ECAV Ružomberok

Piesne: 579, 208, 264, 263

Milí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi.

Bolo to práve 10. októbra 1926, pred 84-štyrmi rokmi, keď sa po prvý krát naplnil tento chrám do posledného miesta a bol bratom biskupom Dr. Jurom Janoškom posvätený k tomu, aby tu znelo Božie slovo a mohla rásť naša viera. Slovo Božie zaznelo vtedy z tohto vysokého miesta a preto aj dnes bude slovo znieť práve odtiaľto.

Vypočujme si Ho. Je zaznamenané v liste ap. Pavla Kolosenským 2,5:

Lebo hoci som telom aj vzdialený, v duchu som s vami a radujem sa, že vidím vašu usporiadanosť a stálosť vašej viery v Krista.

Táto udalosť posviacky sa v tom čase nedala len tak ľahko prehliadnuť. Ľudia vo veľkých húfoch prichádzali z celého okolia: z Liskovej, zo Štiavničky, Štiavnice, z N. Ľupče, ale aj z Oravy, Turca a zo Spiša.

Dodnes je tento kostol neprehliadnuteľnou dominantou tohto mesta. Chrámy sú v mestách a obciach obvykle najväčšími stavbami a svojimi vežami často aj najvyššími budovami. Raz položil jeden brat farár deťom na besiedke otázku: Načo slúži kostolná veža? Jedno dieťa odpovedalo: Je to šípka, šípka, ktorá ukazuje smerom hore - smerom k Pánu Bohu. Ukazuje na Pána Boha – aby sme na neho nezabudli.

Bola to síce svojrázna odpoveď, ale predsa len pravdivá. Každý kostol s vežou je šípkou, ktorá nám pripomína aj vo všedný deň: nezabudni na svojho Otca v nebi.

Kedykoľvek, milí bratia a sestry, budete prechádzať v týždni okolo kostola, venujte pozornosť tejto šípke. Nezabudnime si pripomenúť: mám Otca v Nebesiach a tam je aj môj skutočný domov.

Je dobré na druhej strane si uvedomiť, že aj my máme byť aspoň malou šípkou, ktorá ukazuje na Ježiša Krista ľuďom okolo nás. Náš život a naša viera by mala mať tiež jasný smer.

Apoštol Pavel hovorí kresťanom v Kolosách, že sa raduje z toho, že v ich životoch je vidno usporiadanosť a stálosť viery. Obe slová, ktoré Pavol použil, sa používali vo vojenskom prostredí. Slovo TAXIS bolo vojenským výrazom. Doslovne znamená - zoradenie, rada, (bojové) vojenské postavenie, zoradený vojenský oddiel. Slovo STEREÓMA znamená – pevnosť, sila, stálosť.

Ak tento verš prečítame doslovne, znel by asi takto: Radujem sa, že vidím vaše bojové zoradenie i pevnosť vašej viery. Vníma ich ako bojovníkov za Božie veci, za Kristovo evanjelium. Žiaľ akoby sa toto vedomie, že sme v duchovnom boji v priebehu storočí stratilo a postupne stále vytráca. Prejavuje sa to tým, že väčšina kresťanov považuje svoju vieru a kresťanský život za súkromnú záležitosť. Svoju vieru máme v priebehu týždňa bezpečne skrytú vo svojom trezore, z ktorého ju vyťahujeme nanajvýš v nedeľu.

Svet nás vyzýva, aby sme zo svojim kresťanstvom zaliezli do kúta svojho súkromia a my to vo veľa prípadoch poslušne robíme.

Predstavme si vojsko, ktoré je namiesto bojového postavenia porozliezané – každý vojak na inom mieste a okrem toho nikto nevie, čo je jeho úlohou. Je to obraz armády, ktorá nie je pripravená na boj, pretože nie je možné ju rýchlo zvolať.

Zoradená armáda je naopak neprehliadnuteľná. Je obrazom pripravenosti a hrozby. Ak je cirkev verná Pánovi Ježišovi Kristovi, je obvykle viditeľná v spoločnosti. A to isté platí aj o jednotlivcoch.

Keď som bol na základnej vojenskej službe, prvé týždne výcviku mi pripadali veľmi smiešne. Všetky tie hlásenia, povely, pozdravy a nástupy. Mal som dojem, že som súčasťou nejakej detskej hry. Neskôr som si však uvedomil, že zoradenie a povely, ktorým rozumejú všetci, sú pre armádu nevyhnutnosťou. Nie je iný spôsob, ako zjednotiť masu ľudí.

Armáda sa potrebuje naučiť nielen zoradiť, ale každý vojak potrebuje vedieť, čo je jeho úloha. A v prípade vojenského konfliktu, kde je jeho miesto. Aj my potrebujeme vedieť, kde je naše miesto v cirkvi, keď je potrebné zabojovať, či už modlitbou za druhých, alebo postaviť sa na obranu evanjelia, keď ho chce niekto vytlačiť zo spoločnosti alebo zo škôl.

