Je nedeľa ráno, 5.6.2011, 8:30 hod.. Keďže mnohí členovia CZ sú práve na zborovom zájazde, medzi nimi aj náš zborový kostolník Vladko, ponúkla som sa mu, že ho zodpovedne zastúpim. A tak stojím pri vstupnej bráničke kostola a pokúšam sa ju otvoriť. Neúspešne. Musím trochu viac trénovať. Keď to po asi 5 minútach naozaj vyzeralo, že dnes budú ľudia musieť vojsť do kostola malou bráničkou, alebo cez plot, objavuje sa šikovný brat Juraj Haríň, ktorý mi pomáha. Super, bohoslužby vyzerajú byť zachránené.

No v tom sa nečakane objaví mladý muž. Vyzerá trochu inak ako všetci my Ružomberčania podľa vonkajšieho vzhľadu a každému je hneď jasné, že na Slovensku sa určite nenarodil. Musela som byť asi v poriadnom šoku, keď som na neho spustila svoju rýchlu slovenčinu v snahe, že sa v tomto jazyku aj porozprávame. No keď sa zmohol chudák len na jedno slovo prosím, je mi hneď jasné, že slovensky to pôjde asi dosť ťažko. „Asi zablúdil a hľadá reštauráciu, alebo železničnú stanicu“, pomyslím si a rýchlo sa snažím spomenúť si na niekoľko základných slov z angličtiny, aby som ho vedela správne usmerniť.

Aký šok som prežila, keď jeho otázka sa týkala času začiatku našich bohoslužieb. Ešteže v zbore máme toľko mladých dievčat hovoriacich anglicky a tak prichádzame spoločne na faru. Asi takto by som mohla v skratke opísať moje druhé, ale prvé osobné stretnutie so Jeanom Rosemondom Dora. Druhé preto, lebo po prvý raz som ho s bratom zahliadla v našom kostole na zelený štvrtok. Keď som po skončení bohoslužieb utekala na nimi, už tam neboli.

Dnes Jean-Rosemond a Jean-Colin Dora (alebo jednoducho Jeanovci – tak ich niekedy familiárne voláme) sú nielen pravidelnými účastníkmi našich bohoslužieb, ale aj našich pravidelných stretnutí mládeže, či rôznych zborových podujatí. Chcem vám ich tak trochu predstaviť a tak som im položila niekoľko otázok.

Môžete sa nám predstaviť a niečo viac povedať o sebe a svojej rodine?

Sme bratia, dvojičky a pochádzame z Haiti. Haiti je veľmi malá a tiež veľmi chudobná krajina. Naši rodičia mali spolu 7 detí, 7 chlapcov a žiadne dievča. Naši rodičia veľmi túžili po dievčati, pokúšali sa o to a to je dôvod, prečo nás je sedem chlapcov. Náš otec je evanjelickým farárom na Haiti a naša mama mu pomáha v jeho službe v cirkevnom zbore. Všetci bratia už skončili základnú školu. Dva roky sme spolu s bratom študovali na vysokej škole na Haiti, keď zemetrasenie, ktoré zasiahlo našu krajinu, ich úplne zničilo. Nemohli sme ďalej chodiť do školy.

Ako ste sa potom dostali na Slovensko?

Na Slovensku, v Žiline, žije jeden náš priateľ. Keď sa dopočul o tom, čo sa stalo v našej krajine, opýtal sa nás, či by nám nemohol poslať nejaké peniaze pre našu rodinu. My sme mu odpovedali, že pre nás by bolo najlepšie, keby sme mohli prísť na Slovensko a mohli sme ďalej pokračovať v našom štúdiu na vysokej škole tu na Slovensku. Je to naozaj veľký Boží zázrak pre nás s bratom, že tu môžeme byť a pokračovať v našom štúdiu. Pre mňa osobne (Jean Colin) je to naozaj veľmi výnimočné. Viem a verím, že je to Jeho plán pre môj život.

Čo študujete?

Môj brat – Jean Rosemond študuje informatiku a chémiu v Ružomberku na Katolíckej Univerzite a ja študujem manažment v Poprade. Táto fakulta tiež patrí pod Katolícku Univerzitu. Každý utorok a štvrtok cestujem vlakom do Popradu, v iné dni navštevujem hodiny slovenčiny a učím sa po slovensky.

Ako ste si zvykli na slovenskú kuchyňu? Máte už nejaké obľúbené jedlo?

Zvykli sme si (aj ja môžem potvrdiť, lebo obaja boli s nami na dorastovo mládežnickom tábore v Liptovskom Jáne, kde som varila a zjedli naozaj úplne všetko). Veľmi sme si obľúbili ryžu a kurča. Čo robíte vo svojom voľnom čase? Keďže šport patrí medzi naše spoločné hobby, radi si ho vždy ideme zahrať, keď nás naši priatelia zavolajú.

Povieš nám niečo o vašom zbore v Haiti?

V našom zbore na Haiti je skupinka 15 – 20 ľudí, ktorí sa každý utorok a stredu spoločne stretávajú. Rozhodli sa, že sa chcú modliť za každého člena nášho zboru. V nedeľu máme spoločné stretnutia, bohoslužby začínajú o 9:00 a končia niekedy okolo 12:00, takže celkovo spoločne trávime 3 hodiny v kostole. Povieš nám niečo o vašom zbore v Haiti, o problémoch s ktorými tam teraz zápasia? Najväčším problémom v našom zbore je to, že deti tam nemajú špeciálny program ako vo vašom zbore počas bohoslužieb. Preto všetky deti musia sedieť v kostole na bohoslužbách so svojimi rodičmi. Najväčším problémom je, že nemôžu jasne porozumieť mnohým veciam, ktoré sa tam hovoria. Po zemetrasení mnohé deti v našej krajine by veľmi chceli chodiť do školy (nie ako u nás) ale nemôžu, lebo boli zničené. Nemôžu sa tak učiť čítať, písať,...

Rozprávala sa Zuzana Jarabová