ECAV Ružomberok
Kronika roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 1/2011 - Imidž je nanič... počúvaj Pána Boha
21.4.2011 - ECAV Ružomberok

IMIDŽ JE NANIČ, POČÚVAJ... PÁNA BOHA (KONFIRMAČNÝ TÁBOR) Tak už tradične jarné (asi by sa) mali premenovať skôr na zimné prázdniny sme spoločne strávili na tábore. A čo sa tam všetko udialo? Oslovila som niekoľko priamych účastníkov, aby nám čitateľom priblížili svojimi očami tento čas. Podrobný popis toho, čo sa tam dialo nám priblížila Deniska Blahútová z Liskovej, konfirmandka 2. ročníka: Ešte 5 dní, 4, 3 ... nejako takto som odpočítavala dni do odchodu na zimný tábor pre konfirmandov, dorast a mládež vo Veľkom Slavkove.

Najskôr sa mi zdalo, že ten deň nikdy nepríde, no skôr, nech by hocikto stihol niečo povedať, lúčila som sa s rodinou a celá naša veľká skupina nastupovala do vlaku, ktorý nás zaviezol do Popradu. Keďže o zábavu núdza nebola, cesta ubehla veľmi rýchlo. V Poprade sme museli čakať na spoj do Veľkého Slavkova a každý si tento čas vyplnil inak, napr. také druháčky z konfirmačnej (medzi ktorými som bola aj ja) stihli za veľmi krátky čas vykúpiť obchod s fornettami.

Keď ohlásili príchod nášho vlaku, všetci sme rýchlo vstali a aj so svojimi batožinami sa ponáhľali k nástupišťu. Ako by povedal môj spolužiak „bola tam dosť veľká tlačenka“, no o pár minút sme boli na mieste. Skontrolovali sme batožinu, spočítali ľudí, či sme niekoho nezabudli v Poprade (našťastie nie) a vydali sme sa na cestu k ubytovni. Myslím, že každý bol vďačný za to, že to nebolo až tak ďaleko, lebo batožiny sme mali akoby sme šli na dvojmesačné prázdniny a nie na štyri dni.

Pred ubytovňou sme si všetci vydýchli. Zuzka nám oznámila, kto je s kým na akej izbe a my sme sa vydali na prieskum ubytovacieho zariadenia. Bývali sme na trojizbových bunkách, ktoré boli vybavené WC aj kúpeľňou. Po namáhavom vybaľovaní sme sa všetci stretli v jedálni a naobedovali sa. Jedlo bolo naozaj rôznorodé, keďže každý mal obed z domu. Potom sme sa rozdelili do skupiniek a našou prvou úlohou bolo vymyslieť si meno. Keďže celý tábor sa niesol v duchu témy „Imidž je nanič“, mali by tie mená charakterizovať túto tému. A tak vznikli názvy skupiniek ako Šnúrkáči, Modré nechty, Farmári, Šalení táborníci a Záchranári.

Naša prvá a myslím, že zároveň aj najnamáhavejšia, no všetkým páčiaca sa hra spočívala v tom, že každá skupinka dostala papier, na ktorom boli napísané rôzne miesta v dedine a my sme sa mali pri nich odfotiť. No tie fotky nemohli byť obyčajné, ale museli sme na nich splniť určitú úlohu. A tak vznikli veľmi zábavné fotky skupiniek, či už ako lietadielok, vojakov alebo “emákov“. Každý večer mal pre nás niekto z vedúcich pripravenú tému po ktorej nasledovala ďalšia skupinková hra. V tento deň to bola naša obľúbená „cibuľa“. Úlohou každej skupinky bolo obliecť čo najviac kusov oblečenia na jedného jej člena.

Nedeľu sme začali na službách Božích v kostole, kde sme na konci vystúpili s obľúbenou dorastovou piesňou Stojíme pred tvárou“. Poobede sme náš program spestrili návštevou plavárne v Aquacit y Poprad. Niektorí z nás, ktorí vodu v obľube až tak nemajú, zostali na ubytovni a spolu so Zuzkou boli v Poprade na výbornom koláči. Ďalší deň bol sviatok sv. Valentína. Začali sme ho krásnym výletom na Popradské pleso, ktorého som sa však ja a niektorí ďalší táborníci nemohli zúčastniť, pretože nás nečakane prepadla bolesť hrdla a nádcha. No našťastie sa o nás dobre postarala Zuzka, ktorej chcem za to veľmi pekne poďakovať.

