Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
20.2.2005 - 2. pôstna nedeľa
2. pôstna nedeľa; Starozmluvný text: Józua 1,1-10, Evanjelium: Ján 3,1-17
Text kázne: List Galatským 3,27: „Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.“
Milí: rodičia a krstní rodičia, milý Filip, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Starý hebrejský príbeh hovorí, ako za rabínom - učiteľom židovského zákona - prišiel jeden člen jeho náboženskej obce a spýtal sa: Rabbi, kde je Boh? Rabbi sa zamyslel a po chvíli mu odpovedal: Boh je tam, kam Ho pozveš a kam Ho pustíš.
Možno to nie je celkom, zrozumiteľná odpoveď, priblížme si preto múdrosť onoho výroku na príklade. Predstavme si situáciu, keď nám ktosi urobí čosi zlého a my sa mu chceme odplatiť- podľa našej prirodzenosti: zlým za zlé. Vtom si spomenieme - do toho nám zaznie Ježišovo: Odpúšťajte si navzájom! (por. Mt 6,14n; 5,23nn; 18,21nn; Kol 3,13). A teraz ide o to, či Ježiša pozvem do svojho uvažovania a konania. Nielen či Ho pozvem, ale či túto Jeho výzvu pustím do vnútra svojho srdca, či ju poslúchnem.
Boh je tam, kam Ho pozveme a kam Ho pustíme. Aby sme boli presní: Boh je zaiste aj inde, ale my smieme Jeho blízkosť zažívať tam, kam Ho pozveme a pustíme. Boh je všade, aj v slnku, ktorému dáva vychádzať na zlých aj na dobrých, aj v blahodarnej vlahe dažďa, ktorú zosiela na spravodlivých i nespravodlivých (Mt 5,45). Ale nie všade je tu pre nás, pre mňa, pre teba osobne.
Stvorenie niekedy hovorí, že Boh je dobrý, napr. keď je krásny deň, alebo keď po dlhom suchu prší. No stvorenie niekedy sťa by hovorilo aj to, že Boh je zlý - alebo že sa prinajmenšom o svet nestará, že „odcestoval kamsi na dovolenku“. -Napr. keď dôjde k zemetraseniam, k záplavám, keď náhla lavína alebo následok úrazu či zákerná choroba zabije ľudí, ktorí by si - podľa nášho uvažovania - nezaslúžili takto sa rozlúčiť so svetom. Vo sviatostiach, či už vo Večeri Pánovej alebo v krste však je jasné, že Boh je dobrý, že je dobrý ku mne, k tebe, že koná v náš prospech. Obyčajné stvorenie - akým je voda - spojená s Ježišovým slovom, nám robí Boha prístupným. Ako ju krstený človek neodškriepiteľne cíti na svojom tele a ako mu znie Kristovo: „Kto verí /vo mňa/ a je pokrstený, bude spasený“, tak je zrejmé, že Pán Boh sa k pokrstenému priznáva, že ho prijíma za svojho.
Ak by sme sa dívali iba na vodu, tak by krst zostal len prázdnou a detinskou ceremóniou, ktorá nedokáže nič iné, akurát pohoršiť každého uvažujúceho človeka: Niekoho zamočíme a ešte rozprávame o spáse...
Krst však nie je len obyčajná voda, ale voda obsiahnutá v Božom príkaze („Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého...“ - Mt 28,18n) a spojená s Ježišovým zasľúbením („Kto verí a je pokrstený, bude spasený“ - Mk 16,16). Preto krst pôsobí to, čo v súvise s ním Božie slovo sľubuje. - Každý kto verí a je pokrstený, bude spasený. Nie: môže byť spasený, či: mal by byť spasený, ale: bude spasený! A bude mu patriť všetko, čo Ježiš vydobyl svojím životom, smrťou a vzkriesením. Pokrstený je novým stvorením (2K 5,17). Nachádza sa v odpustení hriechov (Sk 2,38), patrí do spoločenstva cirkvi - Kristovho tela (1K 12,12-14.27). Má budúcnosť (R 8,1.38n). - Slovami nášho textu: Kto je pokrstený v Krista, Krista si obliekol. Obliekol si Kristovu spravodlivosť, ktorá pred Bohom platí.
