ECAV Ružomberok

Pred dvesto rokmi, 27. februára 1812, sa v Hornej Lehote narodil Samo Chalupka, evanjelický farár, významný slovenský romantický básnik.

Narodil sa v rodine evanjelického farára a literáta Adama Chalupku (matka Anna, rod. Pruniová; jeho starším bratom bol dramatik Ján Chalupka). Vzdelanie získal u otca, neskôr na gymnáziu v Gemeri a od roku 1822 študoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na Evanjelickom lýceu v Bratislave filozofiu a teológiu. Patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti česko-slovanskej. Spočiatku pôsobil ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa Chalupka po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník. Bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na Evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni.

V roku 1834 pôsobil ako kaplán v Chyžnom, v roku 1836 ako farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 sa stal farárom v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.

Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; bol členom tajného mladoslovenského spolku Vzájomnosť, štúrovského spolku Tatrín, spolutvorcom Memoranda národa slovenského a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Jeho básnická tvorby ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie založenej na ľudovej slovesnosti, ale aj používanie literárneho jazyka. Ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným predstaviteľom literárneho romantizmu. Vo svojej tvorbe rozvinul najmä jánošíkovský a protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa v našich dejinách často aktualizoval v časoch boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.

Jeho prvé literárne pokusy v bibličtine mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavilo zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale i vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia svojich krajanov. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu štúrovcom, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, no je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy (1868), ktorá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.

Venoval sa aj tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe. Viacerými duchovnými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického (1842). Zdroj: Wikipédia