Kázne v roku 2011

Piesne: 366, 636, 540 (1.-3. a 4.-6.) 223

Biblický úvod:

Takto vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja, Hospodin, som tvoj Boh, ktorý ťa učil byť užitočným,  viedol ťa cestou, ktorou máš ísť. Izaiáš 48,17

Milé sestry a bratia v Kristu!

Nebýva veľmi časté, že uvažujeme o svojom duchovnom živote ako o užitočnom alebo neužitočnom. Dnešný konvent je však  príležitosťou, aby sme aj takýmto spôsobom premýšľali.

V úvodnej liturgii sme počuli podobenstvo Pána Ježiša, ktorý hovorí o sluhovi, ktorý zakopal talent. Tento sluha bol označený za neužitočného.

Ap. Jakub:  2, 20 hovorí, že viera bez skutkov je nielen mŕtva, ale aj  neužitočná.

Keď čítame Bibliu, pojem užitočný alebo neužitočný nie je pre nás tým najdôležitejším pojmom, ktorý by sme si všímali, ale za to vo svojich osobných životoch v týchto pojmoch uvažujeme veľmi často. Keď uvažujeme o kúpe nových vecí – od topánok, cez knihy, PC až po autá, pýtame sa: „bude to pre mňa užitočné, zíde sa mi to, alebo to budú vyhodené peniaze?“ Keď ma kamarát pozýva na pravidelné cvičenie do telocvične, alebo nás reklama nahovára na nový farmaceutický produkt, neustále sa podvedome pýtame sami seba: „Oplatí sa to kúpiť? Bude to pre mňa a moje zdravie užitočné?“

V prečítanom texte však Pán Boh hovorí nie o veciach, ale o nás. O tom, že Jeho vôľa s nami je, aby sme ako ľudia boli užitoční. Boh vyslobodil Izrael z otroctva Egypta, aby už nebol užitočný pre faraóna a pre jeho zámery, ale aby v slobode žil Bohu užitočný a požehnaný život, aby naplnili Božie zámery.

História tohto národa však hovorí, že sa odkláňali a vždy znovu sa dávali zotročovať. My však vidíme podobné ľudské zlyhávanie aj vo svojom vlastnom živote. Preto sú tieto slová  rovnako aktuálne aj dnes pre nás. Tento svet je ako egyptský faraón, ktorý nás chce zotročiť pre svoje vlastné ciele. Boh nás oslobodzuje, aby sme mohli v slobode napĺňať Jeho zámery.

Ako sa prejavuje užitočnosť našej viery? Viac ako v našich rečiach sa užitočnosť  prejavuje v tom, ako konáme. Ak by sme to povedali slovami ap. Jakuba, tak užitočnosť mojej viery vidieť v skutkoch.

Je však pravdou, že aj slová môžu byť užitočné. O tom som presvedčený a to mi dáva motiváciu pripravovať si každý týždeň kázňové slová s vierou, že Pán Boh cez ne v nás chce a môže niečo zmeniť. Ale aj slová sú užitočné len v prípade, keď v našich životoch pôsobia zmenu k lepšiemu. Keď sa cez ne stávame takí, akých nás chce mať Pán Boh.

Pre každého z nás je dôležité vedomie, že  ako človek som užitočný. Pocit užitočnosti dáva nášmu životu význam a naopak pocit, že som neužitočný ma ubíja.

Preto je také ťažké pre človeka, keď stratí prácu, ochorie, alebo keď odíde do dôchodku...  Zrazu má pocit, že je nepotrebný a neužitočný. Nezmyselnosť nás vyprázdňuje a zabíja. To, čo robíme, dáva nášmu životu zmysel.

ALE chcem povedať jedno upozornenie. Žijeme v dobe, kedy sa príliš zameriavame na užitočnosť – hovoríme jej efektivita a produktivita. Ľudia sa stávajú zbytoční, pretože už nie sú takí produktívni, ako by niekto potreboval. Mnohí sa cítia prebytoční. Hoci je dobré uvažovať o svojej užitočnosti a dnes nás k tomu vedie aj Božie slovo, na druhej strane je tu nebezpečenstvo opačného extrému. Keď pripisujeme človeku hodnotu podľa toho, akým prínosom je pre okolie. Toto sa bežne deje okolo nás. Je však nebezpečné, ak takéto svetské rozmýšľanie prenášame do rodín a do cirkvi. Veď položme si otázku: „Do akej miery je pre nás efektívne a užitočné malé dieťa, ktoré si vyžaduje neustálu starostlivosť? Alebo starý človek, nemocný... hendikepovaný. Z pohľadu produktivity nie je veľmi užitočný?“

Tieto svetské merítka sú deštruktívne tým, že znižujú človeka na pozíciu stroja, ktorý keď je už málo výkonný, dajú ho do starého železa a nahradia novým modelom. Je to práve kresťanstvo, ktoré  prinieslo do starovekého antického sveta tú úžasnú revolučnú myšlienku, že každý človek má hodnotu bez ohľadu na to, koľko produktivity prinesie ostatným.

