Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006

Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster

12.2. 2006 – nedeľa Deviatnik

Piesne:  190, 496, 203, 565; Antifóna: 85
Text: 3. Mojžišova (3M) 19,1-4

Milí: bratia a sestry!          

Biblia nie je jedna kniha, ale celá knižnica – zbierka kníh. Sú medzi nimi „bestsellery“ – knižné tituly známe a často čítané, napríklad evanjeliá a žalmy. No v Biblii sú tiež knihy, ktoré už málokto otvorí, na texty ktorých sa káže iba zriedkavo. Takou je aj 3. kniha Mojžišova.

V nej obsiahnuté predpisy o obetiach, očisťovaní, pokrmoch a sviatkoch – zdá sa, nemajú už nijakú aktuálnosť. Predsa, práve bez týchto textov by sme iba ťažko chápali, čo mieni List Židom, keď hovorí, že Kristus priniesol obeť raz navždy (Žid 9,11n.27; 10,10.14) alebo, že bez obete - bez vyliatia krvi -  niet odpustenia hriechov (Žid 9,22,26).

Aj o 3. knihe Mojžišovej, napriek tomu, že nepatrí k oddychovému čítaniu, platia slová apoštola: „Čokoľvek bolo napísané, nám na poučenie bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a útechu Písem mali nádej“ (R 15,4). Tiež slová: „Každé písmo vdýchnuté od Boha (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré“ (2Tim 3,16n).

Centrálne poučenie z 3. knihy Mojžišovej - jej kľúčový verš - sa týka toho, čo Pán Boh čaká od nás, svojho ľudu: „Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.“ Pojem „svätý“ zuní uchu nejedného evanjelika ako katolícky termín. Ale pozor! – Ak sa ako evanjelici hlásime k reformačnému princípu: Jedine Písmo (je nám prameňom viery a pravidlom života), potom vedzme, že pojem „svätosť“ sa iba v 3. Mojžišovej spomína 152 krát. Svätosťou sa pritom nemieni bezhriešnosť; v takom zmysle je svätý – je bez hriechu iba Boh. Svätosť pre nás značí oddeliť sa od sveta (jeho hriešnych spôsobov) pre život s Hospodinom. Byť svätý znamená nepatriť svetu a jeho spôsobu myslenia a konania, ale patriť Bohu.

Všimnime si niekoľko konkrétnych dôrazov.

(A) Svätí nie sme, lebo sme sa tak rozhodli, ale svätí sme preto, že sa Pán Boh rozhodol pre nás – očistil nás, urobil z nás nové stvorenia, vykúpil a posvätil. V Ježišovi Kristovi dobrovoľne prijal smrť – ako trest za naše hriechy (vykúpil nás). V cirkvi, ktorá je dielňou Ducha Svätého – opravovňou, kde sa zachraňujú – uzdravujú rozbití ľudia, nám unaveným, falošným a hriešnym pomáha stať sa celými, duchovne zdravými – vedie nás k tomu, čo je čisté a správne (posväcuje nás). Naša svätosť, naše oddelenie sa od zlých spôsobov sveta – to, že chceme patriť Pánu Bohu, je očakávanou odpoveďou na Božiu svätosť.

Kým 1M (Genesis – Kniha zrodu) zvestuje div stvorenia sveta aj Božieho ľudu a 2M je dobrou správou o vykúpení ľudu Božieho z útrap otroctva v modlárskom Egypte, veľkou témou 3M je práve svätosť. Táto biblická kniha zdôrazňuje očistu a posvätenie Božieho ľudu. Už prvé tri knihy Písma prinášajú posolstvo o diele trojjediného Boha: o stvorení, vykúpení a posvätení. Zároveň nám kladú pred oči aj našu trojitú úlohu: na dielo Božieho stvorenia, vykúpenia a posvätenia odpovedať vierou, nádejou a láskou. Sme svätí už od krstu svätého, v ktorom nás za svoje deti prijal Svätý Boh. Pravidelne to vyznávame vo Viere všeobecnej kresťanskej (verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých). No ako svätí  - ako tí, ktorí patria Svätému Bohu, máme aj zmýšľať, hovoriť a konať.

