V priebehu dvoch mesiacov by mal byť rekonštruovaný pamätník, ktorý pripomína tragické udalosti tzv. Prešovských jatiek. Návrh na reštaurovanie, vyhotovený Mgr. art. Ivanom Herényim, bol podaný na Krajský pamiatkový úrad v Prešove; čaká sa na vydanie oficiálneho súhlasu so začatím prác.

Pomník je osadený na severozápadnom rohu Starého evanjelické kolégia v Prešove, ktoré je momentálne sídlom Biskupského úradu Východného dištriktu. Na reštaurátorské práce bola z rozpočtu Ministerstva kultúry SR schválená dotácia vo výške 5 900 €. Celkové náklady na reštaurovanie diela sú odhadnuté na 7 274 €. Pomník z vápenca súčasníkom pripomína 24 obetí tzv. Prešovských jatiek, ktoré sa odohrali od februára do septembra 1687. Odhalený bol v roku 1908 a je dielom sochára Bélu Markuppa.

Súsošie zobrazuje dve mužské postavy. Dominantný je muž symbolizujúci obete popráv, oblečený v dobovom meštianskom odeve zo sedemnásteho storočia, s plášťom prehodeným cez plecia. Ľavú dlaň má položenú akoby na srdci, pravú ruku spustenú pri tele, s dlaňou zovretou v päsť. Pravú nohu má mierne natočenú na vyvýšenej časti. Za nohou sa nachádza podstavec na stínanie hláv. Vedľa ľavej nohy má položené kováčske kliešte a reťaz s okovami. Hrdo vystupuje na popravisko, bez náznaku strachu pred nepriateľom a smrťou. Hlavu drží vzpriamene, dramatickosť tváre podporujú výrazné dlhé fúzy. Za ním stojí pripravený kat – o podstavec na stínanie si opiera špičku veľkého katovského meča, držiac ho za hrušku rukoväte. Ľavú ruku má založenú na pravom ramene, hlavu navlečenú v katovskej kukle otočenú smerom na dominantnú postavu v popredí.

Pod súsoším je umiestnená pamätná tabuľa s krátkym textom a menoslovom obetí v maďarskom jazyku. Nejaví známky mechanického ani iného poškodenia, ale je silne zanesená depozitom. Zlátenie písma je podľa architekta viditeľne zachovalé, ale nie do tej miery, aby mohlo naďalej plniť svoju funkciu v prezentácii tejto pamiatky.

 Iniciátorom myšlienky rekonštrukcie pamätníka bol Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku ako vlastník budovy Starého kolégia, ktorá je teraz sídlom Biskupského úradu VD ECAV na Slovensku. V roku 2010 bola ukončená obnova fasády Starého kolégia, a pritom sa ukázalo, že je potrebné reštaurovať aj Pamätník obetiam Karafových súdov, osadený v jeho severozápadnom rohu. Pamätník je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou. Predmetom rekonštrukcie bude kamenný reliéf a pamätná tabuľa.

V návrhu na reštaurovanie architekt Ivan Herényi uvádza základný cieľ, charakteristiku a rozsah reštaurovania:

„Základným cieľom reštaurovania bude optické scelenie diela a umožnenie jeho prezentácie bez rušivých uhlíkových usadenín, depozitu, nevhodnej farebnosti tmelov a neodbornej modelácie. Tmely, ktoré už stratili svoju konštrukčnú pevnosť, budú odstránené a nahradené novými. Plomby, ktoré vykazujú dobrú pevnosť, ale farebne sa výrazne odlišujú, budú osekané iba do tej miery, aby sa vytvoril priestor na hmotu nového, farebne vhodnejšieho tmelu.“

Celkové čistenie kamennej hmoty bude architekt vykonávať so zreteľom na zachovanie istej miery patiny.

Sochár Béla (Vojtech) Markupp sa narodil v Hámroch v roku 1873. Tvoril a zomrel v Budapešti v roku 1945. Je aj autorom pamätníka v mieste bitky pri Veľkých Vozokanoch.