Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
16.10.2005 - 21. nedeľa po Svätej
Trojici (nedeľa kresťanského šafárenia)
Žalm:
139,1-10.17.23-24; Evanjelium: Ján,1-11
Piesne: 214, 667,
648, 235; Antifóna: 56
Text: Matúš 22,21b, “Dávajte
teda... čo je Božieho, Bohu.“
Milí: bratia a sestry!
Nedeľa kresťanského šafárenia (dobrého správcovstva) nám pripomínam že kresťanstvo nie je nijaká „zašiváreň“. – Že Pán Boh, ktorý nám dal v obeti svojho Syna, Ježiša Krista, to najcennejšie, čo mal, od nás v živote čosi čaká; má na nás nárok. Dôraz na to kládli aj texty, ktoré sme dnes počuli spred oltára. Žalm 139. hovorí, že Pán Boh nás pozná. Pozná našu prítomnosť, naše myšlienky, slová, skutky aj ich motívy. Pozná tiež našu minulosť i budúcnosť. Nik z nás sa pred Ním neschová. Nie je možné, aby ktokoľvek z nás ušiel a ukryl sa pred Bohom. Pán Boh má na nás nárok. Má na nás nárok ako Ten, kto nám skrze našich rodičov daroval život, ako Ten, kto pre našu spásu zomieral na kríži.
V Evanjeliu Jána (15. kap.) je tento Boží nárok formulovaný ako úloha: nebyť suchou ratolesťou – prinášať dobré ovocie života, ktorým je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5,22-23a). A to nejde inak, ako keď zostávame na vínnom kmeni, ktorým je Ježiš Kristus (J 15,4-5). - Ako keď z Neho prijímame výživu silu pre svoj život.
V Krste svätom sme boli do vínneho kmeňa – Ježiša Krista zaštepení. Brat, sestra, si pokrstený/á – v tom je vzácny poklad. Nesmierny dar, ale aj úloha, záväzok. Nemeckí kresťania vravia: Gabe (dar) a: Aufgabe (úloha). Dar, že nemusíme ísť životom sami, že nás drží a nesie Božia láska. Úloha: prinášať dobré ovocie života – ovocie Ducha: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Veď nič z toho, čo máme, nepatrí nám (por. Ž 24,1). Boli sme stvorení na obraz Boží – to jest, aby sa v našom živote odrážala Božia múdrosť, Božia láska, Boží charakter. V srdci každého z nás je Boží obraz – Boží podpis. A to – samých seba, máme dávať Bohu. – Naše sily, um, schopnosti, financie, čas, zmysly – máme darovať do služieb nášmu Pánovi: Stvoriteľovi i Záchrancovi (por. ES č. 648).
Nedeľa kresťanského šafárenia nás volá vyjsť z ústrania, z pokusov utekať od Boha; vyjsť zo svojich pozícií kdesi na okraji cirkevného zboru, kde sme pohodlne zabývaní, zaistení, kde máme dobrý pocit, že nič nepokazíme – lebo nik od nás nebude nič žiadať. V Biblii však neplatí: Kto nič nerobí, nič nepokazí. V Ježišovom podobenstve o hrivnách (Mt 25,14-30) to je jasne viditeľné: Bohu je milšie, keď sa odvážime dôverovať Mu a sme aktívni – i s rizikom, že čosi zbabreme, že sa namočíme, ako keď zotrvávame v závetrí pasivity. Môžeme to pripodobniť situácii, keď malý syn pomáha otcovi v záhrade. Chlapča sa zafúľa viac ako treba, možno zlomí aj nejaký zúbok na hrabliach, ale pracuje pre otca. Pracovať ako vykúpené deti Božie pre nebeského Otca – to je našou úlohou.
Nedeľa kresťanského šafárenia nám stavia pred oči, aby sme slúžili nebeskému Otcovi a dobre spravovali Jeho dary. – Nečakali, ako sa veci v cirkvi budú vyvíjať, nečakali, čo vymyslia tí druhí, ale aby sme sami - podľa obdarovania, ktoré sa nám dostalo od Boha – priložili ruku k dielu.
