Kronika roku 2011

Sú to ťažké diskusie, keď s mojimi známymi príde reč na kresťanstvo. Málokedy sa dostaneme k hlavným otázkam. Problém je v tom, že kresťanstvo, tak ako ho poznajú oni, a aké je v skutočnosti, sú dve odlišné veci... Chápem to. Ich obraz je formovaný hlavne negatívnymi príkladmi minulosti i dneška. Všetci vedia, čo cirkev napáchala kedysi. Vidia jej zlyhania dnes. Okrem toho takmer všetci poznajú niekoho, kto sa pokladá za kresťana, ale nežije tak. Alebo žije akúsi deformovanú, uzavretú, sektársku vieru, ktorá dnešnému človeku nemá čo povedať...

Je nesmierne ťažké cez všetky tieto nánosy hovoriť čokoľvek o Bohu. Pravda je, že tak cirkev, ako aj jednotliví kresťania svojím odklonom od hodnôt evanjelia narobili v očiach sveta zlé meno celému kresťanstvu. Ale to, že sa tak dialo - že ľudia mali možnosť vidieť všelijaké pokrivené obrazy Boha - ešte neznamená, že Boh je taký, alebo že vôbec neexistuje. Tak, ako existencia nekvalitných tenisiek s názvom Abibas neznamená, že nemôžu existovať kvalitné Adidasy. Práve naopak. Falzifikáty vznikli od originálu. Ak by vám niekto povedal, že New York je zaujímavé mesto a vy sa rozhodnete presvedčiť na vlastné oči, môže sa vám stať, že budete zhrození. Ak do mesta vojdete cez štvrť, zvanú Bronx, táto vás určite neuchváti. Naopak, budete mať chuť hneď sa vrátiť. Aj iné veľkomestá majú svoje predmestia, plné chudoby, biedneho života a kriminality. Ale to neznamená, že celé mesto je také. Že v tom meste neexistujú nádherné parky, námestia, fontány, príjemné kaviarne...

Všetko hodnotné v živote má svoje lacné napodobeniny. Podobne je to aj s kresťanstvom. Áno, udialo sa toho veľa zlého v mene Boha. Aj jednotlivci, vyznávajúci jeho meno, sa správali a správajú pokrytecky. Ale to všetko sú tie predmestia, ktoré môžu niekoho, povrchne súdiaceho, odradiť. Žiaľ, na jeho škodu. A tak mi veľakrát zostáva len jedno. Modlím sa, aby moji známi a priatelia dostali raz šancu.

Aby raz pomedzi tie schátralé, posprejované a burinou zarastené budovy predmestia uzreli záblesk slnka, odrážajúci sa zo žiarivej veže majestátnej katedrály, stojacej v centre. Aby pocítili, že ich poznanie je neúplné a že to stojí za to, začať hľadať Boha. Bez ohľadu na to, akú reklamu mu robia tí, ktorí hovoria, že ho poznajú. leto je za nami. Niekomu prešlo veľmi rýchlo, najmä ak bolo vyplnené zaujímavými chvíľami, a tak smúti z toho, že na to ďalšie si treba počkať aspoň trištvrte roka. Iný sa zas teší z toho, že sa už konečne pracuje či učí naplno, že už všade zavládol ten pravidelný, zabehaný rytmus života.

Tak či onak - sme radi, že pre našu životnú pohodu nemusia byť smerodajné tieto premenlivé pocity. Tešíme sa, že na stabilitu nášho života má hlavný vplyv niečo iné - a to je poznanie evanjelia, radostnej zvesti. Vedomie, že nás Boh miluje a sprevádza na každom kroku. A tak, či už sa vás zmocňuje pracovný optimizmus alebo nostalgia za letom, želáme vám i nám veľa sily a radosti hlavne z toho, že môžeme byť zahrnutí, povzbudzovaní a nesení milosťou, ktorou sa k nám vo svojom Synovi skláňa autor celého vesmíru. K nemu môžeme smerovať na našej životnej púti, a to dodáva zmysel každému nášmu dňu.