ECAV Ružomberok

Kvetná nedeľa otvára Tichý týždeň
3.4.2012 - www.ecav.sk

Kvetnou sa oddávna nazýva v poradí šiesta pôstna nedeľa (9.4.) v 40 – dňovom období veľkého pôstu, ktorý začal v tomto roku 1. marca Popolcovou stredou.

Táto nedeľa je známa i pod názvom PALMARUM – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj PAŠIOVÁ ( odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch pokračuje čítanie pašií, začaté počas piatej pôstnej nedele – Smrtnej alebo nazývanej i Predpašiovou. V evanjelických kostoloch začínajú na Kvetnú nedeľu liturgiu výstižným predspevom: “Ajhľa vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“

Práve Kvetná nedeľa otvára veriacim bránu k udalostiam Veľkej noci, keď približuje skutočnosť, že Ježiš Kristus prichádza do cieľa svojej cesty a ukazuje, v akej tesnej blízkosti vedľa seba sú dve stručné zvolania: Hossana a Ukrižuj. Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň. V jeho priebehu sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch ale i vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa spoveďou a evanjelici účasťou na Večeri Pánovej vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom, na Veľký piatok i úplnom pôste ale i zameriavajú sa i na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.

Aj po stáročiach ostávajú v pamäti generácií i jeruzalemské ratolesti. Na Slovensku majú podobu tradičných konárikov bahniatok. V katolíckych kostoloch ich počas Kvetnej nedele kňazi posvätia, čím, podľa ľudovej tradície, získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami. V chrámoch posvätené bahniatka považujú ľudia i za liečivé – jemné zamatovosivé výhonky konzumujú napríklad pri akútnych bolestiach v hrdle. Veľký význam pripisujú halúzkam z Kvetnej nedele roľníci, ktorí ich dodnes vkladajú do prvej na jar vyoranej brázdy. Pastieri ich ako „bič“ používajú pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.

Aj keď Kvetná nedeľa býva ,so zreteľom na pohyblivý termín veľkonočných sviatkov v rozličných termínoch, našla svoje miesto aj v pranostikách. Ľudia sa všeobecne tešia, ak je posledná pôstna nedeľa slnečná a teplá, pretože vraj platí: Aká Kvetná, taká aj Veľkonočná nedeľa. Podľa starých otcov, Kvetná nedeľa s belasou oblohou a slnkom znamená, že možno dúfať v dobrú úrodu obilia a hrozna – mali by byť plné stodoly ale i sudy s vínom. Jedna z pranostík už vplyv počasia z Kvetnej nedele vzťahuje i na jeseň, keď konštatuje: Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom. Autor: Eva Bombová