ECAV Ružomberok

200. výročie narodenia Samuela Tomášika
14.2.2013 - ECAV Ružomberok

Od 7. do 9. 2. 2013 sa konali oslavy pri príležitosti 200. výročia narodenia dejateľa slovenského národa S. Tomášika. Začali sa vo štvrtok v Gemerskej Teplici, kde sa narodil, pokračovali v piatok konferenciou v Chyžnom a vyvrcholili v sobotu službami Božími, kde kázal generálny biskup M. Klátik (priamy prenos v STV).

Brat generálny biskup Miloš Klátik v úvode kázne povedal:
„Zišli sme sa deň pred predpôstnou nedeľou tu, v Evanjelickom chráme Božom v Chyžnom, aby sme sa Pánu Bohu poďakovali aj za evanjelického a. v. farára a seniora Samuela Tomášika, ktorý patrí k dôležitým osobnostiam pre našu cirkev, národ i spoločnosť. Svojou celoživotnou činnosťou sa zaradil medzi významných predstaviteľov slovenskej evanjelickej inteligencie. Bojoval za evanjelickú cirkev, za zavedenie spisovnej slovenčiny na školách a v cirkevnej správe, za požiadavky slovenského národa.

Veľmi dobre vieme, že život človeka nie je iba pohodlnou prechádzkou za príjemného počasia, ale neraz aj ťažkým a tvrdým bojom, spojeným s prekonávaním mnohých prekážok a ťažkostí, ktoré sa človeku postavia do cesty.Tak by sme mohli v stručnosti charakterizovať aj životnú púť Samuela Tomášika. Pochádzal z rodiny vzdelaného evanjelického farára. Narodil sa 8. 2. 1813 v Gemerskej (Jelšavskej) Teplici rodičom Pavlovi (1770 – 1833) a Kristíne Tomášikovcom, ktorí mali spolu 10 detí. Žili síce v skromných podmienkach, ale v súlade s reformačnou zásadou umožnili štyrom svojim synom študovať.

Súkromný život Samuela Tomášika bol poznačený nehodami a smrťou detí. Musel prekonávať jednu prekážku za druhou. Z 13-tich detí (8 synov a 5 dcér), ktoré mal v manželstve s Annou, rod. Antonyovou, mu však už v dospelosti zomreli: dcéra Ľudmila, synovia Karol, Samuel a Pavel Bohodar.

Už za svojho života bol Tomášik považovaný za vzdelaného teológa, horlivého vyznávača Písma svätého, kazateľa slova Božieho, čestného a mravného človeka so zmyslom pre humor. Celý svoj dospelý život strávil ako evanjelický farár tu, v Chyžnom. Stal sa z neho horlivý cirkevný, národný a literárny pracovník. Bol básnikom, prozaikom a publicistom. Významnou mierou sa zaslúžil o zostavenie a vydanie evanjelického spevníka, ktorý vyšiel na jeseň roku 1842 v Budapešti pod názvom „Zpěvník evangelický“, do ktorého napísal 24 piesní.

Bratia a sestry, každá doba potrebuje skutočné osobnosti. Som presvedčený, že osobnosti, ktoré môžu urobiť mnoho dobrého vyrastajú aj v našich rodinách. Len ich musíme viesť tým správnym smerom: predovšetkým ukazovať cestu k Pánu Bohu, k nasledovaniu Pána Ježiša Krista; dbať o ich vzdelanie v rôznych odboroch, pre ktoré im Pán Boh dal vlohy, ale dbať dôsledne aj o to, aby sa vzdelávali v Božom slove.

Tieto reformačné zásady by sme mali vedome vo svojich rodinách uplatňovať, tak ako to robili aj rodičia osobností, ktoré si my pripomíname.“

Samuel Tomášik − prozaik, básnik, tvorca hymnických piesní, národovec, historik, ale hlavne evanjelický kňaz − pôsobil v cirkevnom zbore Chyžné od roku 1833 do roku 1887. Tomášik ako kňaz a neskôr senior bol človek hlboko veriaci, tvorivý a horliaci za svoj národ. Viera mu dávala silu prekonávať mnohé rodinné tragédie, ktoré ho postretli. Keď Tomášik zomrel, nikto na jeho pohrebe slovkom nespomenul významnosť jeho činov pre náš slovenský národ. Ako plynul čas, vypadol z povedomia slovenského národa a nájdeme o ňom len málo zmienok v učebniciach literatúry. Najvýznamnejšie sa zapísal ako tvorca hymnickej piesne „Hej, Slováci!“, ktorú napísal pri svojej návšteve Prahy, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu bolo v uliciach mesta počuť viac ako češtinu.

Cirkevný zbor ECAV Chyžné má 331 členov. Patria do neho fílie Revúcka Lehota, Magnezitovce, Kopráš a Lubeník. Slávnosti, ktoré sa konali aj na pôde nášho cirkevného zboru, nám pootvorili brány do minulosti a my sme si opäť sprítomnili osobnosť tohto velikána. Bola to vzácna príležitosť, kde sa mohli stretnúť krajania, priatelia, ale i bratia a sestry vo viere v Krista. Sme nesmierne radi, že sme spolu s ďalšími organizátormi dokázali uskutočniť oslavy, ktoré nám pripomenuli, že vzácni ľudia, na ktorých rozhodne netreba zabúdať, žili aj v našom kraji. Poďakovanie za spoluorganizovanie slávností patrí všetkým spolubratom a spolusestrám.

ECAV Ružomberok