ECAV Ružomberok
Kronika roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Fedor Fridrich Ruppeldt - 125. výročie narodenia
1.6.2011 - www.ecav.sk

Pred 125 rokmi sa narodil biskup Západného dištriktu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (1947 – 1952) F. F. Ruppeldt. Pôsobil ako kaplán vo Vrútkach a v Sučanoch, ako farár v Sučanoch a v rokoch 1921 – 1952 v Žiline. Pripomíname si ho článkom Miloša Kovačku.

F. F. Ruppeldt sa narodil sa 1. júna 1886 v Liptovskom Sv. Mikuláši v rodine evanjelického učiteľa a nadšeného zberateľa slovenských ľudových piesní Karola Ruppeldta, a Klementíny, rod. Augustínyovej, národovkyne a publicistky. Bol obdarovaný množstvom talentov, mimoriadnou usilovnosťou, dôkladnosťou, múdrosťou a dobrou vôľou.

Vplyv Setona-Watsona

Od detstva vnímal kresťanstvo a slovenský svet vo vtedajšom Uhorsku – predovšetkým tvrdosť maďarizačnej politiky voči nemaďarským národom. Do jeho žiackej pamäti sa zapísala perzekúcia tajného slovenského študentského spolku Kytka na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Budovali ho mladučkí bratia Jesenskovci z Martina a bratia Ruppeldtovci z Liptovského Mikuláša. Veľký vplyv na jeho osobnostné dozrievanie malo teologické štúdium v Šoproni, Viedni, Lipsku a Edinburgu. Od mladosti ho fascinovali významné kultúrne osobnosti a udalosti. Na letovisku slovenskej inteligencie v Železnom neďaleko Magurky, odkiaľ pochádzal ruppeldtovský rod. Osobne spoznal a zamiloval si básnika Hviezdoslava a s nadšením o ňom písal a prednášal do konca života. Na štúdiách v Nemecku objavil Richarda Wagnera – stal sa znalcom a vykladačom jeho svetoznámej hudby.

Ako kaplán horlivo združoval budapeštiansku slovenskú mládež. Povzbudzoval ju ku kresťanskému životu, ako aj k pestovaniu kultúrnych prejavov – najmä divadelných a prednáškových, ktoré pomáhali vytvárať slovenskú identitu mladých ľudí. Jeho aktivity si povšimol podporovateľ utláčaných slovanských národov Scotus Viator (Škótsky pútnik, politik a slavista E. W. Seton-Watson), ktorý sa zaslúžil o zrod Československa. Slovenskej teologickej mládeži vymohol štipendium v škótskom Edinburgu, ktoré napomohlo nielen štúdiu Ruppeldta, ale i Vladimíra Roya, Martina Rázusa, Ľudovíta Šenšela a ďalších evanjelických Slovákov – budúcich kňazov i národných pracovníkov. Na Ruppeldta zapôsobili nielen zásady škótskeho kresťanského puritanizmu, príslovečná vážnosť Biblie, ale i celý rad anglických a škótskych duchovných piesní, ktoré preložil do slovenčiny.

Fedor Ruppeldt pôsobil i v Turci. Počas 1. svetovej vojny bol kaplánom vo Vrútkach, kde sa zaslúžil o obnovenie evanjelického zboru i o rozhýbanie slovenského života. Jeho zásluhou ožili najmä vrútocké školy. Za svoju slovenskú agilitu bol potrestaný: oddaní prívrženci uhorskej politiky prekazili jeho voľbu za farára novovytvoreného vrútockého zboru.

Dielo a tvorba

Z Vrútok odišiel do Sučian, kde účinkoval ako kaplán Jána Miloslava Hodžu. Tam ho zastihli udalosti zrodu Česko-slovenskej republiky. Privítal ju s nadšením: vyhlásenie Martinskej deklarácie opísal s takým oduševnením, že podobný spis o tejto dejinnej udalosti nemá páru.