(B) V 3M je osobitne položený dôraz práve na prepojenie správneho bohoslužobného uctievania Hospodina s každodennými vzťahmi medzi ľuďmi. Pre to, že sa Pán Boh nad nami zmiloval, sme svätí. Avšak je svätý i náš spôsob života, naše počínanie? Usilujeme sa žiť sväto – teda ako tí, ktorí vedia, Komu patria - náležia?  Alebo žijeme skôr nenáležito menu Božích detí? Nenáležito voči Božím očakávaniam na nás?

Ak chceme slúžiť Bohu, milovať Ho, tak náš vzťah k Pánovi a služba Jemu (bohoslužba), začína nie vyznaním lásky, ale vyznaním hriechov. Platí, že celý náš život má byť službou Bohu. Veď Hospodina ctíme aj tým, ako sa správame k iným ľuďom. Aby bolo jasné, že blížni nie sú abstraktné bytosti, Písmo pripomína vzťah úcty k rodičom. Práve v rodine prijímame základy správneho životného smerovania. To, že úcta k rodičom a autoritám sa stráca, je často dôsledkom skutočnosti, že v našich rodinách je málo úcty k Svätému Bohu. Ako rodičia nekapitulujme pred požiadavkou vychovávať deti s prísnosťou a napomínaním Pánovom (Ef 6,4) – v používaní takých prostriedkov pri výchove, ktoré schvaľuje Pán.

Ruka v ruke s úctou k rodičom, k autoritám vôbec, ide zachovávanie sviatočného dňa (3M 19,3). Zachovávať sviatočný deň - dnes nedeľu - značí predne svätiť ju v zhromaždení Božieho ľudu. V našej cirkvi sa nezachovávanie sviatočného dňa stalo záležitosťou väčšiny. Najmä my, evanjelickí kresťania, máme v tomto ohľade čo naprávať. Sťa  by nám unikalo, že nedeľa  - služby Božie, sú pomocou proti skleróze – proti zabúdaniu na Božie milosrdenstvo. Všade tam, kde človek prijíma Božiu lásku a milosrdenstvo - a koľko ho len - nezriedka bez premýšľania o ňom - prijímame, všade tam nemá chýbať chvála a vďačnosť voči Bohu prejavená obetavosťou v službe Bohu i blížnym. Deň sviatočného odpočinku je stálym znamením Božieho nároku na každého z nás. Nedeľný deň, služby Božie, nám tento Boží nárok pripomínajú, chránia nás pred zabúdaním na to, kto je Pánom nášho života – na to, čo pre nás Kristus vykonal a stále koná. Kde sa mizne bohoslužobné svätenie sviatočného dňa, kde sa zriekame nároku tohto Božieho prikázania, tam bude nasledovať aj relativizovanie významu ďalších Božích prikázaní. Nesvätenie Pánovho dňa sa v negatívnom  zmysle odrazí  v celej spoločnosti.

Zvesť 3M nás vedie k uvedomeniu si, že náš vzťah k Pánovi a služba Jemu (bohoslužba), musí začať nie vyznaním lásky, ale vyznaním hriechov. Potrebujeme Spasiteľa, potrebujeme nástroje Jeho milosti: slovo Božie a Večeru Pánovu, potrebujeme sa vracať k milosti i záväzku krstu svätého. – Týmito nástrojmi nás Pán Boh napráva, pomáha nám stať sa celými, duchovne zdravými – vedie nás k tomu, čo je čisté a správne. Ak sa tomu nebudeme vzpierať, prinesie to požehnanie nielen pre náš osobný život, ale širšie spoločenstvo cirkvi i krajiny, v ktorej žijeme. Boh nám v tom pomáhaj!  Amen.

S použitím viacerých prameňov.
   

späť