Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
20.3.2005 - 6. pôstna
nedeľa - Kvetná
Úvodná modlitba: Milostivý Bože, keď strácame orientáciu, buď nám kompasom. Keď nás opúšťajú sily, buď nám pomocou. Keď nevidíme do budúcnosti, buď nám obzorom. Keď nemáme slov, Ty k nám hovor. I v tejto chvíli Ťa o to prosíme v mene Ježiša Krista. Amen. (Voľne podľa: Modlitby, vyd. Kalich, Praha 2004)
Milí: bratia a sestry!
George Santayana povedal: „Kto zabúda na minulosť, bude si ju musieť zopakovať.“ Lepšie, ako urobiť hrubú čaru za minulosťou, je preto čestne ju zhodnotiť, poctivo sa za ňou ohliadnuť. A vtedy zbadáme, koľko zákrut, uhýbania sa vyskytlo i v našom žití, koľkými slepými uličkami sme kráčali.
Keď v tomto období aj nám - cirkvi - spoločnosť nekompromisne nastavuje zrkadlo, do ktorého sme sa nechceli, či nemali odvahu pozrieť sami, rozpoznávame cesty, po ktorých sme kráčali bez bázne, ale tiež cesty, na ktorých sme sa až priveľmi chveli strachom. Zdá sa, nevyhli sa mu ani ľudia v cirkvi nesmierne činní a vážení. A tieto zlyhania dnes spôsobujú sklamanie v cirkvi - medzi jej členmi i sklamanie z cirkvi - u tých, ktorí sa k nej priamo nehlásia, ale ktorým bola cirkev dosiaľ prinajmenšom sympatickou. Do takejto situácie nám znejú slová 130. žalmu: „Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine!“
Ide o žalm, ktorý by sa mal v týchto dňoch stať naším povinným čítaním. Je svedectvom o uvedomení si „hlbokosti“ svojej situácie - o ocitnutí sa v priepasti svojho hriešneho údelu; svedectvom o páde na dno zármutku a prázdnoty. Blahoslavený, komu nie je vzdialené volanie k Bohu z hlbokosti. Blahoslavený, kto sa prestal hrať na skrývačku, kto si prestal nahovárať, že to s ním nie je až také zlé, kto sa prestal porovnávať s „horšími“. Je totiž oslobodzujúce uznať svoje zlyhania; predovšetkým oslobodzujúce je spoznať vo svojich pádoch, že u Teba, Bože, je viac milosti, ako mnohého zla pri nás a v nás.
My, ľudia, sa zvykneme hanbiť za svoje zlyhania. Preto ich pred druhými neraz skrývame. Obávame sa, aby ich nezneužili proti nám. Táto hra na skrývačku však nakoniec spôsobí, že sa začneme skrývať i sami pred sebou, že prestávame reálne vidieť. Bojíme sa chvíľ, keď musíme byť sami so sebou a tak volať k Bohu z hlbokosti sa nám stalo cudzím. Dokážeme ešte nanajvýš všeobecne priznať: Všetci sme predsa hriešni. Tu však ide o viac: Aby sme každý za seba - stojac pred Božou tvárou, vyznali hĺbku svojho zlyhania - pocítili ju na vlastnej koži.
Keď evanjelista Lukáš (v 19. kapitole) opisuje udalosti Kvetnej nedele - Ježišov vjazd do Jeruzalema, zaznamenal, že Kvetná nedeľa nie je len jasot učeníkov vítajúcich Ježiša, ale aj plač Pána Ježiša nad tými, ktorí nepoznali, že v Ňom - v Ježišovi, sa k nim skláňa Boh. Ku Kvetnej nedeli patrí aj to, že Ježiš plače nad našou ľudskou neverou (L 19,41). On má všetku moc (Mt 28,18; 26,53), ale neláme našu vôľu. Záleží i na nás, či vieme z hlbokosti volať k Bohu, u Neho nachádzať nosnú silu znášať vlastnú duchovnú biedu, uniesť aj nedokonalosť našich blížnych - i predstavených v cirkvi, alebo či bude Pán plakať nad našou neverou, hrou na skrývačku, nad našimi chabými pokusmi ukázať sa pred Bohom i ľuďmi v lepšom svetle.
Kto nechce vidieť, ako ho vidí Boh, či dokonca podlieha nadradenosti vedúcej k pohŕdaniu nad nedokonalosťou druhých, ten i dnes nahráva skaze, privoláva na seba Boží súd.
Je mnohé, čomu nerozumieme. Je mnohé, čo sa nám nedarí, ale podstatné je, či chceme slúžiť Bohu s pravdivými postojmi, či hľadáme vykúpenie u Hospodina - u Ježiša Krista, alebo v domnelej vlastnej spravodlivosti.
U Teba je odpustenie, aby sa Ťa báli. - Tento žalmový výrok prezrádza, že Božie odpustenie nie je lacný tovar, ktorý sa plným priehrštím rozdáva tým, ktorí sa chcú vyhnúť nepríjemnému pohľadu do zrkadla Božej pravdy. Avšak Boh rád odpúšťa tým, ktorí Ho o to úprimne prosia, ktorí na Jeho milosť čakajú viac ako strážnici v chladnej noci na ráno, viac ako deti čakajú na návrat ich milovanej mamy.
Boh nám je v Ježišovi Kristovi nablízku - nech by sme boli akokoľvek hlboko uviaznutí vo svojich hriechoch. Pán má svoje ruky natiahnuté smerom k nám. Chyťme sa ich! Vyznávajme svoje previnenia a prosme o silu, rozísť sa s nimi. - Aby Ježiš nemusel plakať nad našou neverou. On má moc odpúšťať, no neláme našu vôľu. Chce, aby sme našli odvahu pozrieť do zrkadla Božej pravdy o nás, aby sme nerobili hrubú čaru za minulosťou, ale spoznali. koľkými slepými uličkami sme kráčali. - Aby sme sa naučili vlať k Nemu z hlbokosti.
Nech by sme akokoľvek hlboko väzili vo svojich previneniach, Pán má svoje ruky natiahnuté smerom k nám, je nám v Kristovi nablízku. Chyťme - a nepusťme sa ich! Amen.
Pramene:
Michal Valčo: Homiletická prípravka k Ž 130 in:
SLUŽBA SLOVA roč. LII, č. 1/2005 (vyd. VMV ECAV na Slovensku
Bratislava 2004);
Luděk Rejchrt - kázeň z
8.4. 2001 povedaná v zbore ČCE v Prahe - Braníku (
http://branik.evangnet.cz );
Kol. autorov: Modlitby (vyd. Kalich,
Praha 2004).