Kým si ostatní užívali krásu Tatier, my sme pripravovali výzdobu spoločenskej miestnosti na valentínsky večer. Ten bol úplne úžasný. Tému mala Ivka s Majkou, ktoré nám rozprávali a rôznych druhoch lásky. Nasledovala potom aj skupinková hra, kde bolo našou úlohou podľa odtlačku pier na papieri zistiť, komu patria. Zahrali sme si aj nedávno vymyslenú novú hru „konferenciu“, kde sme sa dozvedeli mnohé nové poznatky o tom, ako sa dá stráviť valentínsky večer s jedlom, najlepšie doma na gauči. Celý večer sme zakončili úžasným filmom „A walk to remember“, ktorý mnohých z nás tak dojal, že niektorým stieklo pár sĺz po líci.

Utorok bol pre nás dosť namáhavý, pretože to bol posledný deň a nás čakalo veľké balenie. Všetci sme behali po zariadení a hľadali veci, ktoré nám chýbali. No tento deň sme si spríjemnili aj hrou „fľaša“ a neskôr celkovým vyhodnotením tábora a skupiniek. Na prvom mieste skončili Farmári a Šalení táborníci, o druhé miesto sa podelili Záchranári so Šnúrkáčmi a tretie boli Modré nechty.

Po vyhodnotení sme už vydali na cestu domov. Hoci sme nechceli ísť a priali sme si, aby tá cesta trvala čo najdlhšie, dial sa pravý opak. Akoby o malú chvíľku som už vystupovala z vlaku a lúčila sa so všetkými táborníkmi. Ďakujem Bohu, že som mohla stráviť taký úžasný čas s ľuďmi, ktorých mám tak rada a hlavne s Ním. Patrí Mu veľké ĎAKUJEM.

Evka Machová patrí už dlhšiu dobu k aktívnym účastníčkam zborových táborov, no toto bol jej prvý konfirmačný. Ako sa jej páčilo posúďte sami: Všetci sme sa stretli na vlakovej stanici v Ružomberku. Cesta netrvala dlho...a už sme boli ubytovaní. Bývali sme v krásnej „chate“ . Bola v nej jedáleň, spoločenská miestnosť, stolnotenisový stôl a hore na poschodí naše izby, ktoré boli označené podľa Biblických mien (Nehemiáš, Rút, Daniel).

Dostali sme organizačné pokyny a mohli sme sa ísť vybaľovať. Potom sme sa rozdelili do skupín. Každá skupinka dostala vedúcich. Keď sme sa rozdelili, išli sme súťažiť. Po hrách nasledovala večera a spoločný program. Na spoločnom programe sme spievali, rozprávali sa, alebo pozerali nejaký film. Celou témou programu bol Boh. Mali sme aj táborovú hymnu: „Pane smädný sme po Tebe“.

Ráno sme mávali stíšenia so skupinkou, po nej raňajky, súťaže, alebo nejaký spoločný program. Naši vedúci nám varili fantasticky, ale dvakrát sme na obede boli v neďaľekej Vile Petra, v ktorej nám tiež vždy navarili niečo dobré. A nesmela chýbať ani túra. šli sme na Popradské pleso. Cesta trvala približne hodinu a pol. Keď sme boli hore, pofotili sme sa, niečo sme sa zahrali a išli sme sa ohriať do malého „horského bufetu“ a tam nás pán farár pozval na čaj. Dopili sme a vrátili sme sa do našej „chaty“. 14. 2., čiže na Valentína, sme mali aj výnimočný Valentínsky program, hrami s Valentínskou tématikou, ale aj so skupinkovými súťažami. Boli sme aj v kostole, kde sme si zaspievali.

A je tu posledný deň. Posledné súťaže, vyhodnocovanie, ceny ...a cesta domov.

obr

obr

ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok