ECAV Ružomberok

Text: Nikto nepozná Syna, iba Otec a ani Otca nepozná nikto, iba Syn... Matúš 11, 27

Milí bratia a sestry!

Ústrednou témou Ježišových rečí tvorí vzťah k Nebeskému Otcovi, dôvera a láska k nemu. Keď si však vezmeme všetky jeho slová o Otcovi, môžeme si všimnúť jednu zaujímavú vec. Ježiš síce často oslovuje Boha ako Otca, aj rozpráva o Bohu ako Otcovi, ale nikdy Boha neoznačil pojmom - nášho spoločného Otca. Nenájdem u Neho oslovenie: NÁŠ OTEC. Povedal to iba raz, keď učil učeníkov, ako sa majú modliť a naučil ich modlitbu: „Otče náš“. Inak hovoril - otec môj.

PREČO?

Rozmýšľal som nad tým, ako často moje deti hovoria: náš ocko. Hovoria skôr môj ocko. Otec a mam a je pre dieťa veľmi privátnou osobou. Kým v mnohých prípadoch slovíčko „môj“ zaváňa egoizmom a vlastníckymi maniermi, pri oslovení „môj otec“ je to niečo normálne.

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré nás Ježiš svojim životom naučil je fakt, že Boh je osobný, že je to môj – tvoj Otec, s ktorým môžeme mať osobný a blízky vzťah.

Keď Pán Ježiš hovorí: nikto nepozná Syna len Otec a nikto nepozná Otca lepšie ako syn – nejde o chválenkárstvo, ale o fakt. Takto to jednoducho je. Takto by to jednoducho malo fungovať aj vo vzťahu medzi pozemskými deťmi a Otcami.

Kto by mal najlepšie poznať Otca( samozrejme okrem mamy)? Jeho deti predsa – jeho syn a jeho dcéra.

Každého z vás, kto ešte máte otca, sa chcem spýtať: Poznáš svojho otca? Ak ho poznáš, mal by si napr. vedieť zodpovedať tieto otázky:

Čo má najradšej, z čoho sa najviac teší a čo ho najviac rozhnevá? Pre akú vec, či cieľ tvoj otec žije, o čo sa v tomto čase usiluje?

Ak na niektorú z týchto otázok presne odpovedať nevieš, zober to ako domácu úlohu, pokús sa to v najbližšom období zistiť. Myslím si, že jedna z najväčších túžob každého otca je, aby ho jeho dieťa dôverne poznalo, aby mu rozumelo. Prečo koná tak ako koná? A tiež aby bol svojim dieťaťom rešpektovaný.

Myslím si však, že v tejto oblasti máme ako deti svojich rodičov dosť veľké medzery. Môj otec je už 21 rokov vo večnosti a z času na čas, keď o ňom rozmýšľam, tak rád by som sa ho spýtal na niektoré veci. Ak ešte túto príležitosť máte, využite ju.

Chcel by som však dnes dať jednu výzvu aj nám, ktorí sme otcami: Umožňujeme svojim deťom, aby nás viac spoznali. Dávame im príležitosť k tomu, aby nám trochu viac rozumeli. Vytvárame si vo svojom uponáhľanom živote priestor, aby náš vzťah s našimi deťmi mohol byť osobný?

Pretože naši synovia a naše dcéry nás túžia viac poznať a viac nám rozumieť. Jedna z najväčších túžob každého dieťaťa je mať s otcom blízky vzťah, aby nebol pre nich nevypočítateľnou osobou a neznámou.

Nájdime si pre nich priestor - pravidelný čas, aby mohli so svojim otcom zažiť humor a možno aj trochu dobrodružstva.

Najkrajším príkladom vzťahu medzi Otcom a synom je vzťah Pána Ježiša k Otcovi, ktorého nenazval inak ako „môj“.

Najväčšou túžbou nášho Nebeského Otca je, aby sme ho poznali tak, ako Ho poznal Ježiš. Aby sme poznali nielen Jeho prikázania, ale aj Jeho srdce. Teda to, čo Ho teší a čo bolí. Na čo sa hnevá a z čoho raduje.

Na rozdiel od nás - pozemských otcov, ktorí sme často zahltený svojimi pracovnými a životnými projektmi, náš Nebeský Otec je nám nablízku a dáva nám príležitosti - dať sa nám spoznať. Využime ich. Amen!

David Bázlik - zborový farár