V Sučanoch bol po Hodžovom odchode zvolený za zborového farára. No v tejto funkcii nevydržal dlho. Prijal mimoriadnu výzvu – pozvanie evanjelického zboru v Žiline, ktorý veľmi potreboval energického duchovného pastiera, „sústreďovateľa“, ktorý by bol schopný etablovať evanjelické kresťanstvo v nežičlivom prostredí a popritom integrovať vzdialené diaspory zboru – Rajeckú dolinu a Kysuce až po poľské hranice – s jeho žilinským jadrom.

Pre Fedora Ruppeldta to bola veľká – doživotná úloha a zvládol ju z každej stránky. S obrovským nasadením budoval zborové štruktúry. Zvláštny dôraz kládol na bohoslužobný život, školstvo, prácu s mládežou, ale i na ostatné oblasti zborovej práce. Zborový časopis, ktorý vydával v rokoch 1923 až 1950 pod názvom Pozdrav domácim viery cirkevného sboru evanjelického a. v. žilinského, svedčí o jeho neúnavnej a mnohostrannej činnosti, ako aj o starostlivej evidencii všetkých stránok zborového života. Podobne účinkoval aj v Trenčianskom senioráte, v ktorom pôsobil ako zapisovateľ a inšpirátor pozoruhodných aktivít. Patril aj k významným pracovníkom na celoslovenskom evanjelickom poli. Jeho Almanach cirkvi evanjelickej a. v. na Slovensku z rokov 1919 – 1928 (do roku 1930), ktorý zostavil s kolektívom spolupracovníkov, dôkladne zmapoval život slovenských evanjelikov. Toto dodnes neprekonané impozantné dielo môže byť skvelou učebnicou pre všetkých, ktorí majú či budú mať na starosti vytváranie dokladov a dokumentácie o živote Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku.

Fedor Ruppeldt sa osobitne prejavil ako milovník evanjelického chrámu. O jeho architektúre a slohu spracoval knižné dielo. Zaslúžil sa aj o vybudovanie moderného žilinského evanjelického kostola tvorbou podnetov k jeho architektúre. Inšpiroval sa pritom znalosťami chrámového staviteľstva vo svete. Postaral sa i o nemenej dôležité materiálne zabezpečenie stavby kostola navrhnutého v ateliéri slovenského architekta Milana M. Harminca.

Ekumenista

Osobitnou črtou Fedora Ruppeldta bola jeho „ekumenická žízeň“. Bol najvýznamnejším slovenským ekumenikom a uznávaným reprezentantom slovenskej evanjelickej cirkvi v zahraničí. S veľkým záujmom navštívil desiatky svetových a európskych kresťansko-evanjelických konferencií, a to tak evanjelicko-luteránskych, protestantských či medzikonfesionálnych. Patril k rešpektovaným účastníkom ekumenických stretnutí a k zakladateľským osobnostiam Svetovej rady cirkví. Jeho časté uvažovanie o medzikresťanskej spolupráci späté s rozsiahlou ekumenickou publicistikou má mimoriadny rozsah. V komplexne spracovanej podobe by mohlo byť jedinečnou príručkou protestantských kresťansko-ekumenických dejín 1. polovice 20. storočia.

Autorsky obohacoval duchovnú literatúru, poéziu, nezabudnuteľné verše venoval matke. Vstupoval do mnohých oblastí kultúry a umenia. Publikoval v najvýznamnejších cirkevných a kultúrnych časopisoch a zborníkoch. Zaujímali ho významné diela pôvodnej slovenskej literatúry, ale i svetoví autori, ktorých diela prekladal do slovenčiny. Reflektoval významné divadelné predstavenia. Jeho erudícia vzbudzovala všeobecný obdiv. Nečudo, že Matica slovenská mu ponúkla významné miesto bibliotekára. Veľkú pozornosť venoval aj všeobecnému vzdelávaniu, bojoval proti alkoholizmu, podporoval ciele rozličných sociálnych projektov, vysoko oceňoval Československý červený kríž ap.

