Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
1.5. 2005 - 5. nedeľa po Veľkej
noci, Rogate - proste
Texty:
Matúš 6,12;
Žalm 32,1-6
Milí: bratia a sestry!
K pamätným chvíľam života patrí, keď z detských úst prvýkrát zaznie: “Mama“. Iste, dieťa už predtým odpovedalo na rodičovskú lásku svojím úsmevom, rozžiarenou tváričkou - očkami, ale keď sa nám bezprostredne prihovorí, je to čosi osobitne silné. Keď povie „Mama“, „Baba“, tak sme my rodičia/ starí rodičia „namäkko“.
Nádheru toho, keď iný odpovedá na našu lásku, poznajú aj mladí ľudia, ktorých priateľstvo prerastá do lásky. Nie je pre nich ťažké, aby sa stretli, spolu sa zhovárali, lebo sa majú radi. Lebo si odpovedajú na lásku. Takto chápme modlitbu, ako odpoveď na Božiu lásku - na Božie oslovenie.
Kto bol na vojenčine vie, že po príchode veliteľa na rotu, mu musí vojak, ktorý má dozor, podať hlásenie. Modlitba rozhodne nie je povinným hlásením - nijako nie vábnym, príťažlivým - ale odpoveďou na Božie oslovenie, Božiu lásku. Modlitba je súčasť nekončiaceho rozhovoru s Bohom, ktorý nezačína človek, ale Boh. Modlitba teda nie je iba akousi nadbytočnou bižutériou života kresťana.
Ak je modlitba vyjadrením vzťahu k Bohu, odpoveďou na Jeho oslovenie, potom modlitby nemajú kresťanský život zdobiť, ale stavať. Veď práve v modlitbe sa snažíme Bohu porozumieť, pýtať sa Ho na životné cesty, po ktorých nás chce viesť, po ktorých máme kráčať. Nemusíme pritom nič predstierať. Smieme dať najavo svoju radosť i vďačnosť, no práve tak všetky naše obavy, úzkosti, pochybnosti, bolesti a sklamania.
Modlitba nám pomáha k väčšej pravdivosti, lebo sa modlíme k Tomu, kto o nás všetko vie - jednotlivcoch i cirkvi.
Keď prijímame Večeru Pánovu, modlievame sa predtým Otčenáš. Nie náhodou: Modlitba Pánova obsahuje aj prosbu: Odpusť nám viny naše. Ak ideme k Večeri Pánovej, potrebujeme byť zmierení s Bohom i blížnymi. - Prosbou: Odpusť nám viny naše, uznávame, že nepatríme so svojím životom sami sebe, ale Bohu. A voči Nemu i blížnym máme dlh. Naším sebectvom a pýchou tento dlh narastá.
Keď sa modlíme: Odpusť nám viny naše,... uznávame, že sme Pána Boha i svojich blížnych sklamali a prosíme o milosť odpustenia. Nie o samozrejmosť, ale o milosť odpustenia. To, že nám Boh odpúšťa je vždy milosť, záležitosť celkom nesamozrejmá.
Je dôležité si uvedomovať, že modlitba nám pomáha k pravdivosti. Veď Pán Boh nie je zvedavý ani tak na to, čo Mu chceme povedať, ale skôr na to, čo sme si chceli nechať pre seba, čo sa pred Ním neodvažujeme vysloviť. Raz sa dozvieme všetko, čo sme Bohu nepovedali. Preto má zmysel byť pred Bohom i ľuďmi pravdivým.
Žalmista vyznáva (Ž 32,3-5): Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosťVtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. Prečítané slová žalmu sú pre nás povzbudením k pravdivosti. Pred Bohom smieme, máme byť pravdiví. Smieme tak robiť s vedomím, že i keď Boh nie je jediný, s kým sa rozprávam, On jedine stopercentne rozumie tomu, čo hovoríme, rozumie našej duši. Preto platí, čo čítame v Ž 32,6: Nech sa Ti modlí každý zbožný v čase, keď Ťa možno nájsť, záplavy veľkých vôd ho nedosiahnu. Môže nastať aj čas, keď už nebude možné nájsť Hospodina /ťažké ochorenie - napr. duševné; náhle úmrtie/. Prosme, modlime sa v čase, keď Hospodina, Jeho milosť možno nájsť (por. Iz 55,6-7).
V piesni finalistov Superstar sa spieva: Kým vieš snívať, tak máš nádej. Dovolím si text opraviť na: Kým sa je čas milosti, kým sa smieš a vieš modliť, tak máš nádej. - Kým veríš, tak máš nádej. Iba snívať nestačí.
Modliť sa znamená nadviazať na to, čo pre nás Boh urobil v Ježišovi Kristovi a oprieť o to svoju nádej a dôveru.
V ranej cirkvi bola Večera Pánova nazývaná hostinou vďaky - radostným dobrorečením. Keď sa schádzame k Večeri Pánovej, máme mať na mysli nielen osobnú spoveď - odpustenie našich vín, ale tiež to, že našou prvoradou úlohou je, aby všetci ľudia spoznali Ježiša Krista, uverili Mu, prijali pozvanie na nebeskú hostinu (por. 1Tim 2,1.3-4). Aj o silu k svedectvu o Kristovej láske a milosti sme pozvaní prosiť dnešnou nedeľou: Rogate - Proste. Amen.
Pramene:
Jiří Gruber: Otázky a odpovědi - Evangelický
katechismus pro mládež i dospělé, skupiny i jednotlivce
(vyd. Kalich, Praha v r. 2004 s pomocou Bavorskej ev. cirkvi);
Pavel
Kosorin: Křesťanské aforismy (vyd. Cesta, Brno1994
);
Pavel Kosorin: AFOR!?MY aneb Lazare, pojď ven! (vyd.
Cesta, Brno 2004).