Kronika roku 2012
|
Úvod História Kázne v r. 2012 Kázne v r. 2011 Kázne v r. 2010 Kázne v r. 2009 Kázne v r. 2008 Kázne v r. 2007 Kázne v r. 2006 Kázne v r. 2005 Kronika 2012 Kronika 2011 Kronika 2010 Kronika 2009 Kronika 2008 CD spevokolu Zborový občasník Cirkev a ekuména Kresťanský život Modlitby Konfirmácia Recenzie Stručne Vierouč. minimum Oznamy Knižnica Odkazy na weby English Deutsch Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku A. Bernoláka 11 Ružomberok PSČ: 034 01 044/432 21 98 ruzomberok@ecav.sk |
Janko Matúška 15.1.2012 - www.ecav.sk Janko
Vlastimil Matúška, štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu
slovenskej hymny, zomrel v Dolnom Kubíne 11. januára 1877 − pred 135
rokmi.
Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou činnosťou počas štúdií na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho ovplyvnil prednáškami Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848 − 1849 sa však tvorivo odmlčal. Na pôde evanjelického lýcea sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svatý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) nedosiahli umeleckú úroveň jeho poézie. Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839 − 1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848 − 1849 spoluorganizoval Slovenské povstanie na Orave, na jar 1849 sa ukrýval pred maďarskými jednotkami, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, v milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu! Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844). Slová hymny zapísal Viliam Pauliny do malého zápisníka pod pôvodným názvom „Prešporský Slowáci, budauci Lewočané“. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine „je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulinymu ďakovať, že tak urobil. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny". Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá strofa tejto básne – piesne (s upraveným textom „zastavme sa, bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny. Dnes sú prvé dve strofy s textom „zastavme ich, bratia" (v inom zápise piesne bolo „postavme = nebojme sa, bratia“) slovenskou štátnou hymnou podľa zákona č. 63/1993 Zb. www.ecav.sk
|
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok |