ECAV Ružomberok

Možno ste navštívili aj vy liptovské múzeum, kde ste mohli vidieť okrem iných, aj expozíciu prvého slovenského dentistu Františka Kus k u z Ru ž o m b e rk a. Jeho život a takisto život jeho syna akademického maliara Jozefa Kusku vám chceme v tomto čísle čísle priblížiť. Otec Františka Kusku, cisársky a kráľovský strojvodca staval pre lesný erár v Ľubochnianskej doline vodné a parné stavby, z ktorých sa dodnes zachovali napríklad ľubochnianske tajchy. Otec Františka Kusku pochádzal z Prosieka. Svojho syna Františka, ktorý sa narodil v Salatíne 9.10.1865, dal študovať do slovenských gymnázií v Martine a Banskej Bystrici. Po ich pomaďarčení vzal syna domov do Ľubochne, kam sa medzitým Kuskovci presťahovali a učil ho privátne.

Od roku 1892 študuje František vo Viedni, kde sa stáva mechanikom. V roku 1894 sa vracia späť na Liptov a začína pracovať ako lesný erár v Liptovskom Hrádku a neskôr v Liptovskej Osade. A práve tu, v Osade, sa začína v roku 1896 zaujímavým spôsobom jeho dentistická kariéra. V neďalekých kúpeľoch Korytnica sa stretáva s cisárskym a kráľovským dvorným zubárom Mathé Domokosom z Budapešti.

Ako šikovný mechanik mu vyrobil nový zlepšený zubársky nástroj, čo skúseného zubára prekvapilo. Dokonca mu to tak zainponovalo, že chcel mladému šikovnému mládencovi zaplatiť dentistické štúdium v Budapešti. František sa nezľakol životnej šance, a hoci nevedel dobre po maďarsky, odchádza ešte v tom istom roku na štúdiá do Budapešti. Po štvorročnom štúdiu sa František vracia späť na Liptov do Liptovského Hrádku. Tu pôsobil veľmi krátko, pretože Mathé si šikovného dentistu zobral späť do Budapešti.

Ale túžba po Liptove ho vracia do rodného kraja a usádza sa v Ružomberku. Tu sa usadil už natrvalo a ešte v tom istom roku, po prekonaní prvých prekážok oﬁciálnych činiteľov Ružomberka, si otvára prvú zubársku ordináciu na Veľkom závoze. Svojou dobrou a svedomitou prácou si získal klientelu nielen z Liptova, ale aj Oravy či Turca. Jeho prácu obdivovali aj v Budapešti, Varšave a Berlíne.

V roku 1910 kupuje vilu pod Čebraťom od grófa Seefrieda, ktorého žena bola vnučkou cisára Františka Jozefa. A hoci vila nedávno zmenila majiteľa, pre rodákov a Ružomberčanov zostane ešte dlho „Kuskovou vilou“. Vo vile si František Kuska zriadil aj zubné ordinácie a pokračoval v dentistickej práci. František Kuska bol prvým slovenským dentistom nielen v Liptove, ale i na celom území vtedajšieho horného Uhorska. V dentistickej kariére pokračovali aj jeho synovia, ktorí si zriadili ordinácie v otcovskej vile.

Mnohé zo zachovalých nástrojov, pomôcok i zubárskeho nábytku z dentistickej ordinácie Františka Kusku môžete vidieť v zubárskom múzeu na hrade Modrý Kameň. 23. apríla si pripomenieme 77. výročie jeho úmrtia. Zomiera vo veku 69 rokov. Je pochovaný na ružomberskom cintoríne. (hrob 4B-1-13) Nie všetci synovia pokračovali v zubárskej praxi svojho otca. Výnimkou bol syn Jozef, ktorého výtvarný talent je známy nielen v Ružomberku. Syn Františka Kusku, akademický maliar Jozef Kuska, otec a starý otec členov nášho cirkevného zboru, sa narodil v Ružomberku 11. septembra 1901. Do maliarskeho umenia ho zasväcoval Peter Július Kern , profesor ružomberského gymnázia Gyula Járossy, cez vojnu Kalvoda a Šterba.

Po roku 1919 bol prijatý na pražskú akadémiu. Študoval u profesora Loukotu, ktorý píše tento odporúčací list: Tímto osvědčuji, že pán Josef Kuska, zroden v Ružomberku v 1919 - 1920, student Akádémie v Praze, je talentovaný a jeho úspěch zajisten. Josef Loukota 30. května 1920. Neskôr bol Jozef Kuska súkromným žiakom profesora Fellegiho. V tom čase sa spriatelil aj s pražským fotografom Balcárom, ktorý mu zaplatil študijný pobyt v Mníchove. Písal sa rok 1930. Jozef Kuska stále pokračuje vo výtvarnom štúdiu v Prahe na maliarskej škole. Po jej skončení roku 1935 mu bol priznaný titul diplomovaného umeleckého maliara. Vracia sa do Ružomberka, kde si v otcovej vile zriaďuje ateliér. Bol činným členom Spolku slovenských umelcov, Umeleckej besedy a ako všetci Kuskovci, bol dlhoročným členom Matice slovenskej.

Zúčastňoval sa na výstavách po celom Slovensku. Vynikal najmä vo ﬁgurálnej maľbe, rád sa však venoval krajinkárstvu i reštaurátorstvu s náboženskou tematikou. Medzi jeho najlepšie diela patrí: Starý Hrboltovčan, ktoré je v majetku Slovenskej národnej galérie, portrét ruského emigranta Liachova je majetkom Národného múzea v Prahe, Babička visí na Mestskom úrade v Ružomberku, Bača je v majetku niekdajšieho Čedoku, ale aj ďalšie diela ako Likavčan, Oravec, Cigánča, Mišo zo Zázrivej, Jánošíkova družina... Naozaj, môžem potvrdiť, že jeho portréty svákov, bačov pri práci, rodinných príslušníkov, bývalých profesorov, tulákov, či rómskych detí sú uchvacujúce svojím výrazom. Ba priam vystihujú ľudí až do ich vnútra. V pohľadoch a v krivkách úst, či vrások možno badať životný údel, či osud jednotlivých modelov.

Pre náš cirkevný zbor namaľoval portrét Luthera a Melanchtona. Ako evanjelik na požiadanie maľoval aj Krížovú cestu, ktorú môžete vidieť v rímsko - katolíckom kostole v Liptovskom Michale. Mnohé jeho obrazy sú však prevažne v súkromných zbierkach a to nielen rodiny Kuskovcov. 19. marca sme si aj my v našom cirkevnom zbore spolu s jeho deťmi a ich rodinami v chráme Božom pripomenuli 25. výročie jeho úmrtia. Je pochovaný na ružombersk cintoríne. (hrob 4B-1-14)

Podľa dostupnej literatúry i zo spomienok člena nášho zboru vnuka a syna Jozefa Kusku spracovala Ilona Bázliková.

ECAV Ružomberok