My máme často radi svoju spravodlivosť a sme v pokušení spoliehať sa na ňu - na to, že sme dobrí ľudia, že sme nikomu nič zlého neurobili... Ak by to stačilo, a keby to bola vôbec pravda, ak by sme mohli obstáť pred Bohom vo vlastnej spravodlivosti, potom by Kristus nemusel zomrieť, nepotrebovali by sme ani krst. Biblia považuje Ježišovu smrť nie za nešťastnú náhodu, za omyl či za hlboké nedorozumenie, ale vidí ju ako nevyhnutnosť pre naše dobro, pre našu záchranu. Preto pokrstený človek nemá viac predstupovať pred Boha v „šatách“ vlastnej spravodlivosti, ale v odeve spravodlivosti Kristovej (por. ES č. 487,1). Kto si trúfa predstúpiť pred svätého - spravodlivého Boha v odeve vlastnej spravodlivosti, podobá sa hokejistovi, ktorý by chcel na zápas nastúpiť v skvelom značkovom obleku a v najnovších lakovkách, a nie v potrebnom športovom výstroji. Človek v značkovom obleku a nových lakovkách síce môže vyzerať elegantnejšie ako hráč v hokejovom drese a korčuliach, ale v zápase by neobstál, nemal by najmenšiu šancu. Rovnako pred Bohom neobstojí, kto sa chce spoliehať na odev vlastnej spravodlivosti, ale iba ten, kto si obliekol a nosí Kristovu spravodlivosť. - Koho chválou pred Bohom i ľuďmi nie je to, čo všetko sám dokázal, ale jedine to, čo Kristus urobil preňho. Taký človek vie vyznať: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, lež svojmu menu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ (Ž 115,1)
Spomínali sme odpoveď na otázku: Kde je Boh? - Je tam, kde Ho pozvem/pozveš, kde Ho pustím/pustíš. Krst je pozvaním Boha do nášho života. Ide však aj o to, aby sme Ho do nášho žitia nielen pozvali, ale aj pustili. - Teda aby sme pustili do vnútra našich sŕdc Božie slovo - aby sme sa Ním riadili. Ide o to nielen byť pokrstený, ale tiež žiť pokrstený život. Pokrstený život - kresťanstvo, nie je život podľa našich predstáv, ale podľa Božieho slova - život s Kristom. Veď bez Krista nemôžeme urobiť nič, čo obstojí pre Bohom, čo má večnú hodnotu. Žiaľ, je mnoho pokrstených, ktorí Boha do svojho života pozvali, ale dnu Ho nepustili. „Pán Boh stojí pred bráničkou ich srdca, vytrvalo zvoní“, no dnu Ho nepustia (por. Zjav 3,20). Je nemálo tých, ktorí žijú nie z viery v Ježišove slová, ale z viery v seba; obliekajú si nie Kristovu spravodlivosť, ale svoje vlastné zásluhy.
Boh je tam, kam Ho pozveš, kam Ho pustíš. Kedy príde? - To závisí na Tebe. Isté je, že chce prísť aj k nám, žiť s nami a v nás. Chce, aby sme Ho nielen pozvali, ale aj pustili do svojho myslenia i konania. - Aby sme nielen absolvovali krst, ale žili pokrstený život - nemenili odev Krstovej spravodlivosti za šaty svojej spravodlivosti. Pán Boh nech nám k tomu pomáha mocou svojho Svätého Ducha. Amen.
Pramene:
Jaro Křivohlavý: Kde je Bůh? (http://branik.evangnet.cz/brana/br05_01_t.htm);
C.
O. Rosenius: Cesta k pokoju (vyd. Polárka, Vavrišovo 1999);
tiež myšlienky Jonathana Soruma.