ECAV Ružomberok

Biblický úvod: Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: V pravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.

Milé sestry a bratia v Kristu!

Téma „financie“ hýbe našou spoločnosťou viac, ako v predchádzajúcich rokoch. Asi najčastejším prívlastkom peňazí bol výraz chýbajúce. O financiách sa najčastejšie hovorilo ako o chýbajúcich. Chýbali v štátnej pokladnici, v rôznych rezortoch, chýbajú v podnikoch, na výplatných páskach, a tým pádom aj v domácnostiach a rodinách.

Možno si hovoríte, ak sa všetko okolo nás točí okolo peňazí, musíme o peniazoch hovoriť ešte aj v kostole? Ja osobne si myslím, že je to potrebné a užitočné. Totižto možno si ani neuvedomujeme fakt, že náš vzťah k peniazom vypovedá o našom vzťahu k Bohu niekedy viditeľnejšie, ako naše slová či gestá. Za zmienku stojí aj fakt, že Pán Ježiš Kristus venoval téme peňazí viac priestoru ako slovám napr. o nebi. Aj v prečítanom texte sa tejto téme venuje.

V roku 1905 Albert Einstein po prvý krát publikoval svoju špeciálnu teóriu relativity. Pojednávala o tom, že veľkosť predmetov i hmotnosť nie je stále rovnaká, je relatívna - závisia aj od rýchlosti...

Ale po prečítaní tohto textu mám pocit, že to nebol Einstein, kto prvý prišiel s teóriou relativity, ale Pán Ježiš minimálne v tomto príbehu o nej pojednáva . Dva haliere môžu byť za určitých okolností viac ako stovky strieborných. Tento príbeh je aj o tom, že dva haliere môžu byť spôsobom, ako si uctiť Pána Boha.

Sú tu spomenutí bohatí a vplyvní ľudia so svojimi štedrými darmi a v protiklade k nim bezvýznamná chudobná vdova so svojimi dvoma haliermi. Obe strany svojim darcovstvom vyjadrili svoj postoj a svoju úctu voči Bohu.

Odkiaľ vlastne vieme, koľko vhadzovali boháči, o ktorých evanjelista hovorí, že hádzali mnoho? Odkiaľ vieme, koľko dala vdova? Chrámová prax bola taká, že darca vždy pred vhodením oznamoval sumu kňazovi, ktorý bol za pokladňu zodpovedný a ten ju potom nahlas zverejnil.

Vdova vhodila dva medené peniaze, každý v hodnote, za ktorú si človek mohol kúpiť niečo drobné na jedenie. Keby si žena povedala: jeden Bohu a jeden mne, už aj tak by bola mimoriadne štedrá. Ale ona obetuje obidve mince. V texte je použité slovo bios – biologický život. Svojim počinom dáva na vedomie, že so všetkým, čo má, patrí Bohu. Vie, že má bohatého Otca, ktorý jej pridá, čo potrebuje. Takto prakticky vyjadruje slová, ktoré Pán Ježiš povedal len nedávno, keď hovoril o svojej smrti: Kto stratí svoj život-BIOS pre Boha, ten ho získa.

Napokon sa dotýka aj témy významnosti a dôležitosti... Dva haliere z pohľadu tých bohatých darcov neznamenajú nič, ale v Ježišových očiach znamenajú veľký čin viery, ktorý nebude zabudnutý. A dôkazom toho je to, že tento príbeh máme v evanjeliách.

Chcem dnes povzbudiť všetkých vás, ktorí ste v uplynulom roku, ktorý bol poznamenaný krízou venovali zo svojho neveľkého príjmu, či dôchodku ten svoj „kodrant“, tie svoje „dva haliere“ , ktorí ste napriek nedostatku času venovali svoj posledný voľný čas pre službu v tomto zbore. Je to čin viery, ktorý nebude zabudnutý. A je to zároveň spôsob, akým ste si uctili Pána Boha a dali ste najavo, že je pre vás dôležitý.

Na druhej strane si musíme v pokore uvedomiť aj to, že v našom živote sú oblasti, kedy sme Bohu nedali takmer nič, alebo sme Mu dali len to, čo nám zostalo. Boh pre nás obetoval to najlepšie a najvzácnejšie – svojho SYNA, a sú chvíle, kedy aj On čaká, že my niečo obetujeme. A majme na mysli, že obeť vždy bolí.

Obeťou je, keď dám z toho, čoho nemám nazvyš /peniaze, čas, ochota, sily/. Obeť boháčov, ktorých Ježiš sledoval nebola obeťou. Obeť určitým spôsobom vždy bolí a ich nebolelo nič. Naopak mali pocit záslužnosti a dôležitosti.

Obeťou je napríklad to, keď mamička po všetkých prácach okolo domácnosti a detí namiesto zaslúženého oddychu si pripraví lekciu na vyučovanie Detskej besiedky. Obeťou je to, keď muž namiesto sobotnej lyžovačky ide pomôcť svojmu kolegovi na stavbu. Obeťou je i to, keď unavený otec namiesto relaxu pri telke a futbalovom zápase sa rozhodne venovať čas svojmu synovi, či dcére a prečíta im rozprávku pred spaním. Obeťou je, keď žena v sobotu opustí nepoupratovaný byť, aby išla na brigádu - pomôcť napríklad s upratovaním kostola. Obeťou je, keď vdova pozve na obed toho, komu to dobre padne. Obeťou je venovanie svojho posledného voľného času osamelému človeku, ktorý ten rozhovor potrebuje. A viem, že každý z vás by ste ešte niečo do tohto zoznamu vedeli pridať.

Ďakujme dnes za tých, ktorí v uplynulom roku v tomto CZ Božie výzvy k obeti postrehli, ich využili a nezaváhali. A na druhej strane, ak si uvedomíme, že sme si príliš veľa nechali pre seba a tak sa vyhli obeti, prosme o odpustenie a zároveň i odvahu, aby sme pri výzvach, ktoré pre nás Pán Boh pripravil nabudúce už nezaváhali. Amen!

ECAV Ružomberok