RADŠEJ SA CVIČ V POBOŽNOSTI... (1. Tim 4,7)

V čase, keď leto sa končí a o slovo sa hlási jeseň, je tu a rovnako sa hlási o slovo i váš zborový občasník „Dedičstvo“. Ponúka niekoľko obzretí sa za (na aktivity) bohatým letom, ale taktiež i niekoľko užitočných pohľadov dopredu. Jedno osobné obzretie ponúkam i ja hneď na začiatku. Za posledný rok sme si spolu s mojím desaťročným synom Šimonom obľúbili ružomberské cyklo-trasy. Žiaľ, preháňame sa po nich len veľmi nepravidelne.

Začiatkom leta sme si preto stanovili jeden športový cieľ. Zlepšiť svoju kondíciu natoľko, aby sme bez prestávky dokázali vybehnúť na Malino Brdo. V jeden letný večer ma premklo nevídané športové sebavedomie. Sadol som si na bicykel a namieril som si to cez Hrabovo na Malino. Chcel som pred našim tréningovým obdobím urobiť prieskum tejto trasy a zároveň si tak trochu dokázať, že hoci odchovaný len na úpätí Malých Karpát, zvládnem bez veľkých tréningov aj nejaký ten ružomberský kopec.

Keď som sadal na bicykel, bol som rozhodnutý dôjsť až na vrchol. Moje športové sebavedomie ma však s pribúdajúcimi kilometrami a taktiež s pribúdajúcim stúpaním začalo pomaly opúšťať. Mal som pocit, že tak, ako sa zmenšuje moje sebavedomie, zmenšuje sa i objem mojich pľúc. Napokon som chtiac-nechtiac asi v polovici trasy musel z bicykla zosadnúť. Kým som lapal po dychu a hľadel na chrbát cyklistu, ktorý sa mi strácal z dohľadu, uvedomil som si fakt, na ktorý som zabudol. Je pravda, že veľké odhodlanie ani veľká snaha niekedy nestačia. Sú oblasti, v ktorých sa bez pravidelného tréningu ďalej nepohneme. Je to napríklad oblasť športu, hudby, oblasť jazykových zručností, ale rovnako i oblasť duchovného života a charakteru.

Na začiatku školského roka a semestra je preto veľmi užitočné si uvedomiť, že veľká snaha pred písomkami alebo skúškou vždy nestačí. V mnohých prípadoch je potrebná aj pravidelná príprava počas celého obdobia. A preto ak chceme dosiahnuť rast v duchovnej oblasti, je naivné si myslieť, že to pôjde ľahko, samo od seba, bez tréningu a cvičenia. Preto apoštol Pavol povzbudzuje svojho mladého spolupracovníka Timotea, aby sa cvičil v pobožnosti.

John Ortberg vo svojej knihe Život, aký si vždy chcel píše: „Ak chceme zvládnuť umenie odpúšťať alebo slúžiť, vyžaduje si to mnoho tréningu. Naučiť sa myslieť, cítiť a konať ako Ježiš, je aspoň také náročné, ako naučiť sa behať maratón alebo hrať na klavíri. Za každým športovým výkonom, hoci trvá len 9 sekúnd, je tvrdá práca, veľa tréningov a veľa odriekania. Duchovná premena nie je záležitosťou veľkej snahy ale múdreho nácviku. Pre športovca je tréning cvičením, ktorý mu umožní zajtra zvládnuť to, čo ešte dnes svojím úsilím nedokáže.

Z rovnakého dôvodu je aj pre kresťana pravidelný tréning dôležitý. Ak mám napríklad málo ochoty slúžiť druhým ľuďom a chcem to zmeniť, mal by som začať s tréningom práve v tejto oblasti. Môžem urobiť kresťanské športové rozhodnutie: každý deň urobiť jeden drobný skutok služby pre blízkeho človeka, pre svoje deti, susedku alebo kolegu. Ak sa naučíme zvládať pravidelne službu v malom, je tak šanca, že budeme môcť prijať aj oveľa väčšie výzvy a úspešne čeliť svojmu egoizmu. Ak máme problém s trpezlivosťou, alebo s ovládaním hnevu, môžeme sa rozhodnúť byť trpezlivými v maličkých veciach.

Napríklad sa môžeme rozhodnúť, že aj v časovej tiesni zastavíme chodcom na prechode pre chodcov. Alebo ak moje dieťa rozleje polievku po stole, nebudem naň kričať. Ak sedím v dlhom rade v čakárni u lekára, môžem v rámci tréningu pred seba vpustiť človeka, na ktorom vidím, že by ho to potešilo. Ak sa trpezlivosť stane návykom v jednoduchších situáciách, je dosť veľký predpoklad, že to zvládnem aj vo chvíli, keď budem pod väčším tlakom. Aj takto môže vyzerať duchovný tréning nášho charakteru. K nemu Ťa aj tento školský rok povzbudzujem.

Milý čitateľ/ka, brat, sestra, spoločenstvo cirkevného zboru je tiež tým tréningovým miestom, kde sa môžeme cvičiť v pobožnosti, kde sa môžeme cvičiť v službe druhým alebo aj v umení vychádzať s ľuďmi, ktorí mi na prvý pohľad nie sú sympatickí. Srdečne vás preto na toto „tréningové miesto“ pozývam. Som presvedčený, že Pán Boh každú prijatú výzvu a každé dobré rozhodnutie bohato požehná. A ešte niečo. Koncom leta sme Malino s jednou malou prestávkou zdolali a stále napredujeme. Je to výsledok pravidelných tréningov. Kiež to môžeme povedať aj o našej duchovnej kondícii. David Bázlik zborový farár .