![]() |
Kronika roku 2010
|
Úvod História Kázne v r. 2010 Kázne v r. 2009 Kázne v r. 2008 Kázne v r. 2007 Kázne v r. 2006 Kázne v r. 2005 Kronika 2010 Kronika 2009 Kronika 2008 CD spevokolu Zborový občasník Cirkev a ekuména Kresťanský život Modlitby Konfirmácia Recenzie Stručne Vierouč. minimum Oznamy Knižnica Odkazy na weby English Deutsch Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku A. Bernoláka 11 Ružomberok PSČ: 034 01 044/432 21 98 ruzomberok@ecav.sk |
DEDIČSTVO 2/2010 - Campfest (1. časť) 16.11.2010 - ECAV Ružomberok Naša
mládež už dávno prestala vnímať čas v súvislosti s prechodom rokov. Už
dávno nie je oddeľovacou čiarou Silvester, či Nový rok. Dokonca ani
záväzky, ktoré si dávame do našich životov, neprichádzajú s
ohňostrojmi. Nová chuť do služby pre Boha nezačne pri odpočítavaní
sekúnd do polnoci. Ako je to možné? Pretože sme spoznali Campfest! Campfest je kresťanský festival. Každoročne sa na ňom stretávajú kresťanské kapely z rozličných kútov sveta (tie známe, aj menej známe) a hrajú piesne chvál v rôznych štýloch. Ďalšou zložkou Campfestu sú semináre, ktorých témy sú tiež veľmi pestré. Tento rok sme sa teda opäť vybrali na ranč Kráľova Lehota. Ja som šla plná elánu a nadšenia! Bolo pre mňa utrpením odpočítavať v práci čas odchodu, aby som mohla stihnúť vlak. Ale to čakanie rozhodne za to stálo. Ani tohtoročný Campfest nesklamal! Väčšina účastníkov z nášho zboru šla ráno autami. Keď som vystúpila z vlaku a nechala sa odviesť Jančim, privítalo ma teda krásne ničnerobenie. Tak som si vychutnávala slniečko, ktoré nám spríjemnilo približne polovicu festivalu. Zažili sme toho opäť spolu veľa. Som veľmi vďačná, že sme mohli mať taký príjemný spoločný čas plný duchovného pôsobenia. Týmto chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí sa nebáli a zverili nám svojich puberťákov. Úžasné, aký vedia používať inteligentný humor, keď si o 2.00 ráno ideme umyť zuby do studenej vody. Nadchlo ma tiež s akou radosťou jedna nemenovaná konfirmandka (Dominika) túžila vystrašiť Ajku krásnym pavúčikom. Zažili sme aj moc piesne, keď sme odohnali búrku piesňou „Slunce Kristovi lásky, ať ozáří nás...“. Perfektne sme sa vykričali (niektorý z nás doslova, ale nejdem sa menovať) nielen na koncerte skupiny Dweeb, kde „bolo OK, keď sme boli spolu“, ale aj na The band with no name, eSPé, Timothy, ... Ale každý z nás (kto to neprespal vo farárskom aute) by dal za pravdu, že najkrajší bol záver. Celý Campfest sa niesol v téme VIP zóna. Každý deň rečníci rozprávali na túto tému. Ako sa tam dostať, ako tam zostať, ale hlavne, kto a čo je skutočne VIP. A VIP môže byť predsa každý z nás, stačí spraviť jedno rozhodnutie. Boh pre nás pripravil to naj VIP miesto, aké si ani nevieme predstaviť. Čítali ste to už? Mestá s ulicami zo zlata; miesto, kde nie je bolesť ani strach. Posledný večer nám organizátori pripravili symbolický vstup do VIP zóny. Bolo to krásne! Za zvuku hlasných a úprimných chvál sme mohli prejsť po červenom koberci, ktorý predstavoval svätú zem, po pod vysvietený kríž, v ktorom sme mali na očiach obrovský skutok lásky Boha k nám a Ježišovej obete kvôli nám. Pod týmto krížom boli dve veľké nádoby s darčekom, ktorý nám organizátori Campfestu pripravili - napodobeninu kreditnej karty so slovami: „Zadarmo si dostal, zadarmo dávaj“. Opäť sme mohli byť povzbudení do služby, uvedomovať si Božiu blízkosť, čo chceme zmeniť na vzťahu s Ježišom, ako Ho môžeme viac cítiť... S láskou a vďačnosťou v srdciach sme v nedeľu ráno zbalili stany a odišli. Ale toto nie je koniec. Toto je len začiatok roka. Podstatné je, ako sa k tomu postavíme. Koľko dodržíme zo sľubov, ktoré sme dali nášmu Bohu počas týchto krásnych chvíľ. Lebo skutočný vzťah s Bohom neznamená milovať Ho len na Campfeste. To by bolo veľmi jednoduché! Všade je tam smiech, radosť, ľudia si vzájomne pomáhajú (je pekné vedieť, že keď si idem umyť zuby a zabudnem si pastu, niekto mi ochotne požičia), každý má čas. Ale ako by sa budoval náš vzťah s Bohom, keby to bolo stále len také krásne? Akoby sme si uvedomovali, ako mocne nás drží vo svojich rukách, keby sme nezažili veľké životné pády? Akoby sme mohli byť presvedčení o Jeho blízkosti, keby sme sa necítili stratení? Akoby sme vedeli, koľko sme ochotní kvôli Nemu obetovať, keby sa nám nikto pre našu vieru neposmieval? Veď náš vzťah je o každodennom poznaní a hľadaní. Náš vzťah je o mojom uvedomení si, že Boh je tu so mnou (aj MnOu) v dobrom aj v zlom. Lucia Bobrokrompáč Hariňová sa už teší, čo prinesie ďalší Campfest! P.S.: Ďakujeme tete Mojšovej za výborné koláčiky. Un P.S.: Milujeme gumáky!!! (Un znamená Už naozaj) Lucia Bobrokrompáč Hariňová ![]() ECAV Ružomberok |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok |