ECAV Ružomberok

Piesne: 373, 144, 126, 366, A 88
Kázňový text: 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. 8 Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Fil 4,7- 8

Milí bratia a sestry v Kristu!

V roku 1986 sa plavila po veľkých vodách oceánov a morí loď s názvom Pelicano. Na šírom oceáne však strávila oveľa viac ako sa plánovalo. Problém bol v tom, že žiaden prístav ju nechcel prijať. Bermudy, Haiti i Dominikánska republika ju odmietli. Rovnako sa zachovali Holandsko, Antily a Honduras.

Problém nebol v lodi – aj keď to bola stará a zhrdzavená nákladná loď merajúca 466 stôp. Problém nebol ani v majiteľovi lodi ani v posádke.

Dôvod, prečo bola Pelicano tak málo žiadanou loďou bol jej náklad? Bolo na nej 15 000 ton odpadu. Šupy z pomarančov, pivové fľaše, noviny, sáčky, nedojedené hotdogy.

Odpad pochádzal z Filadelfie. Počas toho leta vyhlásili pracovníci komunálnych služieb štrajk. Hora odpadkov sa začala zvyšovať. Potrebovali tento nahromadený odpad niekam odviesť. Okolité mestá sa od toho dištancovali. Nikto nechcel Filadelfský odpad. A vtedy vstúpila na scénu loď Palicano a jej majitelia. Mysleli si, že môžu rýchlo zbohatnúť, keď odpadky naložia na loď a niekam odvezú. Odpadky najskôr spálili a popol naložili na palubu lode. Ale na prekvapenie majiteľov, nikto odpad nechcel. Napokon, kto by chcel potencionálny toxický odpad.

A tak sa táto loď ocitla v bezútešnej situácii. Lode plné odpadu si nájdu len málo priateľov. Bratia a sestry, ani srdciam plným odpadkov sa nevodí o nič lepšie. Medzi tou loďou a ľudským životom je vlastne paralela.

Možno ste sa aj vy niekedy cítili ako tá nechcená loď, v prístave nechcení, unášaní ďaleko od priateľov a rodiny. Často sme naplnení hromadou zatrpknutosti. Sám život mnohokrát vyhadzuje odpadky na našu palubu. Prichádzajú situácie, ktoré spôsobujú, že sa v našom vnútri hromadí hnev a zlosť.

Manželka môže byť nahnevaná na manžela, pretože príliš veľa pracuje a už ho skoro nevidí doma. Manžel si zase vo svojom vnútri môže myslieť, moja manželka príliš frfle. Vôbec nevie, aká tlak v práci prežívam. Šéf odo mňa očakáva príliš veľa a príliš málo platí. Naše deti príliš fňukajú a sú nevďačné. A na Božiu adresu si môžeme pomyslieť: život je teda nespravodlivý.

Takto sa v našom vnútri hromadí ďalší a ďalší odpad. Odpad hnevu, viny a zatrpknutosti. Keď je už tohto veľa, začína byť viditeľný. Najskôr si ho všimnú naši najbližší príbuzní, priatelia i spolupracovníci. Neskôr, keď je hromada väčšia začína byť cítiť aj z diaľky. Všimnú si ho aj tí, ktorí nás až tak dobre nepoznajú. Ak sme naplnení hnevom, závisťou a zatrpknutosťou, začne to mať vplyv na naše vzťahy. Nie je veľa ľudí, ktorí sa radi stretávajú s vždy nahnevaným, večne sa sťažujúcim sa a zatrpknutým priateľom.

Apoštol Pavol si toto uvedomoval, preto nás vyzýva, aby sme sa tomu v Božej moci vzopreli. Dáva nám k tomu veľmi jednoduchý a praktický návod: Premýšľajte o všetkom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čo je príjemné...

Premýšľať znamená – venovať sa, zapodievať sa...

Milí bratia a sestry, sme vyzvaní k tomu, aby sme sa zapodievali dobrými a pozitívnymi vecami. Niekto môže namietať: Ale v mojom živote momentálne žiadne pozitívne, dobré a spravodlivé veci nevidím. V takejto chvíli sa môžeme zahľadieť na Božie dielo, ktoré je plné dobroty, ušľachtilosti a spravodlivosti. Ak sa nám zdá, že v tomto svete už nie je nič čisté, môžeme vnímať Božiu lásku, ktorá taká je.