Je potrebné, aby sme aj ako cirkev znovu prinášali túto myšlienku do tohto sveta, kde sa všetko odvíja od  produktivity.

Napokon  nemali by sme dnes odtiaľto odísť bez toho, aby sme sa pokúsili pomenovať, ako sa môžem stať úspešný a užitočný v Božích očiach. Pretože užitočný a úspešný som len vtedy, ak to Boh o mne povie. A Božia odpoveď na otázku: „Čo je to úspech?“ sa môže dosť dramaticky líšiť od toho, čo si o úspechu myslíme my. 

Byť užitočný a úspešný možno neznamená viac robiť, ale viac milovať.  Užitočnosť možno neznamená viac toho dosiahnuť a viac toho zažiť, ale možno ukázať druhým na hodnotu ich života, pomôcť druhým dosiahnuť viac a motivovať ich k dobrým rozhodnutiam. Keď sa pozrieme do evanjelií, môžeme si všimnúť, že užitočnosť Pána Ježiša Krista nespočívala v tom, čo On pre seba dosiahol, ale v tom, čo daroval iným, v tom, akú zmenu priniesol do našich životov. Pán Ježiš nám ukázal, že aj ten najnepatrnejší človiečik má obrovskú hodnotu. Biblia je plná príbehov o tom, ako sa z ľudského pohľadu neperspektívni ľudia stali v Božích rukách užitočnými nástrojmi a veľkými vodcami.

Ak budeme hodnotiť život v našom CZ, mali by sme to robiť takouto Božou optikou. Pýtajme sa: „Priniesli sme ako jednotlivci a ako spoločenstvo pozitívnu zmenu do životov tých, ktorým slúžime, s ktorými sa stretávame? Miloval som ľudí okolo mňa viac ako v predošlom roku, alebo som len viac robil?“

Milý brat, sestra! Bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš, aký máš vek, vzdelanie alebo zdravie, ak sa budeš učiť od Pána Boha, On ťa naučí žiť užitočný život. A táto zmena postoja sa môže odohrať v akejkoľvek etape tvojho života.

Alfred Nobel bol jedným z najúspešnejších podnikateľov 19. storočia. V roku 1867 si dal patentovať svoju novú výbušninu – „dynamit“. Po krátkom čase vlastnil patenty vo všetkých priemyselných krajinách. Z licenčných poplatkov mu plynuli obrovské peniaze a jeho zisky rástli. Bol prototypom úspešného človeka 19. storočia. Mohli by sme povedať, že dosiahol všetko, čo mohol. A predsa, jedného dňa jedna obyčajná novinárska chyba zmenila jeho náhľad na svoj vlastný život. Jedny francúzske noviny si splietli úmrtie Nobelovho brata Ludviga s jeho úmrtím a Alfrédovi sa naskytla príležitosť zistiť, ako ľudia hodnotia jeho život. Pri šálke kávy zrazu čítal svoj nekrológ a titulky typu: zomrel obchodník so smrťou. Noviny konštatovali: nahromadil majetok vďaka objavom nových spôsobov ako mrzačiť a zabíjať. A vtedy sa rozhodol, že nechce, aby bol jeho život iba úspešný, ale tiež hodnotný a užitočný. Svoj obrovský majetok začal používať k podpore umenia, vedy, mieru a zlepšovania podmienok života.

Nezáleží na tom, v akej situácii sa nachádzaš, aké schopnosti alebo akú pevnú vôľu máš a ako ťa hodnotí tento svet. Faktom je, že Boh ťa volá na cestu užitočnosti.

Keď dnes budeme hľadieť dopredu, nezabudnime na túto pravdu, že ak to Pánu Bohu dovolíme, On nás bude viesť po ceste užitočnosti, na ktorej nás bude učiť tomu, ako žiť užitočný a zmysluplný  život možno aj v čase, keď z pohľadu sveta tu pre nás už nebude miesta. Amen!