Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006
Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne
v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034
01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk
16.4.2006 – 1. slávnosť
veľkonočná
Evanjelium:
Marek 16,1-8;
Piesne: 600, 124, 150, 131, 144; A: 33,
37
1. Samuelova 2,1-2.6-8a.10b
Milí: bratia a sestry!
Keď vo veľkonočné ráno stretne jeden pravoslávny kresťan druhého, pozdraví ho slovami: /: Christos vaskres! :/ - Kristus vstal z mŕtvych! A ten druhý mu odpovie: Skutočne (naozaj, vpravde) vstal z mŕtvych! A obaja sa objímu, padnú si do náručia. V tejto krátkej scéne, ktorú by sme mohli zažiť napr. na viacerých miestach východného Slovenska, je obsiahnutý celý základ kresťanskej viery. Kristus vstal z mŕtvych! – To je centrálny obsah našej viery. Veríme a slúžime nie mŕtvemu hrdinovi, ale živému Bohu.
Odpoveď na spomenutý pozdrav: Skutočne vstal z mŕtvych! – a ono objatie sa, to je – to by mala byť cirkev: Priestor pre radosť zo vzkriesenia a spoločenstvo s Kristom, spoločenstvo omilostených, zachránených. Toto spoločenstvo radosti zo záchrany začína už slovami mládenca oblečeného do bieleho rúcha, ktoré sme počuli z evanjelia (Mk 16,6-7): Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal... Choďte, povedzte to Jeho učeníkom, aj Petrovi... Zvesť o vzkriesení je čímsi, čo si nemáme ponechať pre seba, o čom treba hovoriť aj ďalším. Apoštol Pavel píše (1 Kor 15,1-2), že týmto evanjeliom - dobrou zvesťou o vzkriesení ukrižovaného Krista – dochádzame spásy. Jadrom toho, čo veríme, je práve tento veľký obrat, že Kristus, ktorý umrel pre naše hriechy bol v tretí deň vzkriesený. Radosť z takéhoto obratu zaznieva i z nášho kázňového textu. Je ním ďakovná pieseň ženy, ktorá roky žila neplodná. Potom jej Pán Boh daroval syna, Samuela.
Život víťazí nad smrťou. Kresťanom, ktorí boli uzdravení z ťažkej choroby, alebo sa zotavili z komplikovaného úrazu; tiež Anne, ktorej sa po dlhých rokoch neplodnosti narodil syn, je ich skúsenosť podnetom k vďake a oslave Pána Boha: „Plesá mi srdce v Hospodinovi“ /v. 1a/.
Ak sme citliví, potom každá skúsenosť záchrany, zmeny zlého údelu, daru nového života, nám bude ukazovať na Boha, v ktorom je spása a život. Keď naše srdcia nie sú tvrdé, potom sme si v podobných situáciách (uzdravenie z choroby/úrazu a pod.) istí: Nie náhoda, nie smrť určuje môj údel, ale Boh spásy a života. Niekedy vravíme o Božej prozreteľnosti – teda, že nad nami vládne mocná a dobrá Božia vôľa. Ak tomuto veríme, potom sa nenecháme pomýliť, ani keď smrť udrie a náhle zaútočí, nezriedka tak, že nám to nedáva zmysel (pri nehode zahynie ten, kto neporušil dopravné predpisy; smrť malých detí; úmrtia ľudí, ktorí sa stali obeťami zákerných kriminálnikov a chladnokrvných teroristov). Pre kresťana aj vtedy platí: Boh miluje život, je na strane života. To konečné nie je smrť, ale život. Nemôže to byť ináč, veď Kristus bol vzkriesený!
Ježišovo zmŕtvychvstanie je pre nás „ochutnávkou“ – prísľubom, že základné zlá nášho života: utrpenie, hriech, strata zmyslu, smrť – budú prekonané. Základom našej viery je Ježišovo vzkriesenie. Ono ukazuje – potvrdzuje, že Ježišova cesta kríža a utrpenia nebola nezmyselnou. To nám dáva vieru, že ani naše skúsenosti, utrpenia, v ktorých sa zrkadlí Kristova cesta, nie sú nezmyselné.
Ježišovo vzkriesenie dáva odpoveď na otázku po zmysle zla, utrpenia v našom svete. Zmyslom zla je to, aby bolo prekonané. Ako veriaci v Pána Ježiša Krista smieme vo chvíľach šťastia vidieť nie len seba, svoj úspech, ale chváliť Boha, v ktorom je život a záchrana. V situáciách bolesti sa zas smieme spoliehať na Boha, ktorý z poníženia povýšil Ježiša. Veríme, že tak spaví aj pri nás.
„Ústa sa mi rozšírili,...lebo sa radujem z Tvojej pomoci“ (Hospodine) /v. 1b/.
