, že svoju mamu zanedbávala a nevážila si jej prítomnosť a lásku.

Bratia a sestry, milá mládež, milé deti. V bežnom a každodennom živote však vidíme okrem takýchto kladných príkladov aj mnohé prípady, keď si deti svojich rodičov nevážia, odvrávajú im, nepomáhajú im a neposlúchajú ich. Často počujeme z televízie alebo čítame v novinách o násilí, ktoré deti páchajú na svojich rodičoch. Deti na svojich otcov a matky neraz útočia nielen slovne, ale čoraz častejšie počujeme aj o útokoch fyzických. Dozvedáme sa dokonca o vraždách, ktoré deti v návale hnevu spáchali na svojich otcoch či matkách. Veková skupina tých, čo ubližujú svojim rodičom, sa znižuje.

V dnešnom kázňovom texte z Listu Pavla Efezským, máme však jasný imperatív - jasný príkaz do nášho každodenného života: Dietky, poslúchajte si rodičov! Tento príkaz nachádzame už v Starej zmluve. Veď už malé deti na hodinách náboženstva alebo detskej besiedky sa učia o tom, ako dal Pán Boh Mojžišovi na hore Sinaj dve kamenné tabule s 10-timi Božími prikázaniami. Prvé tri prikázania hovoria, čo má človek zachovávať vo vzťahu k Pánu Bohu. Ďalších sedem prikázaní zas o tom, čo má človek zachovávať vo vzťahu k blížnym. Požiadavky  týkajúce sa vzťahu k ľuďom sa začínajú prikázaním: Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi. Práve toto prikázanie cituje apoštol Pavel v našom kázňovom texte.

Premýšľajme: Aký je náš vzťah k rodičom a starým rodičom? Ako si vážime naše mamy a našich otcov? Ako sa im snažíme pomáhať? Poslúchame ich? Ctíme a vážime si ich, ako nás k tomu volá Hospodin vo 4. Božom prikázaní?

Túto otázku by si ste si mali položiť nielen vy, milé deti. Položiť by sme si ju mali všetci - bez ohľadu na náš vek. Veď či máme 5, 20 alebo 50 či rokov, stále sme deťmi našich rodičov, stále sme ich synmi a dcérami. Každému z nás by malo preto v našich ušiach znieť: Dietky, poslúchajte si rodičov! a Cti si otca i matku!

Témou dnešnej nedele je Deň matiek - deň kresťanskej rodiny. V známej detskej piesni, ktorú snáď poznajú všetky deti, čo chodia na náboženstvo alebo detskú besiedku, sa spieva: „My sme tu všetci, jedna rodina, spája nás láska Pána Ježiša.“  

Pýtajme sa: Kto všetko tvorí normálnu rodinu? Medzi základných členov rodiny patria rodičia: mama a otec. Tí väčšinou majú jedno, alebo viac detí. Bolo by krásne, keby každá rodina žila vo vzájomnej láske, harmónií a vzájomnom porozumení. Bolo by ideálne, keby členov každej rodiny spájala láska Pána Ježiša, ako o tom vraví spomenutá pieseň. Ideálne by to síce bolo, no vieme, že v neexistujú ideálne rodiny a niektorých rodinách je skutočnosť veľmi vzdialená od ideálu.

Nezhody v rodine nevznikajú len preto, že deti neposlúchajú. Neraz sú príčinou nezhôd samotní rodičia. Tí svoje deti provokujú a dráždia. Následkom toho deti odmietajú takýchto rodičov poslúchať. Osobne poznám niekoľko takých prípadov: napr. jeden otec pod vplyvom alkoholu zneužíval svoju dcéru. Tá následne stratila pred otcom akýkoľvek rešpekt. Alebo poznám iný príklad, keď matka často bezdôvodne nadávala svojmu synovi. Ten ju po istom čase prestal poslúchať, dokonca s ňou odmietal aj komunikovať. Zrejme aj vy by ste mohli menovať viaceré podobné prípady. Nie sú to nové veci. Preto z Písmo Svätého počujeme napomenutie: A vy, otcovia, nedráždite si dietky, ale ich vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom.

Samozrejme, aj v dnešnej dobe sa nájdu rodiny, ktoré žijú vo vzájomnej láske,  porozumení a súdržnosti. Aj v súčasnosti sú rodičia, ktorí preukazujú lásku svojim deťom. Aj v našom čase existujú deti, ktoré poslúchajú svojich rodičov. Mnohí z nich si berú dokonca príklad z manželstva Jozefa a  Márie, ktorí s úctou k Pánu Bohu vychovávali Pána Ježiša Krista. Na manželstve Jozefa a Márie dokonca vidíme aj pekný príklad starostlivosti adoptívnych rodičov o svoje deti, pretože - podľa Písma Svätého - Jozef nebol biologickým otcom Pána Ježiša. Jozef bol iba jeho adoptívny otec, no napriek tomu sa spolu so svojou manželkou – Máriou s láskou staral o Pána Ježiša. Viedli  Ho nielen k tomu, aby poslúchal ich, ako svojich rodičov, ale vychovávali Ho predovšetkým k úcte voči Pánu Bohu, k tomu, aby Mu dôveroval a spoliehal sa na Neho v každej chvíli svojho života - v dobrom i zlom. Tak by to malo byť aj dnešných rodinách. I dnešní rodičia by mali vychovávať svoje deti k tomu, aby s láskou a úctou slúžili Pánu Bohu a spoliehali sa na Neho.

