Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
z Pašií Milí: bratia a sestry! Kto sleduje udalosti vo svete vie, že týždeň čo týždeň zomrú pri nepokojoch v Iraku desiatky ľudí. Vie o vyše stovke pasažierov, ktorí sa utopili pri lodnom nešťastí v Afrike. Vie o nedávnom zemetrasení v Iráne, o obetiach záplav v rozličných končinách Európy, aj o tisíckach kresťanov prenasledovaných a zabíjaných preto, že vyznávajú vieru v Ježiša. Popri tomto utrpení (a existuje ho oveľa viac, ibaže väčšinou nie je medializované), sa biblické rozprávanie o odťatom uchu veľkňazovho sluhu Malchosa javí maličkosťou, banalitou. Aj ono však patrí do pašií, do dejov utrpenia Božieho Syna. A všetko, čo tam patrí, má význam aj pre nás. Preto sa rok čo rok vraciame k pašiám, rok čo rok si ich v kostole čítame. Môžeme obrazne povedať, že Malchosovo odťaté ucho hovorí. – Čo? – Čo nám chce Biblia príbehom o odťatom uchu veľkňazovho sluhu povedať? (1) Ľudia zraňujú, no Ježiš uzdravuje. Bola to dramatická scéna, keď prápor vojska (tvorilo ho 500-600 mužov) a ozbrojení sluhovia veľkňazov prišli v noci zajať Ježiša. A napätie sa ešte vystupňuje, keď sa hovorca Ježišových učeníkov – najodvážnejší z nich, Šimon Peter, odváži mečom brániť svojho Pána proti spomínanej presile. Iste, myslel to dobre. Chcel sa Ježiša zastať, obrániť Ho. No Ježišov pohľad mu vraví: Peter, ty vieš iba zraňovať! A v tomto evanjeliový príbeh prestáva byť len dávnou históriou. Je o nás. Tiež my neraz – keď to myslíme dobre, predsa rozdávame iba rany: v rodine, v práci v cirkvi. Keď sa nazdávame, že sme na strane Kristovej, On sa na nás mnohokrát len smutne a vyčítavo díva. Koľkí ľudia sa v minulosti angažovali po boku tých, ktorí chceli pre cirkev skazu. Robili to snáď aj z dobrým úmyslom – ako Peter. Mysleli si, takto cirkvi pomôžem, svojím postojom obránim vec Kristovu. No podnes je z tohto domnelého bránenia cirkvi, boja za ňu, z domnelého dobra, množstvo zranení. – Veľa rán, ktoré sa ťažko hoja, naštrbenej dôvery k tým, ktorí by mali byť vierohodní. Podnes je veľa zranených uší i sŕdc. Príbeh o odťatom Malchosovom uchu je o nás. My sme tí, ktorí – vari aj dobre mienia – no predsa zraňujú. Dobrou správou však je, že Ježiš Kristus uzdravuje. V krátkej vete, ktorú zaznamenal evanjelista Lukáš: „Dotkol sa mu ucha a uzdravil ho“ (L 22,51), je celý Ježišov program. On prišiel, aby sa dotýkal našich boľavých miest, našich porušených vzťahov a uzdravil ich. – Aby priniesol uzdravenie cez pokánie, úprimné priznanie si vín a odpustenie hriechov. Ľudia zraňujú, no Ježiš uzdravuje. Uzdravuje aj tých, ktorí sú proti Nemu - Malchosa, ktorý Ho prišiel zajať. Táto Ježišova láska aj k protivníkom, svieti ako žiarivý lúč svetla v temnotách. Kto už niekedy zablúdil v temnom lese, alebo v hmle, vie, o čom je reč; aký vzácne je vtedy lúč svetla. Ježiš nechce, aby tiekla iná krv, ako tá Jeho. Preto odmieta Petrovu horlivosť. Preto uzdravuje Malchosa. Preto dovolí, aby Ho zajali. Zo záhrady v Getsemane bola na vŕšok Golgota krátka cesta. Tam prelial Ježiš svoju nevinnú krv za nás. Krv Ježiša Krista nás očisťuje od každého hriechu. (2) Hoci sa zdá, že popri mnohom utrpení v našom svete (medializovanom i neznámom) je odťaté ucho banalitou, malichernosťou, Ježiš to vidí inak. Uzdravuje Malchosovo ucho, lebo veľa závisí práve na ušiach. Biblia vraví, že viera je z počúvania (Božieho slova) /R 10,17/. A k tomu potrebujeme uši. Koľko je dnes ľudí bez uší. – Ľudí, ktorí nechcú počuť Božie slovo, lebo vedia, že ich volá k zmene života. Je aj dosť tých, ktorí počúvajú Božie slovo, ale tak, sťa by nemali uši. Ako by ich uši boli odťaté. V takej, či onakej miere sa to týka každého z nás. Aj my potrebujeme Ježišov uzdravujúci dotyk. I my potrebujeme Malchosov zázrak – uzdravenie uší, aby sa pri nás naplnilo: Hospodin, Pán mi každého rána prebúdza ucho, aby som počúval ako učeník. Hospodin, Pán, otvoril mi ucho a ja som sa neprotivil, neodvrátil som sa (Iz 50,4b-5). Amen. Pramene:
|