ECAV Ružomberok

Myšlienka revúckeho gymnázia sa zrodila na stretnutí gemerských a malohontských národovcov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti smútočnej slávnosti na počesť zosnulého P. J. Šafárika v novembri 1861 v Kobeliarove. Táto idea sa realizovala 16. septembra 1862.

Historický deň zrodu Slovenského evanjelického a. v. patronátneho gymnázia v Revúcej sa viaže na slávnosť, ktorá sa uskutočnila 16. septembra 1862 v Evanjelickom a. v. kostole vo Veľkej Revúcej. Programové vyhlásenie novej školy na slávnosti predniesol August Horislav Škultéty, učiteľ a správca gymnázia, ktorý zdôraznil jej kresťanské a národno-obranné ciele, osvetu a vzdelanosť označil za základné pedagogické hodnoty, ktorými sa gymnázium usilovalo prispieť do školského života na Slovensku v 2. polovici 19. storočia.

Revúcke gymnázium je právom označované za prvú a do roku 1918 jedinú slovenskú strednú školu, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Preto mu národ, ktorý ho podporoval, dal výstižný prívlastok – Prvé slovenské gymnázium (o tento prívlastok sa uchádzalo aj banskobystrické katolícke gymnázium, ktoré však bolo viacrečovou školou).

Budovateľom gymnázia, zaslúžilým profesorom, medzi ktorými vynikli A. H. Škultéty, S. Ormis, I. B. Zoch, M. Kovalevský a celý rad ďalších, sa podarilo postupne vybudovať nielen úplné osemročné gymnázium s alumneom, zabezpečovať systematicky maturitné skúšky, ale rozvinúť i ďalšie vzdelávacie inštitúty, predovšetkým prvý slovenský učiteľský ústav – trojročné učiteľské semenisko na vzdelávanie slovenských učiteľov, prvý slovenský dievčenský výchovný ústav. Medzi úspešné stránky gymnaziálneho života patrila i mimoškolská činnosť, a to tak tvorba výborných slovenských učebníc, ako aj vedenie študentských spolkov a súborov: vzdelávacieho, divadelného, speváckeho a hudobného. Profesori revúckeho gymnázia sa do rozvoja slovenského života zapísali aj zápasom o založenie hospodárskych a kultúrnych inštitútov: založili prvý finančný ústav i prvé spotrebné družstvo svojho druhu v Uhorsku a slovenský kultúrny život inšpirovali založením Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh.

História oceňuje mohutnú národnú energiu, ktorú vytvorilo činorodé revúcke gymnázium. Pre svoju orientáciu a slovenského ducha stalo predmetom útokov maďarónskych kruhov a 20. augusta 1874 bolo bezprecedentne zatvorené. Podobný osud postihol i nižšie slovenské patronátne gymnáziá – evanjelické v Martine a katolícke v Znieve.

Revúcke gymnázium je právom nositeľom národnej hrdosti Slovákov: prispelo k vytvoreniu úctyhodnej slovenskej stredoškolskej tradície, ktorá vytvorila základné atribúty novodobých školských a pedagogických, osobitne evanjelicko-kresťanských dejín Slovenska.

Miloš Kovačka, Martin