Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Téma nedele: Chlieb života, text: Ján 6,35-37.48-58. Úvodná modlitba: „Pane, prichádzame pred Tvoju tvár. Prosíme Ťa o svetlo Tvojho slova. - O svetlo, ktoré nedesí. Dopraj nám hanbiť sa za svoje hriechy, ale nie za Tvojho Syna, nie za bratov a sestry. Pane Ježiši, prosíme hovor k nám svojím slovom i darmi svojej svätej Večere. Amen. (Voľne podľa: Modlitby, vyd. Kalich, Praha 2004) Milí: bratia a sestry! Každý týždeň zrejme väčšina z nás dostáva do schránok viacero prospektov, reklám a oznámení o akciách a zľavách. Tieto ponuky prichádzajú s jasným posolstvom: To všetko môžeš mať aj ty! Neváhaj a dopraj - uži si to! Dobrý nákup - tieto veci, ťa urobia šťastným! Tvoj hlad po živote sa utíši! Hrali by sme sa na svätuškárov, keby sme popierali, že čosi pravdy na tom bude. Veď kto z nás by nepoznal radosť zo vskutku dobrého - výhodného nákupu?! Čosi pravdy ešte nie je celá pravda. Prospekty a reklamy totiž nepovedia, že dobrý nákup a pekné veci utíšia náš hlad po živote iba na malú chvíľu - len krátkodobo. Nepovedia nám, že žijeme z Božích zdrojov; že na náš hlad po láske, bezpečí, nádeji, radosti, po porozumení s inými a vnútornom pokoji je odpoveďou Ježiš Kristus. On chce - a má byť - najdôležitejším princípom nášho života, tým, čo mu dáva silu a výživu. Niežeby sme materiálne veci k žitiu nepotrebovali - potrebujeme ich; niežeby pre nás rodina, iní ľudia, práca i naše bolesti a obavy prestali byť dôležité - sú dôležité; ale už nebudú najdôležitejšie. Ak by sa nám aj rodina, práca, iní ľudia, veci, či naše strachy stali problémom, nebudú tým najväčším v živote, Tým je - má byť - Ježiš Kristus. Pretože v Ňom - ako v najväčšom, najdôležitejšom smieme mať svoje zázemie, bude aj to menšie prekonateľné a zvládnuteľné - a to nám dovoľuje nezúfať. - Vedieť, že v živote i v smrti patríme Ježišovi Kristovi - nášmu Záchrancovi, z rúk ktorého nás nik a nič nevytrhne. Keď Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života“, nepriamo sa nás pýta: Z akých zdrojov sa sýtiš? V čom nachádzaš životnú istotu? Čo Ťa robí šťastným? Čím sýtiš svoju dušu, svojho ducha? Lekári a odborníci na výživu prízvukujú: Zlá strava spôsobuje choroby. Kto sa chce správne stravovať, má si nájsť na jedlo čas. Správne jesť neznamená jesť v letku. Neznamená orientovať sa zásadne na FAST - FOOD. Platí to aj v duchovnej oblasti. Aj tu je potrebný dobrý výber výživy. Aj tu je potrebné nájsť si na stravu čas. Ježiš sa predstavuje ako chlieb, ktorý dáva život v plnosti, život večný. Nabáda, aby sme jedli Jeho telo a pili jeho krv. Tieto slová znejú šokujúco nielen nám, ale zneli tak aj Ježišovým súčasníkom. Ľudia zo starovekých pohanských národov žijúcich okolo Izraela jedli telo a pili krv obetných zvierat. Robili to v presvedčení, že božstvo prebýva práve v obeti, ktorá mu bola zasvätená. Ježiš nadviazal na tieto názory - hoc aj pohanské - a keď nabáda k jedeniu svojho tela a pitiu svojej krvi, zjavuje tým, že v Ňom prebýva Boh, že On je jedinou pravou obeťou za hriechy celého sveta. Iba to, čo bolo obetované, sa dalo požívať. Ježiš musel zomrieť, aby sme sa mohli nasýtiť chlebom života - chlebom Večere Pánovej a žiť večne. Jesť Kristovo telo a piť Kristovu krv znamená prijímať Jeho obeť. A kto ju prijíma, je s Kristom nerozlučne spojený. - Bude žiť naveky. Nič ho od Krista neodlúči. Ježišovo hovorenie o sebe ako o chlebe života, je rečou proti individualistickému ponímaniu viery, proti individualistickému chápaniu kresťanstva. - Proti životu bez spoločenstva, bez pravidelného prijímania Večere Pánovej. Ak je dnes častou mienka: Boh áno, ale cirkev nie, nik menší ako sám Ježiš Kristus zdôrazňuje dôležitosť spoločenstva. Viera sa posilňuje a obnovuje v cirkvi, v spoločenstve, kde nám Kristus slúži slovom a sviatosťami. Židia mali skúsenosť so zázračným sýtením mannou na púšti. Keď Ježiš vraví: Ja som chlieb života, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, to nie je záležitosť minulosti, iba príbeh z biblických histórií, ale udalosť prítomnej chvíle. Božím chlebom je Ten, kto zostupuje z neba a dáva život svetu. Manna bola len pre jeden národ, ale tento chlieb je pre každého človeka. My všetci sme hladní po láske, bezpečí, nádeji a radosti. Trpíme tým, že nám druhí nerozumejú, že v našom vnútri je často vnútorný nepokoj. Vo svete lží a poloprávd nejedna duša hladuje po pravde, zmysle a istote. A tu - ponad hranicu časov - nám znie tichý Ježišov hlas: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6,35). Prísť k Ježišovi môžem taký, aký som. So svojím smädom, hladom, so svojou nešťastnosťou, so svojimi pochybnosťami a nepokojom, so svojimi prehrami a hriechmi. Nie som pre Neho bremenom, ale darom od Otca: „Všetko, čo mi dáva otec, príde ku mne“ (J 6,37a). K Ježišovi nikdy neprídeme nevhod: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (v. 37b). A tak príď, jedz a pi, ži z Krista a pre Krista - ži z Ježišovej spasiteľnej obete. Nech nás sprevádza istota, že Pán Boh nám žičí - praje - chce dobre, že nás má rád a sme pre Neho vzácni - bez toho, aby sme sa museli pred Ním pyšne predvádzať svojimi „zásluhami“. Amen. Pramene:
|