Vo svete plnom chamtivosti a závisti žime, bratia a sestry, v nezištnosti a žičlivosti, v pevnom a stmelenom spoločenstve zboru Ježiša Krista. Áno, nech sa stáva zrejmým, viditeľným, že aj náš ružomberský evanjelický cirkevný zbor je Kristovým zborom. Pripomínajú nám to i policajti: od včera musíme svietiť (aspoň pri jazde autom), inak hrozí vysoká pokuta. Prenesené do duchovnej roviny, aj my máme svietiť – byť svetlom pre svet. Neuspokojiť sa so svietením pod posteľou (por. L 8,16), ako cirkev tu nebyť sami pre seba, ale prinášať svetlo lásky Pána Ježiša Krista ľuďom okolo nás.
“Dávajte teda... čo je Božieho, Bohu.“ – Aspoň pár konkrétností, čo to znamená pre nás, v našom čase.
Zachovávať sviatočný deň – svätiť nedeľu v zhromaždení Božieho ľudu. Všade tam, kde človek prijíma Božiu lásku a milosrdenstvo – a kto z nás ho vo svojom žití neprijal? – všade tam nemá chýbať chvála a vďačnosť voči Bohu prejavená obetavosťou v službe Bohu i blížnym. Deň sviatočného odpočinku je stálym znamením Božieho nároku na každého z nás. Nedeľný deň, služby Božie nám tento Boží nárok pripomínajú, chránia nás pred zabúdaním na to, kto je Pánom nášho života – na to, čo pre nás Kristus vykonal a stále koná.
Pánu Bohu patrí aj náš čas. Denne Mu ho zverujme v modlitbe. Mnohokrát nestíhame a modlitba sa kde komu zdá ako čas zle využitý. Poučme sa v tomto od Afričanov. Tí sa usmievajú nad zaneprázdnenosťou ľudí v Európe a Amerike. Vravia: Priatelia, vy máte hodinky; my v Afrike síce hodinky zväčša nemáme, ale máme čas. – Aj náš čas patrí Bohu. Smieme ho denne zveriť nebeskému Otcovi v modlitbe. Pán Ježiš, hoci bol Boží Syn, práve takto začínal svoje dni (Mk 1,35-38). Modlitbou si neplnil akúsi zbožnú povinnosť, ale očakával v nej pomoc, radu, usmernenie od Otca v nebi. Modlitba znamená mať s Bohom spoločné záujmy, „naladiť sa na vlnovú dĺžku“ Otca nebeského. Ježiš mal množstvo práce, no na modlitbu nezabúdal. Nevenoval čas tomu, čo bolo naliehavé, ale tomu, čo bolo vskutku podstatné pre to, aby naplnil poslanie, ktoré mu Boh zveril. Tiež my, každý z nás, máme poslanie: naplniť nie len kostolné lavice, ale žiť Bohom – Jeho vôľou naplnený život. Iste, tešíme sa, keď sa lavice v kostole zaplnia, no naplniť chcime nie len kostolné lavice, ale náš život – tým, čo je Bohu milé a blížnym prospešné. Pre to je nevyhnutné byť na Božej vlnovej dĺžke, mať s Bohom spoločné záujmy – konať nielen naliehavé, ale vskutku podstatné veci. Kto to chce bez spoločenstva s Pánom, len z vlastných síl, minie sa cieľa, nenaplní svoje poslanie.
Bohu patrí svet i život každého z nás. Dajme – dávajme Bohu to, čo Mu patrí. Jemu, ktorý nám daroval vo svojom Synovi všetko (R 8,32). Dávajme Mu naše srdce, celý náš život. To je správne kresťanské šafárenie, to prinesie požehnanie pre spoločenstvo, v ktorom žijeme. Amen.
Pramene:
Michal Valčo: Ježiš Kristus a Jeho tajomstvo dobrého
manažmentu času (prednáška na 7. konferencii kresťanského
šafárenia: 20.-21.5. 2005 v Lipt. Hrádku);
Štěpán
Hájek: Vyjdi, i vyšel (vyd. EMAN, Benešov 2005);
Sváťa
Karásek: Boží trouba (vyd. Kalich, Torst, Praha 2000);
Kol.
autorov: Výklady ke Starému zákonu I. /Genesis
– Deuteronomium/ (vyd. Kalich, Praha 1991).