„Bez jeho účasti nepohol sa ani list v slovenskej národnej hore...“ /Svetozár Hurban – Vajanský/

Aj v tomto čísle nášho zborového časopisu sa chceme obzrieť do minulosti a pripomenúť si jednu z evanjelických osobností Ružomberka. Tento krát je to známy podnikateľ, obchodník a továrnik, inšpektor (zborový dozorca) nášho evanjelického cirkevného zboru v Ružomberku – Peter Makovický.

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši 31. januára 1824 a vyučil sa za obchodníka v Kežmarku. Od roku 1844 je pomocným obchodníkom v Bratislave, neskôr v rokoch 1947-1850 je vedúcim obchodu v Bratislave, ktorý bol filiálkou Terstu. V roku 1850 sa stáva majiteľom vlastnej firmy v Ružomberku a zakladá obchod s koloniálnym tovarom v lelovičkovskom dome.

Ako 29-ročný sa oženil s Annou Pálkovou z Miluláša. Narodilo sa im jedenásť detí, z ktorých vynikli najmä Vladimír a Peter ako obchodníci. O dva roky po svadbe si Peter Makovický kupuje pozemok na Kráľovskej ulici (dnešná Podhora) a stavia si rodinný dom, do ktorého sa o rok s rodinou presťahuje.

Popri zamestnaní a rodine nezabúda ani na národnú činnosť. V Bratislave sa spriatelí s Ľudovítom Štúrom a Miloslavom Hurbanom a ďalšími národovcami, s ktorými spoločne navštevuje lyceálne krúžky a výlety evanjelickej mládeže.

Ako 20-ročný sa hlási za člena spolku Tatrín a je jedným zo 44 účastinárov Štúrovských Slovenských národných novín. Zúčastňuje sa spolu s štúrovcami memorandovej delegácie na Uhorský snem v roku 1861 a stáva sa spol u zakladateľom Matice slovenskej.

Z jeho iniciatívy a z iniciatívy jeho bratov je založený Ružomberský účastinársky úverový spolok, z ktorého sa neskôr vyvinul najväčší slovenský peňažný ústav – Slovenská banka. Peter Makovický bol až do svojej smrti členom výboru a správcom tohto peňažného ústavu. Bol spoluzakladateľom ďalších bánk na Slovensku. Ako člen riaditeľstva pôsobil aj v martinskej Tatra banke.

Je aj spoluzakladateľom papierní v Bielom Potoku v roku 1882 a stáva sa predsedom továrne. Makovickí ako jedni z mála obchodníkov a podnikateľov na Slovensku využívajú aj inzerciu, v slovenskej, ale i zahraničnej tlači. Vychovávajú mladých obchodníkov a po vyučení im pomáhajú zakladať vlastné podniky.

V roku 1880 zakladá Peter Makovický bryndziareň. Tento jeho čin podporil chov oviec na Liptove a Orave, čím sa pre ľudí vytvorili nové zárobkové možnosti. Výrobky ružomberskej bryndziarne si vydobyli slávu i v zahraničí a získavali ocenenia a medaily na výstavách v Budapešti, v Parme, v Paríži i vo Viedni.

Peter Makovický nebol činný len ako bankár, obchodník a továrnik, nielen ako činný národovec štúrovskej generácie, ale aj ako evanjelik. V roku 1868 patril k tým, ktorí financovali prvú básnickú zbierku Pavla Orságha – Hviezdoslava: Básnické prvsienky Jozefa Zbranského. Bol spoluzakladateľom Tranoscia v Liptovskom Mikuláši v roku 1897. Ako zakladajúci člen podporoval aj ďalšie slovenské evanjelické spolky: Živenu, Muzeálnu slovenskú spoločnosť, Detvana. Významnú prácu konal aj ako pokladník prešporskej evanjelickej superintendencie od roku 1860.