Keď Ježiš zomrel na kríži, zdalo sa, že tomu, čo konal a učil, je koniec. Zdalo sa, že kráľovstvo lásky, život v spravodlivosti, ku ktorému Ježiš volal, sú len ilúziou. Vyzeralo to tak, že svet budú opäť určovať bezprávie a násilie. Ježišovi učeníci sa preľakli, že aj oni sa stanú obeťami ľudskej zloby a svojvôle. Utiahli - skryli sa, aby si ratovali aspoň vlastnú kožu. No vzkriesenie Ježiša znamenalo mocnú zmenu ich situácie, ich obáv, ich postojov. Kristovo zmŕtvychvstanie značí, že s Ježišom nie je koniec, ale naopak: Pán Boh sa priznal ku všetkému, čo Ježiš konal a učil. Všetko iba začína.
Na Ježišovom údele sa dokázalo, že moc smrti definitívne ustupuje, končí. Vzkriesenie Ježiša Krista nie je iba súkromným odškodnením bezprávia, ktoré vytrpel, ale udalosťou, ktorá navždy mení situáciu celého ľudstva. – Pretože najväčší nepriateľ, smrť, je porazený!
To, čo Boh dokázal vzkriesením svojho Syna, raz dokáže pri všetkých, ktorí sa vierou držia Ježiša - ktorí túžia, aby Kristus držal, viedol ich život. Ježiš nezomrel pre seba, ale pre nás a bol vzkriesený nielen pre seba. Jeho zmŕtvychvstanie nebolo iba Ježišovým privátnym odškodnením. Kristus bol vzkriesený pre nás, pre všetkých, aby platilo: Ako Kristus bol vzkriesený slávnou mocou Otcovou, budeme i my vzkriesení.
Cesta, ktorou šiel Ježiš cez hlbiny utrpenia, ľudskej zloby, nebola nezmyslom. Dáva zmysel každému ľudskému životu, dejinám celého sveta. Vzkriesenie Ježiša Krista je potvrdením, že Boh nie ľahostajný, prehliadajúci neprávosť, utrpenie a zlo. Ježiš kráčal cestou utrpenia nie preto, že by bol Pán Boh ľahostajný, ale preto, že taký bol Boží plán; najmä, lebo táto cesta viedla k životu. - Pre Ježiša i pre ďalších, ktorí v Neho veria. Len uvážme, ako to zmenilo učeníkov. Peter, ktorého mládenec zvestujúci zmŕtvychvstanie menovite spomína a prikazuje odkázať mu: „Ježiš vstal!“ (Mk 16,7), už nemyslí na vlastné zlyhanie. – Na to, že zaprel Pána. Už sa nebojí ohrozenia svojho života, ale mocne zvestuje živého Krista (čítaj: Skutky 2,22-28).
Anna spieva: „Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ“ /v. 6/. To, čo my môžeme, je uznať Božiu moc, Božie cesty a dôverovať, že Boh to aj v hlbinách nášho života myslí s nami dobre. – To je viera. Už konfirmandov učíme v prvej z konfirmačných otázok: Aký veľký poklad mám ako kresťan? - Odpoveď znie: Mám vieru, že Pán Boh je Ten, kto drží a nesie môj život. Preto si nemusím zúfať, keď prídu ťažké chvíle. Keď prídu radostné dni, ďakujem za ne Pánu Bohu. On ma má rád a veľmi Mu na mne záleží. – Veriť znamená držať sa toho, že základné zlá nášho života: utrpenie, hriech, strata zmyslu a smrť sú Božou mocou porazené. Boh vyviedol Ježiša z hlbín utrpenia do svojej večnej slávy. „Hospodin dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného“ /v. 10b/ - tak končí ďakovný žalm Anny.
Ježiš nejde cestou cez hlbiny utrpenia a nekonečné Božie výšiny sám, ale s nami. Jeho slovom a sviatosťami sme nesení a držaní. Ak s Ním žijeme a vo viere v Neho i zomrieme, budeme – ako On, aj my vzkriesení. Sme pozvaní dôverovať Bohu, o ktorom Anna spieva: (čítaj: 1S 2,6-7).
V našom živote sa nedeje nič bez zmyslu. Všetko je nesené Božou prozreteľnosťou. Naša životná cesta má svoj smer, lebo jej cieľom je život v Božej sláve. Keď nás udalosti v našom žití, či v živote našich blízkych chcú presvedčiť, že zlo víťazí, vtedy vierou hľaďme na vzkrieseného Ježiša a vyznávajme s Annou: „Hospodin... dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného“ /v.10b/. Svetlo vzkriesenia preniká – žiari do temnôt nášho života a jeho výšiny robí ešte jasnejšími. Už teraz môžeme spievať pieseň zachránených: „Plesá mi srdce v Hospodinovi. Ústa sa mi rozšírili,... lebo sa radujem z Tvojej pomoci“.
Kristus vstal z mŕtvych! Povedz to sebe aj iným vo chvíľach bolesti.
Kristus vstal z mŕtvych! Pamätaj na to aj s inými v období šťastia . Nezabudnime, že vzkriesenie Ježiša Krista nie je privátnym odškodnením bezprávia, ktoré Ježiš vytrpel, ale dáva zmysel nášmu osobnému životu i svetu, v ktorom žijeme. Amen.
Prameň:
Professor Dr. Günter R. Schmidt: kázeň in: Das Homiletisch
– Liturgische Korrespondenzblatt Neue Folge, roč. 23, č. 85; 2006
(Flacius – Verlag Fürth/Bayern 2006).rth/Bayern 2006).