Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
28, 7, 25, 237; Antifóna: 1 Milí: bratia a sestry! (I) Verím, že nejeden z nás má skúsenosť s tým, čo znamená žiť v tieni. – Čo znamená prežívať tienisté stránky života (chorobu, neúspech, nezamestnanosť, finančnú nesolventnosť, stroskotanie manželstva, rodinných čo iných vzťahov. Človek sa môže nachádzať v tieni úspešnejšej osoby, žiť v tieni slávnejších rodičov, či v tieni súrodencov, ktorí sa dokázali lepšie presadiť. Ak by sa nás to aj netýkalo, sotva kto z nás by nepoznal situáciu, keď ho dobehol tieň jeho vlastnej minulosti – keď platíme za dôsledky svojich previnení. Naša cirkev by o tom vedela rozprávať... (II) Aj pre mladú dievčinu z Nazareta – Máriu, bol život v tieni tvrdou realitou. Pochádzala pravdepodobne z chudobných pomerov, žila v spoločnosti, kde dominovali muži a ženy boli zaznávané. Keď uvažovala nad svojou perspektívou – nad úlohou, ktorú raz bude musieť v spoločnosti zaujať – nebolo to očakávanie nijakého výslnia; znovu len tieň. Totiž: skrz naskrz namáhavá práca, mnohá služba vo veľkej, početnej rodine, aké boli vtedy bežné (por. Mt 13,55-56). To bola jej perspektíva. Okrem toho bola zasnúbená so starším mužom. – Ak zoberieme do úvahy neskoršie udalosti – s mužom, ktorý nebol otcom jej prvorodeného dieťaťa a ktorý ju teda mohol za údajné cudzoložstvo zažalovať, čím jej hrozila smrť ukameňovaním. Vieme, že sa tak síce nestalo, no existencia Márie bola i napriek tomu tienistá. Žila v krajine, ktorú okupovali vojská pohanských Rimanov; pri sčítaní ľudu, ktoré nariadil cisár s cieľom vyrúbiť vyššie dane, bola nútená podniknúť vo vysokom štádiu tehotenstva namáhavú cestu z Nazareta do Betleheme (vyše 150 km). K tienistým stránkam jej údelu patril útek do Egypta s malým synčekom. Život Márie bola „krajina tieňov“ a tak to malo zostať. (III) A predsa nie je tieň ako tieň. Máriina tienistá existencia bola poznačená iným tieňom – jej krajinu tieňov premohla moc Najvyššieho. „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto ak to, čo svätého narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží“ (L 1,35). Onen celkom iný tieň, o ktorom počuje od Božieho posla – anjela, je moc Božieho Ducha – to, že do jej života zasiahne - zasahuje Boh. Pán Boh prichádza do nášho sveta v podmienkach ľudskej biedy Neprichádza sem na akúsi dovolenku do exotickej krajiny, ale prichádza pre našu spásu – zasahuje do sveta – do ľudských životov. Prichádza aj vďaka tomu, že Mária sa otvára Božiemu Duchu, že bez podmienok prijíma Božie slovo a zachováva ho vo svojom srdci. Mária sa stáva miestom prijatia Krista i vzorom pre nás, ako sa – s bez podmienok a s poslušnou dôverou – máme Kristovi otvárať. Nazaretský Ježiš, ktorý sa narodil z Márie, po svojim zmŕtvychvstaní prichádza prostredníctvom svojho Ducha a našej kladnej odpovede, nášho súhlasu, do tohto sveta. Často má však „pôrodné problémy“. Niežeby Boh nedával svojho Ducha v hojnosti, ale problém je s ľudským súhlasom, s našou otvorenosťou – vierou, s naším „Áno“ Božiemu Duchu. Duch Svätý, ktorý zatienil Máriu, je ten istý Duch Svätý, ktorý od prvých Letníc zatieňuje všetkých veriacich. Chce náš súhlas, našu otvorenosť, naše „Áno“ . Kristus sa chce i v nás narodiť. Veď „keby sa Kristus hoci aj tisíckrát narodil v Betleheme, ale nie v našom srdci, budeme stratení“ (Friedrich von Bodelschwingh). (IV) Kresťanský život je život, do ktorého prišiel, v ktorom sa narodil a žije Ježiš. Je to život v tieni Ducha Svätého – prebývanie v tôni Všemohúceho (por. Ž 91,1). Vtedy žijeme našu kresťanskú vieru správne, keď my sme v tieni a Kristus žiari. To vonkoncom neznamená pasivitu, ale, ako čítame v Mt 5,16, tak má svietiť naše svetlo pred ľuďmi, aby oni videli naše dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Alebo slovami Jána Krstiteľa: Kristus musí rásť a ja (my) sa umenšovať (J 3,30). Jedna povesť hovorí o mužovi, ktorého rozladil pohľad na svoj vlastný tieň natoľko, že sa rozhodol, že svojmu tieňu utečie. No vždy, keď urobil krok, tieň ho neúnavne (pre)nasledoval. A tak muž bežal rýchlejšie a rýchlejšie. Zrazu spozoroval, že tieň ho už neprenasleduje. Zarazený zostal stáť, rozhliadal sa okolo seba a uvidel nad sebou oblak. Z oblaku bolo počuť hlas. „Neutekaj pred sebou – pred svojím vlastným tieňom – ani pred mnohými tieňmi, v ktorých žiješ a ktoré ťa prenasledujú! Vstúp do môjho tieňa. Ja som Ten, ktorý činí nové všetko (por. Zjav 21,5). Som oživujúca moc Božia. V mojom tieni strácajú tiene sveta svoju ohrozujúcu moc. Zblednú v nič. V mojom tieni nájdeš pokoj a osvieženie.“ Pán Boh nás príchodom svojho Syna pozýva žiť v Božom tieni. Nájsť odpočinutie v tôni Všemohúceho (Ž 91,1). Nech nám Advent nie je hektickou prípravou na prežívanie romantických Vianoc, ktoré budú krátkodobým a klamným útekom pred naším tieňom. Nech sa nám Advent stane nástojčivým časom, v ktorom si uvedomíme, že Boží Duch nás vyvádza z našich tieňov a premieňa nás na ľudí, ktorí môžu žiť svoj život zatienení mocou Najvyššieho. – Život, ktorý nám Boží Syn zasľúbil, ukázal príkladom vlastného života a ktorý otvára aj pre nás. Mária tomuto životu povedala áno. Robme tak aj my. Amen. Pramene:
|