Pán Ježiš si svojich rodičov samozrejme ctil a vážil. V Biblii dokonca čítame, že aj v čase, keď Mu bolo najťažšie, keď bolestných mukách zomieral na dreve kríža - aj v takejto ťažkej chvíli Mu záležalo na svojich rodičoch. U evanjelistu Jána sa dozvedáme, že Ježiš sa postaral o svoju matku Máriu, keď ju zveril učeníkovi Jánovi

Milí: bratia a sestry, keby som sa vás opýtal, kto boli prví rodičia na svete, iste by mi  bez váhania vedeli správne odpovedať, že to boli Adam a Eva. V Písme Svätom si však môžeme prečítať o viacerých ďalších významných mamách a otcoch, ktorí sa starali o svoje deti. V Starej zmluve sa napríklad Elkána a jeho žena Anna spoliehali na Hospodina, že im dá syna, ako im to sľúbil. Narodil sa im syn Samuel, ktorý sa stal verným Hospodinovým služobníkom. Z Novej zmluvy môžeme  pannu Máriu a Jozefa, ktorí s láskou vychovávali Pána Ježiša Krista. Iste by sa v Biblii našlo ešte mnoho iných rodičov, ktorí starostlivo a s láskou vychovávali svoje deti.

Milí moji, je dosť častým javom, že mnohé rodiny nie sú celkom kompletné. Kto by nepoznal rodinu, v ktorej sa manželia rozviedli, alebo niektorý z manželov zomrel. V takom prípade sa o dieťa či deti musí starať iba jeden z rodičov. Musí zastúpiť úlohu aj otca, aj matky súčasne. Alebo poznáme prípady, keď do rodinnej idylky vstúpi alkohol či iné návykové látky, pričom následne vznikajú nové a nové problémy. Poznáme aj také prípady, keď dvaja ľudia chcú mať dieťa, no z rozličných príčin ho mať nemôžu, prípadne dieťa zomrie počas pôrodu. Taktiež sa  stáva, že sa rodičom narodí choré, postihnuté dieťa: telesne, alebo duševne. Sám poznám mnoho spomenutých príkladov.

Preto vás, milí bratia a sestry, chcem vyzvať, aby ste si navzájom vážili svojich manželov a svoje manželky. Majte sa radi a prejavujte si vzájomnú úctu a lásku – i napriek chybám, ktoré má každý jeden z nás. Chcem vás, milí rodičia, vyzvať, vážte si aj svoje deti a ďakujte za ne Pánu Bohu. Vážte si ich aj napriek tomu, že možno občas neposlúchajú. Ďakujte Pánu Bohu za to, že sú zdravé. Buďte Mu vďační za každý deň, ktorý môžete spolu stráviť.

A vy, milé deti a milá mládež, poslúchajte svojich rodičov a ctite si ich. Ak ich máte obidvoch - ak máte aj otecka, aj mamičku, ďakujte za nich Pánu Bohu, hoci sa vám niekedy možno zdá, že sú na vás prísni, pretože. Ďakujete za nich, veď nie každý má aj mamu aj otca.

Dnes, keď si pripomíname Deň matiek, si položme otázku: Čím všetkým sú pre nás naše mamy, staré mame, krstné mamy a adoptívne mamy? Predovšetkým darkyňami života. Každého z nás jeho mama, mamička - mamina v bolestiach priviedla na tento svet. Keď je matkino dieťa hladné, choré, alebo keď sa mu tlačia v ústach nová zúbky, bdie pri ňom aj celú noc. Každého z nás mamka sprevádzala pri našich prvých krokoch a vodila za útle detské rúčky, keď sme sa učili chodiť. Mama nás prvý krát priviedla do škôlky, či školy. Často s nami písala – či píše domáce úlohy. Keď jej dieťa spadne a ublíži si, starostlivo mu pofúka a ošetrí jeho boľačky. Za mamou môžeme vždy prísť a vyžalovať sa jej s našimi problémami a starosťami. Mama nám vždy poradí a vždy si nájde pre nás čas, aj keď má inú dôležitú prácu. Keď spravíme niekedy niečo zlé, mama sa dlho na nás nehnevá a odpustí nám.

Milé dietky Božie, každý by mohol k tomu, čo bolo povedané,  pridať ďalšie pekné  prívlastky – ktoré má jeho mama.

V jednej obľúbenej detskej piesni sa spieva: Náš Pán všetky deti ľúbi, všetky deti na svete. Černoch, beloch, indián, všetky deti ľúbi Pán. Ježiš ľúbi všetky deti na svete. Slová piesne by sme mohli pozmeniť nasledovne: Náš Pán všetky mamy ľúbi, všetky mamy na svete. Ja to veľmi dobre znám - všetky mamy ľúbi Pán. Ježiš ľúbi všetky mamy na svete.

Milí: bratia a sestry, toto kázňové zamyslenie by som chcel ukončiť slovami básnika Milana Rúfusa:

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.
Zachovaj nám oboch rodičov,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
Pre ocka jednu, druhú mame.    Amen.

(Daniel Baláž, študent Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, člen žilinského ev. cirkevného zboru).    
  

späť