Kázne v roku 2010

Piesne: 362, 621, 493
Text: Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožného? Jeremiáš 32, 27

Milí bratia a sestry!

Pred nedávnom mal prísť aj do základnej školy na Bystrickej ceste predseda vlády. Naša dcéra si ráno okrem desiatej, čo som jej pripravila, nachystala aj jednorázové gumené rukavice so slovami: - Mami, dnes sme zasa „košmeni“. Namiesto vyučovania, budeme celé štyri hodiny zbierať všetko smeti, čo je porozhadzované v okolí školy. Pozbierať všetko, čo vyzerá škaredo, všetko, čo už nikto nepotrebuje, aj haraburdy. Keď prišla zo školy, rozprávala svoje „košmenské“ zážitky s veľkým nasadením.
   
Počula som, že niektoré školy z takýchto nepotrebných vecí ako sú plastové flaše, vrchnáčiky, suché lístie, črepiny, ohorky z cigariet, lepia obrázky. Z nepotrebných vecí umeleckým okom niektoré deti urobili zaujímavé tvary a obrazy. Tvorili zo zbytočností. Toto je aj dnešné evanjelium pre nás. Aj zo zbytočností sa dá urobiť niečo pekné.

Sú také chvíle, keď sa človek cíti ako odpad, však? Alebo stretávate ľudí, ktorí sa takíto cítia, vyhorení, spotrebovaní, nepotrební. Ako odhodené vrchnáčiky z fliaš, ako ohorky cigariet.

Ale predstavte si, Niekto ide okolo. Zastaví sa. Skloní sa. A zdvihne ma. Aj mňa, rozbitého človeka a povie si: toto sa mi ešte zíde....A potom sa posadí a ako úžasne tvorivý Umelec sformuje zo zbytočností krásny obraz.....
   
Jednou z tých, čo sa cítili zbytoční, bola Sára. Mala takmer 90 a jej manžel Abrahám takmer 100 rokov. Nemali deti. Predstavte si, aj manželia, čo nemajú deti, majú problémy!

Raz mali títo manželia nebeskú návštevu. Bolo im oznámené, že budú mať syna. Keď to Sára začula, rozosmiala sa. Žeby ona, 90-ročná stará babka mala porodiť dieťa! Na toto teda Bohu nenaletí! Možno ak by Pán vravel o narodení z panny, to by azda ešte mohla pochopiť, ale keď hovorí v tejto súvislosti o nej, to teda nie!
   
Chápeme Sárin smiech. Aj my veríme zázraku, ktorý sa týka iného človeka. Ale keď ide o nás.
Ale Boh vraví: Či je niečo nemožné u Hospodina? O rok neskôr si tento Boží zázrak mrnká v košíku.

Niekoľko storočí neskôr stretávame Jeremiáša. Je vo väzení, okolo neho táboria Nebukadnecarovi vojaci. /Jer 32,2-3/ Čo urobí? /Jer 32,16b-18/ Nerobí to, čo by sme robili my. Nefňuká a nemyslí si, že Boh nie je, že nie je pri ňom, že o ňom asi nevie, že sa  o neho nezaujíma. Nedá sa ochromiť okolnosťami a nie je bezradný.

Jeremiáš sa modlí. Jeho modlitba vychádza presne z tých slov, ktoré Boh povedal Abrahámovi a Sáre.  Jeremiáš to slovo viery, ktoré má moc premieňa na modlitbu. Pre Teba niet nič nemožného... Už nehovorí zámeno On, ani Hospodin, ale Ty!

Je to podobné, ako keď sa modlil kráľ Dávid 23 žalm. Keď ním (žalmom) teraz prebehnete v mysli, spomeniete si, že aj kráľ Dávid, keď vchádza do svojej osobnej temnoty, do temného údolia, mení všetky „On“ na „Ty“. Najprv hovorí: Hospodin, On ma vedie, On ma občerstvuje, On ma pasie.....a zrazu: keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo... Ty si so mnou... Ty mi prestieraš stôl, Ty mi pomazávaš hlavu...

Aj Jeremiáš našiel vzťah k Pánovi. Našiel Ty. Pre Teba niet nič nemožného. Vo svojej modlitbe spomína na všetko dobré, čo Boh už urobil. Potom však Jeremiáš dostáva odpoveď od Boha. Prečo sa toto všetko stalo. Prečo je on aj množstvo ľudí v takejto situácii. (Jer 32,30-35) Nik nepočúval svojho Boha.

A tak chaldejské vojská pustošili, vypaľovali... a ľudia boli ako rozbité črepy, ako nepotrebné vrchnáčiky, ako odhodené ohorky, ako suché lístie vo vetre.

Ale bol tam jeden, ktorý počúval Boží hlas, jeden, ktorý sa modlil. A tomu Boh odpovedá aj toto: (Jer 32,26-27 plus 32,36-41). Táto odpoveď je tu aj pre nás, dnešných počúvajúcich Boží hlas. Či je niečo nemožné u Hospodina? Či je pre mňa niečo nemožného? – hovorí Hospodin.

Boh ide po ulici, zastaví sa, zohne a zdvihne to, čo sa zdá byť zbytočné - človeka, ktorý vyhorel, ktorý je rozbitý, ktorý je už nepotrebný, ktorý sa nazdáva, že už sa na nič nehodí. Zdvihne ho a formuje podľa svojho vzoru do nového tvaru. Aby tento človek cítil radosť. Aby sa tešil aj Boh.

Aké úžasné je venovať sa aj zbytočnostiam, zbytočnostiam, ktoré v tej svojej tme ešte dokážu nájsť to dôležité: Bože, pre Teba nie je nič nemožné! Amen.