Často, keď som si čítal tento verš, čudoval som sa tomu, prečo Pavol mrhá atramentom na to, aby napísal také obyčajné veci. Neskôr som si však uvedomil, že to nie sú len nejaké zbožné frázy, ale je to pozvanie k štýlu života, k životnému postoju.

Aj v Pavlovej dobe bolo množstvo impulzov k tomu, aby sa ľudia zaoberali rozoberaním negatívnych vecí, aby uvažovali o násilnostiach a hrozbách, ktoré okolo seba videli. A to v tom čase ešte nemali ani krimy noviny.

V dnešnej dobe je samozrejmé, že je naša myseľ zamestná uvažovaním o mnohých negatívnych veciach, ktoré prídu za nami cez televíznu obrazovku, alebo počítač priamo do obývačky. Preto je potrebné našu myseľ otvorene vyzvať: uvažuj o tom, čo je spravodlivé, pravdivé, čo čisté.

Nemôžme zabrániť, aby prichádzali zlé impulzy, ale môžeme sa rozhodnúť postaviť voči negativizmu múr v podobe myšlienok, ktoré sa uberajú dobrým smerom. Prečo je to také dôležité? Pretože to, o čom dnes uvažujeme, ovplyvňuje naše zajtrajšie konanie.

Spisovateľ Max Lucado to povedal týmito slovami:

Dnešné myšlienky sú zajtrajšie činy.
Dnešná žiarlivosť je zajtrajšia zúrivosť.
Dnešná úzkoprsosť je zajtrajší zločin z nenávisti.
Dnešný hnev je zajtrajšie rúhanie sa.
Dnešná žiadostivosť môže byť zajtrajším cudzoložstvom.
Dnešná chamtivosť je zajtrajšia sprenevera.
Dnešná vina je zajtrajší strach.

To, ako budeme zajtra hovoriť a ako konať závisí od toho, čím dnes svoju myseľ napĺňame. A nakoniec to najkrajšie. Boh nás nenecháva uprostred mora života s našim toxickým odpadom samých. On nie je ten, kto nás kvôli nášmu nákladu obíde, alebo od seba odoženie. Príbeh ženy samaritánky je toho príkladom. Bola človekom, ktorá mala v živote zoznam kadečoho. Zažila, čo je to diskriminácia – samaritáni boli nenávidení židmi. Bola ženou - a muži sa k ženám v tom čase správali povýšenecky. Za tretie, bola rozvedená - nie raz, ani dvakrát – päť krát. Päť vzťahov sa jej rozpadlo a teraz žila s mužom, ktorý si ju určite nemieni vziať. Jej reakcia na to, keď si Ježiš pýta od nej džbán hovorila i o tom, že zažila v živote veľa odmietnutia.

Ježiš ju neobchádza, ako to robili ostatní. Je k nej priamy a úprimný. Dáva jej možnosť zažiť milosť a prijatie. Dokonca ju posiela do svojej dediny evanjelizovať.

Tak ako pár kvapiek dažďa dokáže vyrovnať zvädnuté stonky rastlín, tak dokáže kvapka Božej lásky zničiť tony zatrpknutosti a hnevu v našom vnútri. Milí brat, sestra, ak si uvedomuješ, že je v tvojom živote hnev a zatrpknutosť, pozvi Ježiša Krista na palubu svojej lode. On zmení ten tvoj náklad, ktorý si nesieš.

Aby sme mohli aj v tejto chvíli uvažovať o tom, čo je dobré, môžeme si uvedomiť, že Boh nás v tomto zápase nenecháva sám. O verš vyššie (v siedmom verši) nás Pavol uisťuje, že je to sám Boh, ktorý bude strážiť a hájiť naše mysle i srdcia pred zlým. My však v tomto zápase nebuďme pasívni – prijmime od Pavla nový softvér pre naše mysle. Už dnes uvažujme o tom, čo je dobré a hodné našej pozornosti. Vedzme, že tým veľmi pozitívne ovplyvníme náš zajtrajší deň. Amen!

David Bázlik