ECAV Ružomberok

Text: J 12,26 Kto mi slúži, nech ma nasleduje.

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Vraví sa: Niet slávy bez kríža, niet svetla bez ohňa. Nemôže vzniknúť nový život bez zomierania. Nie možné vzkriesenie bez smrti. Nie je možná záchrana bez obete.

Asi ste už počuli o rastline s názvom aloe vera. Je známa tým, že jej výťažky majú priaznivé účinky na človeka. Máme šampóny s aloe vera, krémy s aloe vera, dokonca i nápoje sa aloe vera. Pestujeme ju pre jej jemnosť a krásu, napriek tomu, že patrí do radu kaktusov. Rastie v oblastiach, kde páli slnko, jej život trvá desiatky rokov.

Až sa raz priblíži čas jej kvitnutia. Vytvorí veľký puk, ktorý sa rozvinie do tisícich kvetov. Stáva sa pýchou tropických krajín. No kvitne len raz za svoj dlhý život. V čase dažďa. A jej kvet je - jej obeť. Tak ako každý iný kvet, vädne, odkvitá a padá na zem.

No s kvetom zomiera celá aloe vera. Keď má aloe vera svoju najväčšiu slávu, sú to posledné dni jej života. Kvitne a pritom zomiera.

A mnohé z tej tisícky kvietkov veľkého kvetu padnuté na zem, vzápätí zapúšťajú korene. Padajú zo zomierajúcej aloe a vzniká nový život. Cez umieranie dáva aloe život tisícom nových životov.

Vzniká nový život, život skrze smrť. Niet života bez smrti, niet vzkriesenia bez prázdneho hrobu. Niet nádeje bez skúšky. Niet svetla bez ohňa. Semienko zomiera, svieca sa roztápa. Víťazstvo života je zákon Boží v tomto svete. Zákon, ktorý Boh daroval nám, pretože nás miluje, pretože nás chce zachrániť pre nebo.

Vskutku vstal Pán! Znie názov dnešného dňa. Naozaj vstal! Znelo z úst anjelov, neskôr z úst žien pri Ježišovom hrobe, neskôr z úst učeníkov, neskôr z úst tvojho farára, tvojich rodičov. Z úst tých, ktorí vďaka víťazstvu života stáli v službe tejto zvesti.

To je evanjelium a zákon zároveň. Život víťazí nad smrťou. Aj v mojom živote by to tak malo byť. Nový život vo mne vypučí, keď dokážem nechať zomierať starý. Nový život je životom služby. A táto služba j v nasledovaní Pána Ježiša.

Nedá sa to bez smrti niečoho v sebe samom. Moja vôľa musí zomierať a ožívať vo mne Kristova. Moja zamilovanosť do seba musí zomierať a ožívať zamilovanosť do Krista. Živý Pán nás volá do živej služby. A my sme veľakrát ochotní ísť.

A preto ma prekvapili jeho slová, keď Filipovi a Ondrejovi vraví: Kto mi slúži, nech ma aj nasleduje! Ale, veď je to samozrejmé, že kto slúži Bohu, ho aj nasleduje...alebo nie? Johann Arndt povedal: Kristus má mnoho služobníkov, ale málo nasledovníkov!

V priebehu času sa totiž kresťanstvo zmenilo. Aj to naše: „vskutku vstal Pán“, je iné ako „to“ pri hrobe. Je bez skutočnej radosti, je akoby mimo reality. Akoby sme si za tú dobu urobili akúsi dohodu medzi svojím starým človekom a požiadavkami Pána Ježiša.

Už včera som v Lúčkach spomínala, že u nás na východe sa na Veľkonočné sviatky veriaci z gréko-katolíckej a pravoslávnej cirkvi zdravia krásnym pozdravom: Kristos voskres! Kristus je vzkriesený.

Mám taký pocit, že zostáva len pri pozdrave. A u nás zostáva táto zvesť kdesi v kostole a nepreniká do reality života. Víťazstvo života je evanjelium a zároveň zákon. Ak má vzniknúť niečo nové, niečo musí zomrieť.

Ale my sa neradi vzdávame, neradi prinášame obeť. Nedokážeme byť ako aloe vera. Nechceme sa vzdať svojich nárokov na tento život so všetkým, čo nám ponúka svet okolo nás.

A tak špekulujeme. Potrebujeme zariadiť nasledovanie tak, aby bol vlk sýty i ovca celá. Aby bolo vidno, že stojím v službe Pánovi, ale aby som nestratil nebodaj niečo zo svojho pohodlia. A myslím si, že sa nám všetkým celkom dobre darí.

Ale Ježiš hovorí: Ak mi niekto slúži, nech ma aj nasleduje! Ak si to úprimne spočítam, naozaj čestne pred Bohom, zistím, že náklady sú väčšie ako som očakávala. Že nasledovať Krista nie je lacná záležitosť. Že to vlastne stojí dosť veľa. Teda, všetko. Stojí to život toho starého vo mne.

Pán Ježiš v podobenstve o stavbe veže nás vyzýva, aby sme si spočítali najprv náklady skôr, než sa podujmeme niečo stavať. V praktickom živote to zväčša tak robíme, ale zabúdame to robiť v duchovnej oblasti svojho života.

Niekedy je to tak, keď si spočítame, čo to všetko stojí, radšej odstúpime od svojich plánov a zámerov. Niekedy si to dobre nespočítame, vhupneme do služby a uprostred zistíme, že nasledovať Pána Ježiša, na to nám už akosi neostalo pevnej vôle, a potom to začne - robíme kompromisy.

Ako neuškodiť sebe a kráčať za Kristom... A tak to potom vyzerá, aj naša služba v rôznych oblastiach v našej cirkvi, v zbore, v našej rodine, v mojom živote... ako nedostavaná veža.

Náš Pán si spočítal všetky náklady. Boli veľké. Stálo to všetko, stálo to život. Poznáte ho, nie? Ježiš nie je za kompromisy. Vedel, že životu musí predísť smrť. Zrátal to a išiel do toho. Poznal zákon. Život zvíťazí. A jeho hrob bude prázdny. No najprv sa vzdáva samého seba, svojho pohodlia, berie svoj kríž a kráča na Golgotu.

Spočítavam si náklady. Sú veľké. Stojí to veľa. Všetko moje staré. Poznám sa, nie? Som za kompromisy. Viem... životu predchádza smrť. Poznám ten zákon. Život zvíťazí. Zrátam si to... Slúžiť Bohu... to sa mi zíde... Hm... viem si to nejako zariadiť...

Nemôžem sa predsa vzdať svojho pohodlia! a ešteže to!, brať na seba ťažkosti! Predsa sa to musí nejako dať!? Nasledovať Ježiša, ale nevykročiť na Golgotu... Alebo, že by predsa mal pravdu... Môj zisk bude väčší ako moje náklady? Amen!

Ilona Bázliková