DEDIČSTVO 1/2012 - Slovo na úvod
14.4.2012 - ECAV Ružomberok

A kameň našli odvalený od hrobu. A keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. (Lukáš 24, 3)

PRÁZDNOTA... Prázdnota v srdci sa objavila, keď P Pán Ježiš povedal posledné slová z kríža: Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha...Keď to povedal, zomrel. Samota, ktorú Pán prežíval na kríži prenikla tých, ktorí stáli okolo a prizerali sa.

Prázdne srdce, prázdny život, prázdny kríž. Prázdnotu v srdci Ježišových priateľov a príbuzných vystriedal strach, smútok, bolesť. A po krátkom čase, v nedeľu skoro ráno, zas úžas. Prázdny hrob! Odvalený kameň. Znamená to nádej, že Niekto predsa len dokáže zaplniť prázdnotu nášho srdca.

Prázdne srdce. Aj my ho máme vo chvíli, keď nám Boh berie blízkeho. Prázdny život máme i my, keď sme zamestnaní množstvom vecí, ale nenachádzame v ničom zmysel, radosť, v ničom pokoj a naplnenie.

Máme prázdne vzťahy, keď večer si spolu líhame do postele ako cudzí a ráno pijeme šálku kávy mĺkvo bez úsmevu, či milého slova. Keď sa stretávame s ľuďmi, ale nevieme sa s nimi tešiť, ani s nimi plakať. Máme prázdne túžby a sny, keď chceme niečo, čo je pre nás nedosiahnuteľné.

Nemusí to tak byť. Nemusíme byť prázdni, ani sa tak cítiť. Je tu Niekto, aby vyplnil prázdnotu nášho života, nášho srdca, našich vzťahov, našich rúk. Niekto, komu patrí prázdny hrob. Ži2vot bez smrti. Radosť bez starostí.

Pokoj bez úzkosti prázdneho hrobu. Máme i prázdne ruky. A je to dobre, ak si to uvedomíme. Skúsme ich vystrieť k Ježišovi. K živému Bohu. A už teraz môžeme s istotou vedieť, že On ich chytí a vloží do našich dlaní to, čo potrebujeme, aby sme zaplnili prázdnotu svojho života. Prajeme vám, milí čitatelia, aby aj váš život bol vďaka prázdnemu hrobu naplnený novou radosťou a pokojom. Ilona Bázliková – zborová kaplánka