Kázne v roku 2012

Kázňový text: Lebo nemáme tu trvalé miesto, ale hľadáme  ono budúce. Žid 13,14

Milí bratia a sestry, tento text bol vybratý evanjelickou alianciou ako verš na rok 2013, aby nás  v rozličných situáciách tohto roku, ktoré ešte nepoznáme, motivoval a sprevádzal.

Je pravdepodobné, že aj v roku 2013 sa bude opäť najviac hovoriť o peniazoch a kríze. Tieto témy však nemusia byť aj našou hlavnou témou. My môžeme hľadieť aj iným smerom.

Prečítaný verš je krátkym konštatovaním,  pritom sa v ňom skrýva veľká hĺbka života veriaceho človeka. O živote pisateľa týchto slov toho veľa nevieme.  Túto vetu nepovedal z dôvodu, aby vyzeral múdro, alebo duchovne, ale preto, že o tom bol presvedčený.  Uvádza ju ako motiváciu k životu s Kristom.

Dokážeme aj my spolu s ním túto vetu povedať tým spôsobom, že s ňou súhlasíme a je aj naším presvedčením?  Lebo tu nemáme trvalé miesto , ale ono budúce hľadáme. Je na našom živote viedieť, že tento život, môj dom, nie je tým jediným, čo čakáme? Dokážeme sa pozrieť na náš život ako na túto chatrč, ktorú máme zobrazenú na záložke. Napriek tomu, že sme za naše domovy a naše životy vďační – v porovnaní s tým, čo nás čaká, sú len  dočasnými chatrčami.
   
Jeden turista raz vstúpil do kartuziánskeho kláštora. Predstavený  kláštora ho celým kláštorom previedol a ukázal mu všetky priestory. Turista bol prekvapený skromnosťou zariadenia. Spýtal sa predstaveného: prečo  nemáte žiaden nábytok? Mních mu odpovedal protiotázkou: a vy, prečo nemáte nábytok? Turista odpovedal – no u mňa je to celkom iné - ja tadiaľto len prechádzam. Presne, ako ste povedali, odvetil mních,  aj my tadiaľto tiež len prechádzame.
   
Je to aj naše poznanie?
Naša viera, naše presvedčenie by sa malo prejavovať  v bežnom živote. Aby ľudia, ktorí sa na náš život pozrú, videli, že to nie sú prázdne slová.

Pravdepodobne som vám rozprával príbeh o žene, ktorá požiadala svojho farára, aby mohla byť pochovaná s vidličkou v ruke. On chcel vedieť prečo. Ona vysvetlila. Často, keď som na nejakej spoločenskej udalosti a čašníci zvierajú taniere, zvyknú povedať: vidličku si ešte nechajte. Znamená to, že dezert, ktorý mám tak rada ešte príde. Aj pri pohrebe chcem držať v ruke vidličku, aby bola jasné, že to najlepšie ešte čakám.
   
Sú v našom živote takéto znaky -vidličky, ktoré vypovedajú o tom, že očakávame to najkrajšie v budúcnosti?

Táto veta začína slovkom LEBO... Pisateľ listu ju uvádza ako dôvod  k  odvážnemu nasledovaniu Ježišovho príkladu a jeho princípov. Uvádza to ako motiváciu odvážne vykročiť za hradby našich bežných zvykov aj s rizikom, že zožneme výsmech alebo pohanenie.
   
Výsmech môže zažiť napr.:
Rodič, ktorý svojmu dieťaťu zakáže pozerať televízne programy, ktoré nie sú vhodné, hoci ich takmer všetci pozerajú.
Výsmech môže zažiť človek, ktorý sa v reštaurácii pomodlí.
Človek, ktorý odmietne úplatok.
Muž, ktorý sa kamarátom poďakuje za pozvanie na futbalový zápas, pretože sa rozhodne stráviť večer so svojou manželkou.
Chlapec alebo dievča, ktorý/é svojim rovesníkom povie, že so sexom chce počkať až do manželstva.
Človek, ktorý slúži v cirkvi, hoci za to nemá žiadne peniaze.

Ďalšou motiváciou k životu s Ježišom Kristom je Jeho láska a obeť. Hneď na začiatku roka je preto užitočné pripomenúť si Boží dar – Ježišovu službu pre nás. V tejto kapitole je spomenutý Kristus, ktorý vyšiel za ohradu, aby tam trpel a priniesol obeť za naše očistenie. Tento list venovaný židom, ktorý poznali obetný systém.

V židovstve na Veľký deň zmierenia – Jom kipúr. Je o tom napísané v 3. Mojžišovej v  16 kap.  Veľkňaz v tento deň vzal kozla, položil mu na hlavu ruky a vyznal viny  celého národa. Takto hriechy ľudu preniesol na toto zviera a potom ho vypustil na púšť za brány mesta – v ústrety smrti.

Pán Ježiš Kristus je tým, na koho boli prenesené viny každého z nás a za mestom na Golgotskej hore trpel a bol ukrižovaný.

Aj my dnes budeme vyznávať svoje viny – aby oni boli prenesené na Ježiša Krista. Nech je Jeho obeť a láska k nám hriešnikom pre nás silou vyjsť spoza hraníc svojho strachu, pochybností a zabehaných zvyklostí. Nech môžeme byť v tomto roku opäť o niečo slobodnejší a odvážnejší.

A nech je našou motiváciou k životu viery a služby v tomto roku aj fakt, že tento život nie je všetkým čo máme, ale to najlepšie čakáme  v budúcnosti. Amen!