Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

4.9.2005 - 15. nedeľa po Svätej Trojici (s požehnaním detí pri začiatku školského roku)

Text: Marek 10,46-52

Milí: bratia a sestry, milé deti!

Jeden muž sedel pri brehu horskej rieky.
Vytiahol z nej tvrdý, oblý kameň a rozbil ho.
Vnútri bol celkom suchý.
Hoci tento kameň predtým ležal vo vode dlhý čas, voda doň nevnikla.
Taký kameň je neraz obrazom aj nás samých.

Žijeme v krajine, ktorá si hovorí kresťanská, máme možnosť chodiť do kostola, na besiedku, na náboženstvo /NAV/, konfirmačnú prípravu /KP/, stretnutia mládeže – ale napriek tomu do mnohých ľudí kresťanstvo nevniklo. Pán Ježiš v nich nežije. -  Lebo ich srdce sa podobá onomu tvrdému kameňu.

Keď začíname opäť práce v škole a teda aj na hodinách NAV a KP, chceme prosiť Pána Boha, aby nás to, čo sa učíme, iba neobmývalo ako horská voda spomínaný kameň.
Aby naše srdcia neboli a nezostali tvrdé.
Veď pri vyučovaní NAV nejde len o vedomosti o Pánu Bohu, o Pánovi Ježišovi Kristovi.
Čítať o ňom, učiť sa o Ňom je iste dôležité a potrebné, no to podstatné je prísť k Nemu, pustiť Ho do srdca, žiť s Pánom Ježišom.
A tak sa, vy deti, i my dospelí modlievajme: „Pane Ježiši Kriste, nechcem, aby ma to, čo sa o Tebe dozvedám iba obmývalo, ako voda obmýva kameň v rieke.
Prosím, príď do môjho srdca, ži vo mne.
Nech sa o Tebe nielen mnoho naučím, ale nech s Tebou žijem, dôverujem Ti, nech Ťa máme radi a poslúchame Ťa.
Veď Ty si zomrel aj pre našu neposlušnosť, pre naše hriechy.“
Večera Pánova nám to i dnes pripomína.

Ako sa môže stať, aby Pán Ježiš žil v nás?
Kedy spoznáme Pána Ježiša Krista nie iba ako postavu z dávnej histórie, ale ako nášho Priateľa a Záchrancu z hriechov?

Pri hľadaní odpovede na túto otázku, mi  vy, milé deti, pomôžte:

Zahráme sa krátku hru na slová opačného významu. Poviem slovo a vy k nemu doložte výraz opačného významu. Budeme sa hlásiť:

Noc –  (deň).
Tma – (svetlo).
Smrť – (život).
Slepý – (vidiaci).

To nám naznačuje, že Ježiša Krista spoznáme ako Pána a Záchrancu, keď nám On otvorí oči. Keď nám daruje duchovný zrak.
Telesným zrakom vidíme len to, čo je smrteľné.
Nesmrteľného Boha nemôžeme vidieť telesným – smrteľným zrakom.
Keď nám Ježiš otvorí oči, budeme Ho poznať nie iba ako historickú osobnosť, ale ako blízkeho Priateľa, Pomocníka, Pána – ktorý dobre vedie náš život.
Napríklad človek slepý od narodenia len počul o rôznych farbách: červenej, žltej, modrej, zelenej.
Počul, že každá z nich je iná.
Naučil sa ich mená.
Nemá však skutočnú predstavu o ich kráse.
Aby sme sa do jeho položenia  vedeli lepšie vžiť, pýtam sa vás, deti, či si viete predstaviť kalamár?
Že vraj čo to je? - To vedia vaši starí rodičia.
Kalamár je nádobka, do ktorej sa nalial atrament, do ktorého sa pri písaní muselo pero pravidelne namáčať.
Ukážem  vám jeden kalamár!
Vedeli ste si ho predstaviť, keby som vám ho neukázal?  - (Nie).
Alebo viete si predstaviť ťažítko na spisy.  - (Jedno dievčatko áno, ostatné deti nie).
Čosi jednoduchšie: Dokážete si predstaviť kuriatko? - (Všetky deti: áno).
Určite?
Vyzerá takto? (Brat farár ukáže deťom porcelánové kurča).
Tak ste si ho predstavovali? - (Nie).
Vidíte, hoci máme dobrý telesný zrak, nejednu vec si predsa nedokážeme predstaviť.
Platí to aj v duchovnej oblasti.

Človek môže byť aj vzdelaný, môže všeličo poznať, no kým nemá duchovný zrak, kým nám Pán Ježiš neotvorí oči, nebude Ježiš v nás a pre nás živý.

Z evanjelia sme počuli o slepom mužovi.
Ako sa volal?  - Už neviete?
Bartimaios síce nevidel, ale počul. Dobre počúval.
Počul aj o Ježišovi, ktorý má moc slepým otvoriť oči.
Uveril tomu čo o Ježišovi počul – spoliehal sa na Ježišovu moc.
Pán Ježiš sa nám stane živým, bude v náš žiť, keď dôverujeme Jeho slovu, tomu, čo On hovorí.
Viera – duchovné videnie, pochádza z počúvania Kristovho slova (por. Rímskym 10,17), ktorému sa otvárame, na ktoré sa spoľahneme.
Všimnime si: Bartimaios na Ježišovi otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ neodpovedá neisto:
Ak chceš, ak by si vedel, mohol by si mi pomôcť. Ani: Nehnevaj sa, že Ťa zdržujem, no môžeš ma uzdraviť?
On vraví Ježišovi: Majstre  môj ( = Učiteľ môj), nech vidím!
V týchto slovách bola obsiahnutá hlboká viera a spoľahnutie sa na Pána Ježiša: Môžem k Tebe prísť, so svojou biedou a Ty ma uzdravíš. Ty si môj Pán, môj Pomocník!
A tak sa aj stalo.
Ježiš dáva Bartimaiovi zrak.   
Čo robí Bartimaios potom? – (Slepý) hneď videl a nasledoval Ho (Ježiša) na ceste.
Ježiš sa stal pre neho najjasnejším svetlom.
Pán Ježiš Kristus sa aj dnes pre každého, kto Ho Mu verí, kto Ho vo viere nasleduje, stáva jasným svetlom, najväčšou pomocou v živote – i v škole, v živote vôbec.
Prosme o toto svetlo pri začiatku prác v novom školskom roku. Prosme o odvahu prichádzať za Ježišom s našimi biedami, dať si Ním otvoriť oči -  aby nás to, čo sa učíme iba neobmývalo, ako horská bystria kameň.
Aby naše srdcia neboli - nezostali tvrdé, ale dôverujúc Ježišovmu slovu sme Ho nasledovali. Amen.

Pramene:
Zostavil: Ján Beblavý: Sadhu Sundar Singh (vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1925);
Ilona Kramolišová: Bartimeus – in: Církevní rok 2001/2002 – 2. díl, pomůcka pro učitele NŠ a náboženství  (vyd. poradní odbor pro práci s dětmi při Synodní rade Českobratrské církve evangelické, Praha 2002).
 

späť