ECAV Ružomberok

Zdravím Vás všetkých, na úvod mi dovoľte povedať, že som katolík, v dávnejšej minulosti horlivý, dnes znechutený. Znechutený najmä poznaním, že mocenské zameranie RKC nie je chybou jednotlivcov, ale chybou systémovou, zakotvenou dokonca v katolíckej vierouke.

Duchovne preto hľadám. Evanjelická cirkev mi je mimoriadne blízka zo štyroch dôvodov:

1, Sola. To je ten správny základ, bez ktorého kresťanstvo nedáva zmysel.

2, strávil som 4 roky svojho života v Škandinávii a imponujú mi civilizačno-kultúrne výdobytky luteranizmu.

3, evanjelická cirkev má na tomto území dostatočne dlhú tradíciu, aby sme ju mohli chápať ako "našu" cirkev. Formovala život našich predkov, a nie je priehľadnou aplikáciou novodobých psychologizujúcich marketingovo-masmediálnych techník v náboženskej oblasti (a la pentakostálne hnutia).

4, JSB

Predsa mi dovoľte otázku: ako vyzerá duchovný život evanjelikov ? Myslím najmä na jeho tradičnú (necharizmatickú) podobu, napríklad u Vašich evanjelických starých rodičov z dedín. Ako evanjelici zvykli posväcovať čas ? Alebo je evanjelickou tradíciou skôr neťahať Pána Boha za nohu z neba dolu, obrazne povedané.

Pravdupovediac, v mojom katolíckom okolí prevláda názor, že evanjelici sú najmä nábožensky vlažní ľudia, a že prvotnou motiváciou ich "odpadu" od katolíckej viery bol v lepšom prípade antiklerikalizmus, v horšom svojvôľný ústupok ľudskej laxnosti. Akonáhle sa stal ateizmus spoločensky prijateľný, tak evanjelici boli prví, ktorí naskočili na loď novodobého sekularizmu. Tieto odsudky sú, pravdaže, dobre maskované za fasádou ekumenicko-tolerantného rešpektu k evanjelikom.

Keď však čítam o evanjelikoch 17. storočia (Daniel Krman napríklad), tak tí ľudia boli úprimne zbožní. A preto moja otázka : ako evanjelici dávajú Bohu svoj život ?

Viem, že na túto otázku by bolo možné odpovedať obsiahlou historicko-ekleziologickoiu štúdiou, ale predsa, skúste!

Odpovede a diskusia na: http://evanjelik.sk/node/6967