Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

5.6.2005 - 2. nedeľa po Svätej Trojici  

Piesne: 374, 200, 221, 160; Antifóna: 61;  k VP: 482, 604,456,315,355
Evanjelium: Lukáš 14,15-24
Téma nedele: Vážne pozvanie
List Efezským 2,19: “A tak teda nie ste už cudzinci ani príšelci; ale ste spoluobčania *svätých a domáci Boží.“ */Kresťanov/

Milí: bratia a sestry!

V minulom týždni sme sa v našom cirkevnom zbore lúčili s dvomi ľuďmi. Ani jeden z nich nedosiahol 70-tku. Jednému dokonca nebolo dané prekročiť prah 50-tich rokov života. Pri takýchto odchodoch sme zasiahnutí pravdivosťou slov Písma: „Nemáme tu trvalého mesta“ (Žid 13,14). - Teda tu, na zemi nemáme trvalý pobyt - definitívny domov. Sme tu len hostia.

K znakom hostí patrí, že hoci bývajú srdečne vítaní, predsa by raz mali - raz musia aj odísť.

Platí to aj o ľudskom živote. Keď príde na svet malý človiečik, vítame ho. Tiež o ňom - po väčšom či menšom počte rokov - platí, že musí odísť, že na zemi je len hosťom.

Filozof Nietzsche žalostil nad svetom ako nad „bránou k tisíckam púští.“ Volal: „Beda tomu, kto nemá domov!“ Pri vedomí našej pominuteľnosti, ktorú si zvlášť uvedomujeme pri úmrtí ľudí v mladom či strednom veku, je sťa balzamom na dušu vedieť, že u Boha máme otvorený domov; že Pán Boh nás pre obeť svojho Syna za nás, nevidí ako cudzincov, ako hostí, ale ako domácich Božích.

“A tak teda nie ste už cudzinci ani príšelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží.“  Ježiš Kristus nám svojou smrťou na golgotskom kríži získal práva byť domácimi Božími. Byť členmi Božej rodiny. Je dobré vedieť, že tam smieme patriť. Vždy nám dobre padne stretnúť niekoho, na koho správaní smieme rozpoznať. Si vítaný/á!    U Boha sme vítaní. On nás chce mať vo svojej blízkosti - chce, aby sme s Ním žili v úzkom vzťahu dôvery a lásky.

Nemusíš zostať von, kdesi stratený, bez ochrany, bez Božieho domova. Pán Boh - Jeho za nás ukrižovaný, ale aj vzkriesený Syn Ježiš Kristus nás volá - pozýva k sebe. Dáva nám právo bývať v Jeho blízkosti - žiť s Ním. Nie sme viac cudzinci, príšelci, utečenci, turisti - ale domáci Boží. To znamená: Smieme zostať pri Bohu. Nemusíme sa báť, že nás jedného dňa vyhostia ako nežiadúcich - že sa staneme „personou non grata“.

V známom 23. žalme, ktorí sa aj konfirmandi učia naspamäť, žalmista (Dávid) hovorí: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou ... Stôl mi prestieraš .... je preplnený kalich môj“ - T. j.: Mám u Teba všetko potrebné.   „Bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy“ - navždy, ako domáci Boží.

Pán k sebe pozýva všetkých: úspešných i sklamaných, dôverujúcich i tých, čo majú pochybnosti, ľudí plných nádeje i tých, čo očakávajú len úzkosť a ich srdcia napĺňa strach. Volá k sebe radujúcich sa i životom obťažených, zdravých i chorých. Nikomu nevypovedá svoje priateľstvo. Nedáva nám výpoveď zo svojej lásky. Môže sa však stať, že my sami chceme žiť ináč a „odsťahujeme sa“ z Božieho domova. Tak ako márnotratný syn v známom Ježišovom podobenstve (L 15,11-32).

Téma dnešnej nedele znie: Vážne pozvanie. Z evanjelia (L 14,15-24) sme počuli, že mnohí boli povolaní do spoločenstva s Bohom, ktorého obrazom je veľká hostina, veľká večera. Zaznelo im pozvanie: „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ (L 14,17b) - Všetko je pripravené! Avšak mnohí odmietli.

Predstavme si, že my sme hostitelia. Rozpošleme  desiatky pozvánok, dostaneme prísľub účasti a potom - náhle v deň slávnosti - keď je všetko nachystané a stoly sú prestreté - začnú pozvaní hostia jeden po druhom odmietať: na všeličo sa vyhovárať. Bola by to nemilá, nepríjemná situácia. Evanjelium vraví, že Bohu je predsa dobre známa. On pozná odmietanie, ľudské výhovorky.  Predsa z Písma počujeme čosi prekvapivé: Pán Boh neupadá do pomykova, keď niekto odmietne Jeho pozvanie. Boží dom sa naplní (por. L 14, 23b) - hoci inými ľuďmi, ako by sme si predtým mysleli.

Boh chce mať spoločenstvo s ľuďmi. A všade tam, kam prichádza, je kus neba na zemi.

Dnes prichádza k nám  vo svätej Večeri Pánovej. - Celkom blízko, lebo nás má rád, lebo si želá, aby sme neboli iba nejakými turistami, príšelcami, cudzincami, hosťami, ktorí raz musia odísť, ale domácimi Božími. Každá nedeľa, každá zvesť Božieho slova, každé prisluhovanie Večere Pánovej je vážnym Božím pozvaním. - Pozvaním, ktoré nám chce dať istotu: Je to pravda! - Nie si/nie som u Boha len trpený. On chce teba i mňa mať u seba. Chce, aby sme Mu verili, žili s Ním. - Navždy! Ako domáci Boží!

Nezabudnime: Nie sme tí, ktorí sa musia báť vyhostenia. No nie sme ani turisti, ktorí s Bohom žijú, len keď im na to vydá čas. Mnohí, i v našej cirkvi, majú túto „turistickú“ mentalitu. Berú život s Bohom ako čosi, čo môže byť, ale nie je to nevyhnutné (ako dovolenku). Neberú to vážne. Božie pozvanie však je vážne. Pán Boh nás k sebe volá nástojčivo, s plnou vážnosťou. Pre Neho nie sme cudzí. Ježišov kríž, dary Večere Pánovej nás o tom uisťujú. Nech ani On nie je - nezostáva cudzím pre nás! Kiež je náš časný život - jednotlivcov i cirkevného zboru, aj pre druhých „ochutnávkou“, ukážkou, pozývajúcim odkazom, na trvalé spoločenstvo, ktoré Pán pripravil v nebesiach tým, ktorí Mu dôverujú. Amen.

Pramene:  
Richard Tepper  - Andacht /8.6./ in: Feste-Burg-Kalender 1997 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1996);
Oto-Uwe Kramer  - Andacht /21.6./ in: Feste-Burg-Kalender 1998 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1997);
Walter Völkner  - Andacht /20.6./ in: Feste-Burg-Kalender 2004 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2003);
Thomas Ehlert  - Andacht /29.6./ in: Feste-Burg-Kalender 2003 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2002).
 

späť