Krátko po Veľkej noci nastal čas znova si urobiť voľno v škole a práci. Avšak dôvod bol naozaj vážny – Konferencia pre Pracovníkov s Mládežou (KPM). Štvrtok po škole sme sa preto spolu s našimi, nie vždy malými batožinami, úspešne naložili do vlaku smerujúceho do Žiliny. Prvá časť predvoja tvorená Zuzkou Jarabovou, Evkou Vanochovou, Ajkou Soáreovou a mnou sa odhodlane pustila do prípravy našej izby.

A tak sa mohlo začať nafukovanie postelí, vybaľovanie, ale aj leňošenie pri výbornom obede. Nakoniec sme sa dočkali aj mierne meškajúcej druhej časti našej ružomberskej výpravy zloženej z Lucky Hariňovej, Evky a Janky Vorekových. Spoločne sme už mohli zamieriť priamo do Domu odborov a stať sa tak súčasťou obrovskej masy vedúcich mládeží a dorastov. Názov tohtoročného KPM bol „Podaj to ďalej“ a my, plné vzrušenia sme čakali, čo sa bude diať. Na pódiu bolo k nášmu zdeseniu však pripravené množstvo športového náradia, ktoré ani neviem poriadne pomenovať.

V kútiku duše sme všetky dúfali, že zostanú len dekoráciou predsa len my a šport to nejde veľmi dokopy (česť výnimkám ☺). Našťastie sa vždy našlo dosť súťažechtivých ľudí a my sme sa mohli len tíško zabávať z našich sedadiel. Témou prvého večera sa stala „cieľová páska“ v podaní vynikajúceho a vtipného rečníka Dava Pattyho. Ten nám predostrel otázku zamerania nášho kresťanského behu. Pripomenul nám, že aktívny prístup k zboru je určite zaujímavejší ako pasivita. Večer sme zakončili v kaviarni konferencie pri príjemnom koncerte hudobníka Jamesa Evansa, rozhovoroch a našom milovanom HotDog-u.

Osviežujúci, ale zato veľmi krátky spánok vďaka nočnej hyperaktivite niektorých z nás nám spôsobil malé komplikácie pri vstávaní. Nový deň a s ním aj nový program spôsobil vlnu hlbokého premýšľania nad voľbou seminárov. Ešte predtým sme sa však zúčastnili ranných chvál opäť vedených výbornou skupinou Timothy. Dave nám prezradil niečo o príprave na beh a celom procese s ním spojením. Poludnie sme zavŕšili fantastickým obedom pri ktorom dokonca naša Ajuška zistila, že slanina je vskutku dobrá surovina. Krátky oddych, trocha detskej šialenosti a potom už smer semináre.

Prirodzene sa nám podarilo rozdeliť do menších skupiniek a tak sa nám podarilo navštíviť väčšie množstvo seminárov. Ja spolu s Luckou sme najprv navštívili seminár Marušky Kožlejovej o spojených skupinkách chlapcov a dievčat. V druhom bloku sme boli zase na seminári Ako si pripraviť tému z biblického textu. Niektoré dievčatá zase zvolili seminár o hrách – veď predsa len naši dorasťáci nové hry uvítajú, či seminár o chválach a mnohé iné. Počas večere sme sa všetky snažili povedať tým druhým nové informácie, čo občas vyvrcholilo do hlučného a chaosného prekrikovania sa. No nakoniec sa nám to predsa len podarilo.

Večer už znova nasledoval hlavný program pod taktovkou Mira Tótha a jeho sprevádzaním nás „na prvých metroch.“ Chvály opäť viedla skupina Timothy, nechýbala ani vtipná scénka s Jamesom Evansom, či súťaže tímov a jednotlivcov. Večer pokračoval koncertom Katky Koščovej spojeným s autorským čítaním básní a príbehov Marušky Kožlejovej. Neskôr, už absolútne vyčerpané po namáhavom dni, sme veľmi uvítali naše postele a spánok. Sobota a ďalšie ťažké ráno a s ním znova sa opakujúci kolobeh programu a seminárov.

Tentokrát nás zaujala téma Dava o vhodnej obuvi pri našom behu, chvály košickej skupiny „Tretí deň“ či koncert tínedžerskej skupiny Fusion. Popoludní sa väčšina z nás stavila na seminári o tom Ako vyťažiť z krízy či Učeníkovať samého seba. Snahu o večernú prechádzku Žilinou nám pokazilo daždivé počasie a preto sme sa radšej venovali nákupu kresťanských kníh a rôznych drobností. Večerný program vedený Maruškou nás vďaka žiarivým náramkom nakrátko vrátil do detských čias, no neskôr sme sa ponorili do úvah nad odovzdávaním učeníctva v našom zbore na našej mládeži.

Posledný večer tiež priniesol trocha sentimentu, množstvo nočných rozhovorov, koncert skupiny Out of control, ale aj zaslúžený oddych. V nedeľu sa nám len ťažko opúšťalo naše prechodné bydlisko najmä s vedomím, že koniec KPM sa nezadržateľne blíži. No ešte nám zostávalo posledné dopoludnie. Posledné chvály, posledná téma a záverečné hodnotenie. Je potrebné odovzdávať ďalej štafetu viery, ktorú sme dostali. My sa o to určite budeme aj naďalej snažiť na dorastoch, či besiedke. Preto ďakujeme za skvelý čas, množstvo inšpirácie a na budúci rok Dovidenia! Janka Lukáčová