ECAV Ružomberok

Piesne: 311, 197, 651, VP: 300, 604

Kázňový text: 16 Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. Jakub 5, 16

Milí bratia a milé sestry!

Pred pár rokmi, sme si kúpili krásny mäkučký koberec. Bol to vlastne prvý koberec, ktorý sme si do domácnosti sami kúpili. Všetky, čo sme dovtedy v domácnosti mali, boli zdedené. Dôvodom tejto kúpy bol fakt, že sme nevedeli naučiť naše deti, aby si hneď ako vstanú z postele, obuli papuče. Keď sme sa už nemohli pozerať ako každé ráno s bosými nohami kráčajú po studenej kuchynskej dlažbe našej dvestoročnej fary, padlo rozhodnutie. Kúpime koberec.

V obchode mali obrovský výber, ale nám padol do oka mäkučký , smotanový koberec s plastickým vzorom. Keďže kuchyňa bola veľmi malá, nebola potrebné veľká investícia . Obaja s manželkou sme však tušili, že to nie je dobrá voľba – bledý koberec do kuchyne. A hoci sme obaja vedeli, že je len otázkou času, kedy sa na ňom objaví škvrna, utešovali sme sa vedomím, že v dnešnej dobe predsa existujú rôzne prípravky na čistenie kobercov, ktoré si so škvrnami hravo poradia.

Aj keď sme veľmi dávali pozor, predsa prišiel čas, keď sa na novom koberci objavila nepekná škvrna. Bola to hnedá škvrna od kakaa. Po krátkom vyšetrovaní a usvedčení vinníka sa manželka pustila do čistenia a po chvíli bol zase ako nový. Neskôr však prišla druhá škvrna , tretia, štvrtá, ...desiata... Nielenže sme zo škvŕn po čase už nerobili žiadnu kauzu, ale nie vždy sa nám chcelo do čistenia. Asi po troch rokoch sme ho už nevedeli vyčistiť. Rozhodli sme sa preto, že tie najšpinavšie časti odstrihneme a bude menší. Netrvalo dlho a koberec sme aj tak po čase vyhodili. Z jednej časti sme urobili rohožku do psej búdy. Tak vyzeral krátky a smutný život nášho koberca.

Pravdou je, bratia a sestry, že každý z nás máme v živote takýto koberec. Niektoré škvrny na ňom sú malé a skoro ich nevidieť. Ale niektoré sú obrovské, dokonca vsiakli hlboko do tkaniny nášho života. Mnohé z nich sa nedajú ani zakryť. To sú tie, o ktorých často uvažujeme a ktoré ľutujeme, keď v noci pozeráme do stropu a nemôžeme zaspať. Želáme si, aby sme niektoré situácie mohli prežiť znova a tentoraz ich nepokaziť.

A potom sú tu aj škvrny, ktoré síce neľutujeme, ale mali by sme. Ľutovali by sme ich, ak by naše srdcia správne fungovali. Odborníci hovoria, že dnešný človek v porovnaní s človekom minulosti stráca schopnosť cítiť vinu, keď spácha morálny prečin. Namiesto toho, aby ľutoval svoje zlé rozhodnutie, v skutočnosti ľutuje iba dôsledky.

Teda napríklad nejeden muž ľutuje, že sa jeho manželstvo rozpadlo, ale mnohokrát nie je schopný cítiť ľútosť nad tým, ako necitlivo a sebecky sa voči svojej manželke správal. Žiak je smutný z päťky, ktorú dostal zato, že mu pani učiteľka našla ťahák počas písomky. Smutné je, že ho možno vôbec nemrzí, že ťahákom podvádzal seba aj iných, ale iba spomínaná pätorka.

Známe osobnosti sú smutné nad tým, že médiá rozoberajú ich súkromné aféry – ich súkromné škvrny na koberci. Ale vôbec nie sú smutné zo svojich rozhodnutí, z ktorých tieto škvrny vzišli.

Ak sa vrátim k nášmu zničenému kobercu – nám bolo ľúto, že sme ho museli vyhodiť. V skutočnosti nám však malo byť viac ľúto nášho zlého rozhodnutia – dať ho do kuchyne.

Ak by bol býval v spálni, asi ho používame dodnes. Kuchyňa je totiž zlé miesto pre každý bledý koberec.

Rovnako ako napríklad krčma je zlé miesto pre abstinujúceho alkoholika. To, čo sme my mali spraviť, je poslúchnuť radu našich priateľov, ktorí po manželkinom povzdychu povedali: dajte ho z kuchyne preč.

Je úžasná vec, že Boh nám dáva na naše životné škvrny mocný prostriedok s názvom milosť. Ale my hoci to vieme a často ju i používame, vždy znovu so smútkom pozeráme na nové škvrny, ktoré sa znovu a znovu objavujú na tých istých miestach. A hoci správa o Božej milosti pre nás poškvrnených ľudí je vždy radostná, cítime, že samotná správa - informácia nestačí. Boh to vie a preto nám spolu so svojou milosťou daroval nástroj, v ktorom je skrytá Jeho uzdravujúca moc. Je to nástroj, ktorý oslabuje moc hriechu a má moc nás vytrhnúť z kolotoča hriechu, z ktorého sami niekedy nevieme vystúpiť. Prináša uzdravenie do nášho života.

Tým nástrojom je spoveď – pred bratom alebo sestrou. Jednu formu spovede budeme praktizovať i dnes pred Večerou Pánovou. Pred Bohom i pred svojimi bratmi a sestrami vyznáme : uznávam, ľutujem, verí a sľubujem. Je dobré, keď pred každým týmto prehlásením môžeme mať v mysli konkrétne hriechy, aby sa naša spoveď nestala formálnou a nekonkrétnou.

Jakub nás však vyzýva k spovedi ešte konkrétnejšej. K spovedi pred svojim bratom alebo sestrou. Uvádza aj dôvod, teda načo je takáto spoveď potrebná: Aby ste sa vyliečili. Aby ste prelomili moc hriechu.

Pozrime sa teraz konkrétne na dôvody, prečo by sme mali praktizovať aj takúto osobnú spoveď.

1. Osobná spoveď prelamuje našu izoláciu. Hriech má totiž najväčšiu moc, keď je s človekom sám. A keďže my cítime kvôli hriechu hanbu, veľmi často s ním zostávame sami. Hriech nás izoluje. V spovedi nám však Boh ponúka prelomenie tejto izolácie. Už nie sme so svojim hriechom sami. Je vedľa mňa môj brat, s ktorým má spája okrem priateľstva spoločná skúsenosť – hriech, ale tiež aj milosť Pána Ježiša Krista.

Hriech, ktorý som vyznal pred mojím bratom ma už nabudúce bude priťahovať o mnoho menej. Túto pravdu ilustruje aj príbeh zakladateľa klubu Anonymných alkoholikov(AA) Billa Wilsona. Vo svojej knihe opisuje, že potom, ako prestal s pitím, uvedomil si, že ho stále viac láka ísť sa opiť. Vo svojom zúfalstve vyhľadal ďalšieho abstinujúceho alkoholika – Dr. Boba a porozprával mu svoj príbeh. Neskôr si uvedomil, že ak by Boba nevyhľadal bol by sa znovu opil. Svojim vyznaním dostal silu sa alkoholu vyhnúť. Takýmto spôsobom s pitím skutočne prestal. Títo dvaja muži sa stali zakladateľmi tohto klubu AA, ktorý v mnohých krajinách pomáha v boji s otroctvom alkoholu. Zakladatelia si uvedomili, aké nebezpečné je zostávať so svojim hriechom a vinou sám. Pochopili, že jediný spôsob ako prežiť, je ostať spoločenstvom opilcov, ktorí si navzájom pomáhajú.

Bratia a sestry, jediným spôsobom, ako sa oslobodiť od hriechu je zostať v spoločenstve hriešnikov, ktorí si navzájom pomáhajú, navzájom sa povzbudzujú a modlia sa jeden za druhého.

2. Osobná spoveď nás vedie k pokore. Bez osobnej spovede človek môže skĺznuť do povrchnej pokory, ktorá vlastne nie je pokorou. Spoveď sa môže stať niečím mechanickým. Ale vyznanie konkrétneho hriechu pred veriacim priateľom je pokorujúcim momentom. D. Bohoefer vo svojej „legendárnej“ knihe „Život v spoločenstve“ hovorí: Vyznávaním konkrétneho hriechu moje „staré JA“ zomiera bolestnou a potupnou smrťou pred očami iného kresťana.

3. Spoveď nás vedie ku krížu. Mnohokrát totiž zostávame vzdialení krížu ako učeníci, ktorí len zďaleka pozerali na Ježiša. Ježiš zomieral ako verejný hriešnik. Opäť zacitujem slová D. B.: Keď vyznávame hriech pred bratom, zjednocujeme sa s Ježišom – tiež zomierame potupnou smrťou. Nemôžeme nájsť KRÍŽ Ježiša Krista, ak nie sme ochotní stať sa pred bratom verejným hriešnikom.

4. Bez osobnej spovede sa ťažko začína nový život. Bez smrti totiž niet vzkriesenia. Ak chceme byť vzkriesení k novému životu – teda oslobodení od hriechu. Potrebujeme najskôr nechať zomrieť naše JA v spovedi.

5. Spoveď láme pochybnosti. Ak svoj hriech vyznávam Bohu bez svedkov, mnohokrát napriek úprimnej ľútosti zostávame v pochybnostiach, či my naozaj Boh odpustil. Či sme neodpustili len sami sebe. Odpustenie v takomto prípade zdá veľmi subjektívna. Aby bolo odpustenie objektívnou realitou môjho života, potrebujem uistenie z inej strany. Toto je hlavný dôvod osobného rozhrešenia aj na službách Božích. Keď kľačím pri oltári a niekto sa ma dotkne a povie - Dúfaj syn, dcéra, odpúšťajú sa ti tvoje hriechy... Nemusí to byť len brat farár, kto vás môže uistiť o odpustení a povedať: Neboj sa – Boh ti odpúšťa a pozýva ťa do novej šance.

Bratia a sestry, poslúchnime radu ap. Jakuba, podobne ako to urobilo tisícky kresťanov pred nami, aby sme mohli pravidelne zažiť odpustenie ako realitu nášho života, ktorou nám Boh dáva silu do ďalších zápasov a pokušení.

Milý brat, milá sestra, ak máš obavy, že aj napriek dnešnému odpusteniu hriechov spadneš zajtra do toho istého hriechu, že sa na tom istom mieste tvojho srdca v blízkom čase objaví rovnaká škvrna hriechu, hľadaj možnosť vyznať svoj hriech pred bratom, či sestrou. Amen!

Pramene: Magnus Malm – Prvolezec, Magdaléna Ševčíková – Spoveď ako prínos pre ozdravenie cirkvi, John Ortberg – Život, aký si vždy chcel

Davic Bázlik