Milý brat, milá sestra vieš, kde je tvoje miesto v zbore? Vieš, kde je tvoj front v cirkvi? Ak nie, hľadaj svoje miesto, modli sa a pýtaj sa. Náš Boh chce z nás mať funkčnú armádu, aby jeho cirkev ako spoločenstvo, i ako jednotlivci vedeli pozdvihnúť svoj hlas na obranu evanjelia a vedeli zaujať postoj viery.

V jednom televíznom rozhovore v USA, ktorý sa uskutočnil krátko po 11. septembri 2001 na tému „Ako môže Boh dopustiť násilie vo svete“ veľmi trefne a zaujímavo svojim príspevkom zareagovala dcéra známeho kazateľa a evanjelizátora Billy Grahama – Anne Grahamová-Lotzová. Budem parafrázovať. Odkiaľ sa vzali všetky tieto útoky, násilnosti a streľby v školách? Možno začalo, keď Madeleine O´ Hare (už nežije - bola zavraždená ) podala žalobu na súd, pretože nechcela, aby sa na jej škole modlilo k Bohu.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO! (súd tak rozhodol)

Potom prišiel niekto iný a povedal, že v školách by sa radšej nemala čítať Biblia

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Potom pán Dr. Benjamin Spock povedal : „Dieťaťu nemôžme naložiť na zadok, hoc sa správa zle, pretože by sa deformovala jeho mladá osobnosť a tak by sme uškodili jeho sebaúcte a jeho osobnosti“. ( syn Dr. Benjanina Spocka spáchal samovraždu) - vraveli sme si : „ Expert na výchovu, musí vedieť, čo hovorí."

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Potom akýsi „múdry a prezieravý" poradca školskej psychohygieny povedal : „ Pretože chlapci sú chlapci, dajme im pod hlavičkou „Farebného Kríža" toľko kondómov, koľko len chcú, aby mali toľko „potešenia" koľko len chcú, a aby sa náhodou nenakazili a nespackali si život.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Potom povedal jeden z našich volených orgánov, že predsa nie je dôležité, čo robím v súkromí, ak riadne vykonávam svoje zamestnanie. Tomu sme porozumeli a povedali sme si všetci ostatní vidiaci „ vysokopostavené príklady a vzory", že je predsa jedno, čo hocikto, hoc aj prvý predstaviteľ štátu a samosprávy v súkromí koná, keď ja mám zamestnanie, HDP stúpa a ekonomika rastie.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Následne niekto povedal: „ Vytlačme časopis s fotografiami nahých žien a slečien a nazvime to zdravým realistickým uznaním krásy ženského tela a stvorenia.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Prišiel aj zábavný priemysel a povedal : „ urobme Reality show , ktorá zobrazuje všetko, úplne všetko a do detailov – i vulgárnosti v priamom prenose“.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

Je to iba zábava, nemá to žiadne škodlivé následky, nikto to aj tak neberie vážne. Kto to nechce pozerať nech na to nepozerá, takže kľudne v tom pokračujme - máme právo na zábavu a zisk.

- A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!

A teraz sa pýtame, prečo naše deti nemajú žiadne svedomie, prečo nedokážu rozlišovať medzi tým, čo je správne a čo choré, prečo je im jedno, keď zabíjajú a pália najprv mačky, potom cudzincov , potom kamarátov a nakoniec seba ?

Snáď na to prídeme, keď o tom všetkom budeme dlho a intenzívne premýšľať. Myslím, že je to následok toho, že „žneme, čo sme my sami siali". Je zvláštne, ako jednoducho ľudia vypoklonkovali Boha zo svojho života a keďže Boh je dokonalý džentlmen, ticho od nás odišiel a my hynieme. Pretože Boh a Život v nás nie je.

Strácame ako kresťania jasný pohľad, pripravenosť k boju za zásadné veci. Bojíme sa pozdvihnúť hlas za pravdu, aby sme neboli označení za spiatočníkov.

Bratia a sestry, vo všedných dňoch potrebujeme ako kresťania v konkrétnych situáciách zaujať svoje stanovisko a svojim postojom, či názorom byť Kristovým vyslancom a bojovníkom. Ježiš Kristus nemá v našom meste, na našom pracovisku, v našej škole, či v našom bloku iných poslov ako nás. Očakáva, že aj my budeme mať kresťanské zoradenie – pripravenosť. Očakáva, že budeme podobne ako náš chrám – tou šípkou ukazujúcou na nášho vrchného veliteľa, ktorý svojou smrťou porazil moc smrti. Amen!

David Bázlik