Napísal a vydal celý rad publikácií a statí k problematike slovenskej koncentrácie – sústreďovacích snáh a aktivít slovenských, ktoré sa v zastúpení celého Slovenska uskutočňovali v Martine. Podľa jeho mienky predstavovali vážne argumenty pre rozhodnutie vybudovať slovenské hlavné mesto – politické a kultúrne centrum v srdci Slovenska – v Martine. Martin sa mu v roku 1927 (tak ako aj Scotusovi Viatorovi) odvďačil udelením čestného občianstva. V Martine si Ruppeldt našiel i celoživotnú priateľku Oľgu, rod. Šimkovú, riaditeľku škôl Živeny v Martine, začas predsedníčku Živeny, s ktorou sa v Martine v pomerne vysokom veku zosobášil.

Vstup do politiky

Fedor Ruppeldt vstúpil i do politiky na volebnej listine Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu a stal sa poslancom Národného zhromaždenia medzivojnovej republiky. Riešil pritom celý rad úloh od malých sociálnych problémov až po veľké prírodné nešťastia a katastrofy, otváral novovybudované železničné trate atď. Bol politickým prívržencom Československa, stúpencom Masarykovej filozofie, no pritom presvedčeným – jednoznačným Slovákom. Slovenský štát akceptoval ako historickú nevyhnutnosť, ale nedokázal sa zmieriť s jeho ideológiou, ako aj autoritatívno-totalitnou i rasovou politikou. Preto sa angažoval v protestných aktivitách. Bol autorom Pamätného spisu (Memoranda) evanjelických kňazov proti povinnému členstvu v HG a HM. V dôsledku toho bol počas Slovenského štátu trikrát uväznený.

Po roku 1945 sa stal ústrednou postavou slovenského evanjelictva. K jeho osobnosti sa viazali – v čase komunistickej hrozby – nádeje a dôvera evanjelických kresťanov. Aj preto bol v roku 1947 zvolený za biskupa Západného dištriktu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Čoskoro musel čeliť obrovskému protikresťanskému tlaku komunistického Československa. Politika Klementa Gottwalda bola nezmieriteľná a krvavá. Dôstojnému biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi, ktorý odvážne bránil práva kresťanov na slobodné vyznávanie kresťanskej viery a nezávislosť, komunisti stavali ideologické hrádze. Útočili naňho z každej strany a donútili ho v roku 1952 abdikovať. Do čela cirkvi postavili vlastného generálneho biskupa. Svetoznámy ekumenik, muž veľkej kresťanskej viery, reprezentant vysokej slovenskej kultúry, pravý patriot Fedor Ruppeldt nesmel byť ďalej ani len žilinským evanjelickým farárom. Komunizmus ho hanebne pritlačil. Vo vysokom veku ho uväznili a odsúdili v procese so skupinou verných evanjelických biskupov a kňazov.

Žilina na svojho farára a váženého biskupa nezabudla. Nezabúda ani evanjelická cirkev a Slovensko. Vďačne si ho pripomína pri mnohých príležitostiach najmä žilinský zbor i Ruppeldtova žilinská evanjelická mládež, ktorá ho milovala a dodnes naňho vďačne spomína. V rokoch 2006 a 2008 sa v Žiline uskutočnili ruppeldtovské konferencie. V Slovenskej národnej knižnici v Martine bola spracovaná a na štúdium sprístupnená jeho monumentálna pozostalosť. Na vydanie čaká ruppeldtovský zborník.

Mesto Žilina Fedorovi Ruppeldtovi v roku 2009 pri 30. výročí jeho úmrtia udelilo čestné občianstvo. V tom istom roku tak urobilo i mesto Vrútky. V tomto roku sa chystá i mesto Martin obnoviť Ruppeldtovo čestné občianstvo spoločne s čestným občianstvom Scotusa Viatora.

F. F. Ruppeldt patril k najvýznamnejším Slovákom, ktorí vzbudili rešpekt voči Slovensku a jeho kresťanstvu v medzinárodnom meradle.

Miloš Kovačka

www.ecav.sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok