Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

10.7.2005 - 7. nedeľa po Svätej Trojici  

Piesne: 189, 282, 200, 628; Antifóna: 58
Text: Filipským 4, 10-20

Milí: bratia a sestry,

prihováram sa Vám na základe biblického textu o starostlivosti o tých, ktorí zvestujú Božie slovo. Nie som  Vaším domácim  farárom, takže mám výhodu pri výklade textu - nemôže vzniknúť dojem, že by som chcel niečo získať pre seba. S ohľadom na situáciu apoštola Pavla a na našu osobnú situáciu si pripomeňme slová Pána Ježiša z kázne na vrchu: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať“ (Mt 6,25). Hneď ich aj zdôvodňuje: „Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“(v.32). Tak je to - Pán Boh vie, čo nám treba. A nielen vie. ON má moc dať nám to a má aj lásku k nám - chce nám dať, čo potrebujeme a ak nám niečo chýba, učí nás obísť sa bez toho. Človeku, ktorý by napriek tomu žil na zemi v núdzi a o hlade a tak aj zomrel, má moc dať viac, ako tu stratil. Apoštol Pavel to vedel. Má to vedieť každý kresťan. Každý, kto si to uvedomuje, ten dôveruje Bohu a Jeho zaopatreniu a tak v pokoji pracuje:

1) prijíma to, čo mu Pán Boh dáva
2) vďaku vzdáva za prijaté  a
3) očakáva všetko v Kristu.

V staršom spevníku bola obľúbená pieseň od tvorcu zbierky modlitieb Duchovná studnica života - Eliáša Mlynarových:  „Já přestávám na vůli Boží a jako tá se mnou míní... Šťastný kdo se mnou přestává na tom, co mu Pán Bůh dává“. Môžeme sa tak modliť i vyznávať.

Pre apoštola Pavla v jeho situácii nebolo ľahké tak zmýšľať. Nemal stále zamestnanie a ani pravidelný mesačný príjem. Bol stále na cestách, prichádzal medzi cudzích ľudí. Nie sám,  navyše aj so svojimi spolupracovníkmi. Už aj cestovanie čosi stálo a nebolo jednoduché zaokryť každodenné potreby. My si jeho finančnú situáciu nevieme ani predstaviť, ani sa do nej vžiť. Nie je totiž podobná situácii nikoho z nás. Pavel sa však uspokojil s tým, čo má. Aby vedel vždy prijať situáciu a zvládnuť ju, musel sa to najprv naučiť v tvrdej každodennej škole. Hovorí: „Ja som sa naučil pristávať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený,  sýtym byť aj hladovať.“ Ak dostal pomoc vo forme potravín, bolo to vzácne. Nemali však chladničku a nemohli si nič uskladniť na dlhšie. Aby sa potraviny nepokazilii, museli ich skonzumovať. Bola to hojnosť - ale za tým nasledoval nedostatok, núdza.

Filipskí kresťania viackrát poslali apoštolovi pomoc, akúsi oferu  - zbierku. Nevieme, koľko to bolo, ale asi veľa, keď mohol Pavel povedať: „Mám dosť všetkého, mám aj navyše, som hojne zaopatrený tým, čo som prijal od vás.“ To mu mohlo poslúžiť, no tiež iba na určitý dlhý či kratší čas a pri skromnosti.   Bola by iná situácia, keby boli svojou pomocou prispeli aj ostatné cirkevné zbory a tak zlepšili Pavlovu situáciu - nebol by musel po nociach pracovať a zarábať na živobytie sebe aj ostatným. Nedošlo však k tomu. „Vy Filipskí viete, že odkedy som začal zvestovať evanjelium a odišiel som z Makedónie, ani jeden cirkevný zbor ničím neprispel na moje výdavky a príjmy, jedine vy.“

Pavlovi veľmi pomáhala schopnosť prijímať to, čo mal. Dnes to mnohý z nás nevie. To nie je nahováranie k pasivite a lenivosti, ani k tomu, aby sa človek nesnažil po lepšom, ale výstraha, aby tak nerobil za každú cenu, na úkor toho, čo je dôležitejšie. To by sme mali vedieť a zvládnuť a boli by sme oveľa spokojnejší. Žilo by sa nám oveľa lepšie. Menej by sme vzdychali a viac pomáhali iným. Filipskí nemali hojnosť, ale aj tak veľa pomohli.

Apoštol Pavel im bol vďačný za ich pomoc. Kresťan vzdáva  vďaku za prijaté. Už malé deti učíme, aby sa vedeli poďakovať, no občas ani my dospelí nevieme byť vďační. To je chyba. Prečítaný biblický text je pod nadpisom „Apoštol ďakuje za pomoc.“  Slová vďaky priamo nepoužil, ale vďačnosť vyjadril inými slovami: „Veľmi som sa zaradoval, že sa rozvila vaša starostlivosť o mňa... Dobre ste urobili,  že ste sa ma ujali v mojej tiesni... Nie žeby som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje na vaše dobro.“ Kto pomáha niekomu v tiesni zároveň pomáha aj sebe. Je ako strom s krásnym a chutným ovocím.  Pavel to oceňuje vysoko: „Je mi to ako Bohu milá, príjemná obeť rozkošnej vône.“ Práve preto si cení túto obeť, že je na úžitok aj Filipským.  Pán Ježiš povedal vo svojej kázni (Mt 10,42): „Kto by vás napojil čo aj len čašou čerstvej vody,... veru hovorím vám, neminie ho odplata.“ Ani Filipských neminie odplata. A Božia odplata je vždy viac ako vieme dávať my.

Pavel mohol povedať Filipským aj čosi iné. Namiesto vďaky im mohol pripomenúť slová Pána Ježiša pri vysielaní učeníkov do práce (Mt 10,9-10): „Neberte si do opaskov ani zlata ani striebra ani medené peniaze, ani len kapsu na cestu ani dve košele, ani obuv ani palicu, veď hoden je pracovník svojej stravy.“ Bolo doslova povinnosťou tých, medzi ktorými pracoval apoštol, starať sa o zaokrytie jeho potrieb i potrieb Pavlových spolupracovníkov.   Vieme, že Pavel si práve vo Filipis veľa vytrpel pre službu evanjelia. Spolu so Sílasom bol uväznený a surovo zbičovaný. V súvise s pomocou apoštol nepripomína Filipským čo dal on a čo u nich vytrpel pre evanjelium.  Jednoducho ďakuje za dary, za ich službu. Iba pripomína, že tá služba bude na dobré aj im, pretože Pán Boh ju odmení svojimi darmi.

„Môj Boh ukojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva.“ Apoštol pri tom nemyslí len na každodenné  potreby pre telo, ktorými býva človek tak veľmi zamestnaný a niekedy aj ustarostený pre ne. Hľadí totiž ďalej - do večnosti kam sme všetci povolaní. A na tej ceste, pri tomto zaopatrovaní všetko očakáva od Krista. V Kristovi je všetko pre neho  i pre Filipských i pre nás. Preto píše v závere: „Môj Boh však ukojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.“ Žiť raz v sláve Ježiša Krista - to je pre kresťana najväčšie bohatstvo, najvzácnejšie zaopatrenie. Ale na to by sme mali viac myslieť a viac sa sústreďovať, viac po tomto bohatstve túžiť.

Vo Filipis mali v tomto smere dobrý príklad. Ukázala im ho bohabojná pohanská žena Lýdia, ktorá prvá prijala apoštolskú kázeň o Kristovi a uverila v Neho, dala sa pokrstiť s celou domácnosťou. Bola vzorom pohostinstva, keď vo svojom dome  prijala apoštola Pavla a jeho spolupracovníkov a postarala sa o nich. I keď bola obchodníčkou a stále mala dočinenia s finančným bohatstvom dobre pochopila, že nekonečne cennejšie je bohatstvo v Kristovi. Jemu dala preto prednosť.  My dnes  takisto potrebujeme takéto príklady vidieť i sami predstavovať. Nech nikto nevraví, že to nie je možné, lebo pravdou je : „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ Všetko  -  aj prijímať, aj dávať a slúžiť, aj očakávať.

Bratia a sestry, pri takomto zmýšľaní a postoji naplno platí apoštolove: „Môj Boh ukojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša“. Preto „Bohu a nášmu Otcovi sláva na veky vekov Amen.“

plukovník Tomáš Semko, evanjelický a. v. vojenský duchovný
 

späť