Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

13.2.2005 - 1. pôstna nedeľa

Text: 1. Kniha Mojžišova 28,10-22

Milí: bratia a sestry!  

Počujeme o Jákobovi na úteku. Koľkožekrát  je len v Biblii spomínaný útek. Mojžiš uteká z Egypta (2M 2,11-15). Eliáš uteká pre hnevom kráľovnej Ízebel (1Kr 19,1-3). Uteká aj Dávid - pred Saulom (1S 19,11-12), tiež Jonáš - pred splnením Božieho poslania (Jon 1,1-3). Mohli by sme ešte menovať ďalších.

Nie je však útek ako útek. Jákob uteká z krajiny, ktorú Boh zasľúbil jeho starému otcovi Abrahámovi, jeho otcovi Izákovi i jemu samému (1M 17,8; 26,1-4; 28,4). Uteká odtiaľ, kde má žiť on i jeho potomkovia. Uteká vlastnou vinou, lebo si počínal podvodne (1M 27,22-23) a rozhnevaný brat Ézav sa mu chce pomstiť (1M 27,41-43).

Keď  máme hodnotiť uplynulý rok v našom cirkevnom zbore, Jákobov príbeh sa nás „pýta“ na naše úteky, na naše podvody. Nie v trestno-právnom zmysle, ale ako obraz našej nevernosti voči Bohu. Sme postavení pred otázku: Čo všetko sme vykonali? - Ale tiež: Od čoho sme ušli? - Aj o tom máme každý za seba i všetci spoločne premýšľať.

Jákoba, zdá sa, nečaká nič dobré. Je príliš malým človekom v príliš veľkom svete. Noc ho prekvapí tam, kde sú len kamene. S jedným z nich pod hlavou Jákob zaspáva (v. 11). Má sen. Vidí v ňom stupne - rebrík až po nebo, po ktorom vystupujú a zostupujú anjeli. Vystupujúc odnášajú hore Jákobovu biedu, hanbu, vinu, smútok i strach. A zostupujúc znášajú Jákobovi Božiu útechu. Celé to videnie má základný význam: Boh je prítomný. - Jemu, utečencovi. Boh je pri Jákobovi - i pri nás - vo všetkej našej duchovnej biede.

Aj my sme vlani zažili obdobie, keď sme sťaby utekali od seba, keď sa mienky líšili a diskusia sa priostrovala. Predsa, Pán Boh zostal s nami. Ako nad utečencom Jákobom - i nad nami boli milostivo otvorené Božie nebesá. Pán Boh nedovolil, ba sme sa rozbili. A ak nám - v žití ktorých je nejeden útek od Boha, od poslania, ktoré nám dal - poprial Hospodin mnohé vykonať (spomeňme obnovu interiéru kostola, CD-nahrávku spevokolu, pekné tábory pre deti i konfirmandov) - ak nám Pán hojne prestieral „švédske stoly Božieho slova“, ak sa prihlásili ku Kristovi noví ľudia - začali brať vieru v Neho vážne, potom nezabudnime ďakovať za toto Božie požehnanie.

Zázrak je všetko, čo si nezaslúžime (Jiří Gruber) - V tomto zmysle bol minulý rok v mnohom ohľade zázrakom. Pán Boh nám dal veľa toho, čo si nezaslúžime. Už to, že smieme žiť v rodine cirkevného zboru je Boží dar.

Jákob počul Božie: „Ja ťa neopustím“ (v. 15). My sme to smeli v rôznych konkrétnych situáciách zažívať. Buďme za to Bohu vďační. Nešetrime vďačnosťou; ďakujme Mu nie len slovom a jazykom, ale prejavme Mu vďačnosť aj v životnými postojmi.

Buďme vďační najmä za Pána Ježiša Krista, ktorý zostúpil až do najhlbších hlbín našich pádov a z nich - za nás obetovaný a pre nás vzkriesený Pán - vstúpil na nebesá. - Stal sa živým mostom medzi nebom a zemou.

Spiaci Jákob v prítomnosti Božej precitá zo sna. Spoznáva: aj na mojom úteku je Pán Boh prítomný. - Boh, o ktorom spievame: „Pán Boh je prítomný, Jeho zvelebujme, s úctou pre Neho vstupujme“ (ES č. 237,1). - A ja spím!

Koľkokrát žijeme tak, ako by sme o tom nevedeli. Nevedeli, že Boh je prítomný medzi nami.

Na Božie zasľúbenie: „Ja ťa neopustím“, chce Jákob odpovedať. Kto je Bohu ochotný odpovedať, ten si sťa by podržal sen o otvorenom nebi - ba onen sen mu bude svetlom v tmách života.

Jákob vztýči kameň, sťa posvätné znamenie Božej prítomnosti a poleje ho olejom (v. 18). - Obetuje teda z potravy, ktorú nevyhnutne potrebuje na cestu nehostinnou krajinou. Odpovedať Bohu vďakou - to je aj naša cesta.

Nikdy ťa neopustím! - Veríme tomu? -  V našom osobnom živote? V žití cirkevného zboru?

Je čoho sa držať! - Aj v mnoho ráz nehostinnej krajine okolností nášho sveta. Na Ježišovi Kristovi spoznávame, že aj nad nami je Božie nebo otvorené, že Pán Boh sa nás nezrieka. Odpovedajme Mu na túto milosť dôverou a vďakou. Amen.

Pramene:
Walter Lüthi: Jákob (vyd. Blahoslav v ENA Praha, 1992);
Nico ter Linden: Povídá se... (vyd. EMAN Heršpice, 1999);
Kolektív autorov: Cesta Božího lidu - SZ (vydala Synodná rada ČCE prostredníctvom vyd. Kalich v ENA Praha, 1991).
 

späť