Boh požehnáva. Autor: Solárik Viliam

- Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom. (Žalm 119,105)

- Pavol píše: Neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo – čím naozaj je! – ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. (1.Tesalonickým 2,13)

- Text na zamyslenie: Jób 42,10-17

Na záver Jóbovej knihy čítame správu o tom, že Jób znova nadobudol bohatstvo a rodinu. Čas veľkej skúšky pominul. Diablovo ohováranie, že Jób je verný Bohu zo zištných dôvodov, sa ukázalo ako nepravdivé.

Hospodin neopustí svojich verných. Mnohokrát ich podrobí skúške, nejeden raz dopustí, aby boli vydaní napospas protivníkovi. Ak aj zažívame skúšky, protivenstvá, nech nás nezlomia, nevykoľaja! „Skúšky všetky pokúšania, hriechy a bremená bied, nesme pred tvár svojho Pána, s vrúcnym vzdychom modlitieb“ (ES 652).

Keď nevládzeš, keď padáš pod ťarchou pokúšania a kríža, pohliadni na Božieho Syna! Bol verný, napriek krížu. Pohliadni na Jóba, ktorý obstál a Boha nezradil ani v utrpení! Život je zápas, boj, ale vedzme, že i nás čaká Božie požehnanie a odmena. Ak aj nie tu, na Zemi, tak v nebesiach určite. Tak, ako to vyznáva apoštol Pavel: „Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie“ (2Tm 4,7).