ECAV Ružomberok

Text: Žid 4,2

Ale počuté slovo im nič neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli!

Piesne: 188, 278, 281, 288, 263, A – 64

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Keď som včera prechádzala našou záhradou, otec mi ukazoval mladé stromčeky, ktoré sa ujali. Priznám sa, že mne sa to na stromček ani trocha nepodobalo. Krátka palička, zapichnutá v zemi. Keď som sa ho dotkla otázkou: kde on vidí strom?, poprevracal očami a začal mi s veľkým nasadením vysvetľovať...

Musela som sa dobre prizrieť, aby som videla na ňom slabučkú pár centimetrovú vetvičku. Tak, s hrdosťou sa pochválil, toto bude dobrý strom, ak sa dobre zrástlo a vydrží zimu. Medzi nimi boli aj podpníky, v ktorých vsadené očká sa neujali a všetko, čo z podpníka vyrastalo a vyzeralo oveľa krajšie a silnejšie ako to uchytené očko, bolo podľa otca na nič.

Aj slovo, ktoré počujeme. Slovo o Bohu a o nás, musí vrásť do srdca, musí sa zrásť s nami, aby bolo na osoh, píše pisateľ listu židom. Počuli ste veľa kázní, veľa biblických textov, poznáte aj niektoré verše naspamäť, možno si pamätáte aj ten svoj konfirmačný veršík.

Niektorí, ktorí ste po konfirmácii ste mali možnosť si sami vybrať svoj veršík na konfirmačnú rozpomienku, ktorý sa stal zasľúbením Božím pre vás a zároveň i vaším sľubom k Bohu. Možno si naňho ešte spomeniete...

Aký úžitok vám tieto slová priniesli? A priniesli? V liste židom si čítame, že ak sa s nami slovo Biblie nezrastie, tak je nám na nič.

Zo dvadsiati sa stretávame vo štvrtok na večerných SB na fare. Vy viete, že rada sa pozriem do jednej múdrej knihy, ktorá sa volá Krátky slovník slovenského jazyka a tam som nazrela i teraz, aby som si prečítala, čo podľa odborníkov na slovenský jazyk slovo zrásť znamená:

Našla som tam tieto odpovede:
1/ rastom spojiť do celku
2/ splynúť v jedno
3/ veľmi si zvyknúť, dôverne sa zblížiť

Toľko o slove zrásť podľa slovníka. Aký krásny obraz to v liste židom máme! Rastom spojiť do celku. Ovocinári viete o štepení viac ako ja, ale videla som ako to robí otec. Keď chceme, aby sa očko ujalo, aby zrástlo s podpníkom, nestačí ho priložiť ku kmienku a previazať lykom a snáď sa zrastie...

Ovocinár zoberie štepársky nôž a vosk, urobí zárez do podpníka plánky a vloží maličké očko doň, previaže tak, že ho takmer nevidno a ošetrí voskom, a potom... čaká, či splynú v jedno, či sa rastom spoja do celku...

Ak by ste nevsadili očko do podpníka plánky, zostala by ďalej len plánkou, ktorá by mala krásne vetvy, listy, ale ovocie plánky, ak nejaké je, je malé a trpké, nie je z nej úžitok.

Ale ak sa očko rastom spojí do celku s plánkou a vyrastie z nej krásny strom, nikto o nej už nepovie, že je to plánka bez úžitku. Každý, kto ju zbadá hovorí o krásnej šľachtenej jabloni, hruške, či broskyni. Jej ovocie je veľké, krásne sfarbené a má úžasnú chuť i vôňu.

Čo spôsobilo, že z plánky sa stal hodnotný strom? Čistý rez a zdravé očko šľachteného stromu. A samozrejme záhradník, ktorý ten rez spravil a vložil malé očko do nej, by sa to stať nemohlo.

Rastom sa spojiť v jedno... Aj ja som plánka, s ktorou má môj záhradník s veľkým Z svoj plán. Aj ako plánka mám pre neho veľkú hodnotu, ale jeho túžbou je, aby som svoju hodnotu naplnila, chce, aby sa jeho slovo vo mne ujalo, aby sa rastom spojilo so mnou. Tak veľa očiek nevrástlo do môjho srdca!

Boh mi svojím slovom ponúka iný rozmer života, ponúka mi večnosť, ponúka mi miesto v krásnej záhrade nebeského kráľovstva. Smrťou svojho jediného syna zvyšuje moju hodnotu. Z otroka sa stáva Božie dieťa. Pán Ježiš hovorí: Ak zostanete vo mne a ja vo vás...

Rastom sa spojiť v jedno, splynúť do celku, dôverne sa zblížiť. Ako to môžem vo svojom živote dosiahnuť? Ako sa z plánky stane šľachtený strom?

Luther vraví:
Vtedy, keď otváraš Bibliu a začneš hľadať, nie posudzovať,
Vtedy keď si ochotný stať sa a zostať jej žiakom, nie majstrom....
Vtedy, keď do jej slov nebudeš vnášať svoje predstavy, ale budeš Boha, Otca, i jeho Syna Ježiša aj Ducha vnímať takého aký naozaj je,
to je cesta k životu, píše Luther

Čím viac necháš slovo Biblie vrastať do seba, tým menej o ňom budeš pochybovať. Pretože s ním splývaš do celku, stávaš sa ním. Tak ako sa plánka stáva šľachteným stromom. Tak ako plánka potrebuje očko šľachteného stromu, tak aj ja potrebujem slovo svojho Boha, ktoré ako ďalej pokračuje pisateľ židom, je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutia a zmýšľania srdca...(Žid 4)

Ale ak sa nezrastiete, to slovo vám neosoží, píše sa v liste židom. Je na nič, presne ako očko, ktoré sa neujme na plánke. A predsa je tu ešte jedna dôležitá vec: moc viery! Viera má tú moc, aby to, čo je počuté, mohlo ožiť. Aby to, čo je do mňa vložené, mohlo rásť a zrásť sa so mnou.
Avšak, možno mi dáte za pravdu, že potrebný je rez, aby viera urobila zázrak života. Asi bez rezu to nejde, ani vo mne, ani v inom človeku.

Pochopil to aj Martin Luther, toľko sa toho napočúval, toľko biblických textov naprekladal, ale až vtedy, keď Boh urobil rez a Jeho slovo začalo v Lutherovi rásť a zrastať sa v jeden celok mocou viery, až vtedy, sa z neho stal strom, ktorý priniesol dobré ovocie.

Možno máme ešte tú milosť od Boha, že ešte veľa očiek svojho slova vloží do nás, aby rástlo, aby sa zrástlo, rastom sa spojilo v jeden celok. Budeme počuť, budeme čítať, snáď budeme jeho slovo aj vidieť konať v našom živote, ale či sa ujalo, ukáže až čas.

Tak, ako po zime príde jar a plánky sa stanú naozajstným stromom, ktorý zarodí dobré ovocie.
A vtedy sa ukáže naša viera, ktorá má moc spájať mňa a Božie slovo do celku. Nenechajme slovo nášho Boha v nás zomierať! Amen!

Ilona Bázliková