- Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. (Jób 42,2)

- Ježiš riekol: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. (Lukáš 18,27)

- Text na zamyslenie: Židom 12,18-24

Človek sa vždy snaží bojovať so smrťou. Ak sa mu to nedarí, tak sa snaží aspoň vytvoriť nejaký kontrast medzi životom a smrťou. Ten kontrast spočíva v rôznych vôňach, ktoré nám majú pomôcť prehlušiť pach smrti. Mnohí sa ženú za peniazmi a ich vôňa ich pohltila natoľko, až zabudli, že takáto cesta vedie k hrobu.

Mnohým stačí, ak majú plné brucho. Neuvedomujú si, že aj vôňa jedál je vôňou pominuteľnosti. Niekto kráča k hrobu ako sebec, nevidiac potreby blížnych, nevidiac Boha vo svojom živote, nevidiac Kristov kríž, a vonia mu len to, čo je dobré pre neho. Niektorí ľudia bojujú s vôňou smrti plastickými operáciami, ak vyskočia prvé vrásky a sú z toho zhrození, snažia sa v živote všetko zakryť a zaretušovať, ale aj nad nimi má smrť moc.

Koľkokrát ľudia až pri vlastnej smrti zistia, že vonné veci ich života nakoniec stratili svoj význam a zmysel. Prečo je to tak? Lebo vôňa a moc smrti nie je posledným slovom v živote človeka. Najsilnejšia je vôňa viery. Aj v hrobe nám zaznie hlas anjela: „Niet Ho tu, vstal z mŕtvych“.

Tak, ako vo veľkonočné ráno zaznelo pri Ježišovom vzkriesení, tak zaznie pri každom z nás a prebudí nás k Poslednému súdu. Aká vôňa tam zvíťazí? Bude to vôňa viery, ktorá bola prijatá ako dar do života, skrze ktorú sme prijali pokropenie Kristovou krvou, ktorá nás aj dnes volá hlasnejšie ako čokoľvek iné k sebe? Kiež by sme nikdy nestratili pohľad viery na Sion, na mesto živého Boha, na nebeský Jeruzalem, ktorý je cieľom i zmyslom našej viery! Autor: Mihoč Peter